Podielové Spoluvlastníctvo v Kontexte Rozhodovacej Praxe: Analýza a Definície

Podielové spoluvlastníctvo predstavuje komplexný právny inštitút, ktorý sa dotýka širokého spektra právnych vzťahov a situácií. V slovenskom právnom poriadku je táto oblasť upravená predovšetkým Občianskym zákonníkom, ale aj ďalšími právnymi predpismi. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na podielové spoluvlastníctvo, a to najmä v kontexte rozhodovacej praxe súdov, s dôrazom na definície a interpretácie relevantných právnych ustanovení. V článku sa budeme venovať aj stanovisku JUDr. Rudolfa Čirča k problematike exekučného konania v kontexte smrti povinného.

Definícia a Základné Princípy Podielového Spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo je forma vlastníctva, pri ktorej je vec vlastnená viacerými osobami, pričom každá z týchto osôb má určený podiel na veci. Tieto podiely môžu byť rôzne, napríklad jeden spoluvlastník môže vlastniť jednu štvrtinu, zatiaľ čo iný tri štvrtiny veci. Dôležité je, že žiadny zo spoluvlastníkov nevlastní konkrétnu časť veci, ale ide o ideálny podiel na celku.

Správa Spoločnej Veci

Spoluvlastníci majú práva a povinnosti vo vzťahu k spravovaniu spoločnej veci. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti ich podielov. Ak sa nedosiahne dohoda, môže súd na návrh niektorého zo spoluvlastníkov rozhodnúť o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou.

Rozhodnutím, ktorým súd vyhovie žalobe podielového spoluvlastníka o jeho návrhu v zmysle druhej vety § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nenahradzuje prejav vôle druhého spoluvlastníka, s ktorým žalobca nedosiahol dohodu o určitom spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. Prípustnosť žaloby podanej podľa tohto ustanovenia nie je podmienená preukázaním naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c/ O.s.p.

Zrušenie a Vyporiadanie Podielového Spoluvlastníctva

Každý zo spoluvlastníkov má právo kedykoľvek žiadať o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe vyporiadania, rozhodne o ňom na návrh niektorého z nich súd. Súd môže vec rozdeliť, prikázať jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, alebo nariadiť predaj veci a výťažok rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.

Prečítajte si tiež: Rozvod a podielové spoluvlastníctvo

Nemožno zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva iba z dôvodu, že bol vydaný nový cenový predpis, ktorý zatiaľ nie je účinný a podľa ktorého bude cena veci vyššia. Zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Obč. zák. možno len výnimočne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Obč. zák., môžu byť najmä zdravotné dôvody, vek, či sociálna situácia účastníkov konania.

Predkupné Právo

Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. To znamená, že ak chce spoluvlastník predať svoj podiel, musí ho najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ak títo o podiel neprejavia záujem, môže ho predať tretej osobe.

Pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti, resp. právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti preto nevzniká podpisom zmluvy, ale až na základe následného zápisu práva do katastra nehnuteľností. Aj keď právo spoluvlastníka bolo porušené už uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, avšak oprávnenie domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 OZ mu vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený disponovať.

Podielové Spoluvlastníctvo a Reštitúcie

V kontexte reštitúcií podľa zákona č. 87/1991 Zb. sa pod pojmom "celá vec" rozumie spoluvlastnícky podiel, ktorý oprávnená osoba vlastnila v čase odňatia veci. Ak je viac oprávnených osôb a nárok na vydanie veci uplatnia včas len niektoré z nich, vydá sa im celá vec. Toto kogentné ustanovenie § 5 ods. 1 vety tretej zákona č. 87/1991 Zb. sa týka plurality nástupcov pôvodného oprávneného. Tu nezáleží na tom, či ďalší oprávnení chceli alebo nechceli uplatniť svoj nárok, vec sa vydá bez ohľadu na ich pasivitu tomu z oprávnených, kto nárok včas uplatnil. V takom prípade podiel neprechádza na štát.

Prečítajte si tiež: Spoločná cesta vlastníctva

Vecné Bremená a Podielové Spoluvlastníctvo

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecnému bremenu korešponduje vždy nejaké právo. Práva zodpovedajúce vecným bremenám predstavujú vecné práva k cudzej veci a sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem), alebo patria určitej osobe (pôsobia in personam). Na strane povinného pôsobia vecné bremená vždy in rem. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci.

V prípade vecných bremien (zriadených „in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Ak sa vecné bremeno zriaďované „in rem“ má na základe prejavov vôle účastníkov zmluvy týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, ktorá má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, vyžaduje sa, aby táto časť nehnuteľnosti bola pred zriadením vecného bremena oddelená od ostatnej časti nehnuteľnosti geometrickým plánom.

Exekúcia a Smrť Povinného: Stanovisko JUDr. Rudolfa Čirča

Podstata problému tkvie v otázke, či v prípade, ak povinný v priebehu exekúcie zomrel a v dôsledku zastavenia dedičského konania po ňom pre nemajetnosť (§ 175h ods. 1 O.s.p.) povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho dedičov, má byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (ďalej aj „EP"), t.j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, alebo z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR pripojil odlišné stanovisko sudca JUDr. Rudolf Čirč, ktorý uviedol, že smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného (§ 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku a podporne aj § 107 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

JUDr. Čirč zastáva vo svojom stanovisku teda názor, že aj v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, možno oprávnenému uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie len ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, treba namiesto gramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti na jeho odsek 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie.

Prečítajte si tiež: Zateplenie a spoluvlastnícke práva

tags: #podielove #spoluvlastnictvo #circ #rudolf #definícia