Samostatná Zmluva: Význam, Aspekty a Dôsledky

Aktuálna právna prax prináša nejednoznačné odpovede na otázku, či možno zriadiť zmluvné predkupné právo k nehnuteľnosti s vecno-právnymi účinkami na základe samostatnej zmluvy. Tento článok sa zaoberá judikatúrou a katastrálnymi trendmi, ktoré sa na túto problematiku zameriavajú, a analyzuje argumenty, o ktoré sa opierajú.

Predkupné Právo k Nehnuteľnosti: Základné Princípy

Účelom predkupného práva k nehnuteľnosti je zabezpečiť, aby určitá osoba (oprávnený) mala možnosť prednostne nadobudnúť nehnuteľnosť, ak sa vlastník (povinný) rozhodne previesť vlastnícke právo na inú osobu. Oprávnenému zodpovedá záväzok povinného ponúknuť nehnuteľnosť prednostne oprávnenému. Zmluvné predkupné právo teda zaťažuje povinný subjekt, aby v prípade záujmu scudziť vec, najprv ponúkol túto vec na predaj oprávnenej osobe z predkupného práva.

Rozlišujeme predkupné právo in personam, ktoré ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj, a predkupné právo in rem, ktoré pôsobí aj voči nástupcom osoby povinnej z predkupného práva.

Obligačné vs. Vecno-právne Účinky

Rozdiel medzi predkupným právom s obligačnými a vecno-právnymi účinkami spočíva najmä v tom, že pokiaľ pri obligačnom práve oprávnená osoba z predkupného práva nevyužije svoje právo na kúpu veci, tak predkupné právo ako také zaniká (ostáva už iba možnosť uplatnenia náhrady prípadnej škody, ktorá vznikla z porušenia predkupného práva). Ak má však predkupné právo vecno-právne účinky, tak odmietnutie ponuky oprávnenou osobou nespôsobuje zánik predkupného práva. Povinná osoba síce môže predať vec tretiemu subjektu, avšak nakoľko sa jedná o vecné právo, tak predá mu ju s právnym obmedzením, ktorého obsahom je povinnosť rešpektovať právo osoby oprávnenej z predkupného práva na prednostnú kúpu veci pre prípad, žeby ju on už ako vlastník chcel predať.

Vecné predkupné právo pôsobí voči každému ďalšiemu vlastníkovi nehnuteľnosti, ku ktorej sa vzťahuje, pričom v prípade záväzkového predkupného práva nový vlastník nehnuteľnosti už nemá povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť prednostne oprávnenému, pretože ide výlučne o vzťah medzi dvoma subjektami, t.j. oprávneným a povinným, ktorý vo vzťahu k tretím osobám zaniká okamihom prevodu vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Pokiaľ bolo predkupné právo dohodnuté s vecno-právnymi účinkami, tak takéto predkupné právo pôsobí nielen medzi účastníkmi zmluvy, medzi ktorými bolo predkupné právo dojednané, ale povinnosťou z predkupného právneho vzťahu sú viazaní i právny nástupcovia povinného subjektu.

Prečítajte si tiež: Samostatne zárobková činnosť a príspevky

Sporné Aspekty Zriadenia Predkupného Práva Samostatnou Zmluvou

Spornou otázkou je, či vecné predkupné právo k nehnuteľnosti možno zriadiť samostatnou zmluvou bez toho, aby sa muselo jednať o vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim, resp. v súvislosti so scudzením nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 602 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Existujú dva protichodné názorové prúdy.

Názorový Prúd Podmieňujúci Vznik Predkupného Práva Scudzením Veci

Podľa tohto názorového prúdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2010, sp.zn. 1Sžo 291/2009) s poukazom na ustanovenie § 602 Občianskeho zákonníka je zmluvné predkupné právo koncipované ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve, ktoré vzniká na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim buď priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou, avšak za predpokladu, že účastníci zmluvy o zriadení predkupného práva sú v pozícii predávajúceho a kupujúceho - iba v tomto prípade je možné osobitnou zmluvou dojednať predkupné právo ako vecné právo. V opačnom prípade nie sú splnené podmienky na vklad tejto samostatnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Rovnako je vylúčené zriadiť predkupné právo ako súčasť nájomnej zmluvy, ktorá sa nepovažuje za vkladu schopnú, nakoľko sa nejedná o scudzenie v zmysle § 602 ods.

Zákonodarca v právnej norme § 602 ods. Z uvedeného vyplýva, že na základe logického výkladu práva právnu úpravu ustanovenú v § 603 je možné aplikovať len v súvislosti s aplikáciou právnej normy ustanovenej v § 602, ktorá predpokladá vznik predkupného práva len v súvislosti so scudzením veci. Na základe logického výkladu právnej úpravy ustanovenej v § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka je teda potrebné aj zriadenie predkupného práva ako vecného práva vykladať tak, že je možné podľa tejto právnej normy zriadiť predkupné právo k nehnuteľnosti len za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 602 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Zákonnou podmienkou vzniku predkupného práva ustanovenou v § 602 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je scudzenie veci, pričom nemusí ísť len o prípad predaja. Podľa tejto argumentačnej línie je možné predkupné právo ako vecné právo zriadiť len ako súčasť kúpnej zmluvy, príp. inej scudzovacej zmluvy (napr. zámenná zmluva) alebo v súvislosti (vo väzbe) na scudzovaciu zmluvu aj samostatnou zmluvou. Zmluva o vecnom predkupnom práve bez nadväznosti na scudzovaciu zmluvu nemôže byť uzavretá samostatne - takáto zmluva nie je vkladu schopnou listinou v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Názorový Prúd Umožňujúci Zriadenie Predkupného Práva Samostatnou Zmluvou

Podľa opozitného názorového prúdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júna, sp.zn. 2Sžo/193/2010) predkupné právo môže byť dohodnuté i v úplne samostatnej zmluve, ktorá ani nemusí nadväzovať na žiadnu inú predchádzajúcu zmluvu a teda nie je potrebné a nevyhnutné, aby predkupné právo bolo predmetom scudziteľnej zmluvy.

Katastrálna Prax

O niečo jednoznačnejšia je aktuálna katastrálna prax - v katastrálnom bulletine č. 1/2009 sa v odpovedi na otázku pod č. 12 uvádza nasledovné: „Predkupné právo ako vecné právo dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v samostatnej zmluve s použitím ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka t. j. v inominantnej zmluve k nehnuteľnostiam podlieha vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 28 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sme prehodnotili naše vyjadrenie publikované v Katastrálnom bulletine č. 4/2001 a č. 2/2003 a opierajúc sa o judikáty súdov napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. Rc 30/2000 a vychádzajúc z komentára JUDr. Imricha Feketeho, CSc., k ustanoveniu § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka , vydavateľstvo Epos 2007, podľa ktorého predkupné právo možno v praxi dojednať i pri inej ako kúpnej zmluve, t.j. i pri nájomnej zmluve v prospech nájomcu. Zákon v tomto smere zmluvnú voľnosť neobmedzuje.

Prečítajte si tiež: Samostatne zárobková činnosť: Čo potrebujete vedieť

Stanoviská publikované v katastrálnom bulletine č. 4/2001 a 2/2003 teda výslovne vylučovali možnosť dohodnúť predkupné právo ako vecné právo v rámci nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti, príp. v samostatnej zmluve. V stanovisku 12 publikovanom v katastrálnom bulletine č. 1/2009 sa síce uvádza možnosť dohodnúť predkupné právo ako vecné právo v nájomnej zmluve alebo v samostatnej zmluve podľa § 51 OZ s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 1999, sp.zn. 1 Cdo 7/1999 (publikovanom pod č. R 30/2000), avšak v tomto rozhodnutí sa nerieši otázka vkladu zmluvy o zriadení predkupného práva týkajúceho sa nehnuteľností v nájomnej zmluve, ale rieši sa iba otázka platnosti zmluvy pri predkupnom práve dohodnutom ako obligačný vzťah (t.j. v nájomnej zmluve, resp. samostatnej zmluve je možné zriadiť iba záväzkové predkupné právo). Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastrálnom bulletine č. 1/2009 prezentovaný názor v prospech zriadenia vecného predkupného práva samostatnou zmluvou je podporený nesprávne interpretovaným argumentačným základom. V tejto súvislosti si dovolíme vyjadriť názor, že nevidíme racionálny dôvod rozlišovať medzi záväzkovým predkupným právom a vecným predkupným právom čo do ich zriadenia v rámci inej ako scudzovacej zmluvy, resp.

Argumenty pre Samostatnú Zmluvu o Vecnom Predkupnom Práve

V právnej doktríne (napr. FEKETE I.: Občiansky zákonník 2. Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1806; Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460-880. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2008, s. 1582) sa akceptuje názor, že predkupné právo možno dojednať priamo v kúpnej zmluve alebo samostatnou zmluvou, bez toho, aby sa muselo jednať o vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim. Nakoľko v doktríne absentuje podrobnejšia argumentácia k tomuto právnemu názoru, dovolíme si z tohto dôvodu vzhľadom na nejednotnú judikatúru ponúknuť jednotlivé argumenty, ktoré odôvodňujú možnosť uzavrieť samostatnú zmluvu o zriadení vecného predkupného práva mimo súvislosť kúpnej, resp. inej scudzovacej zmluvy.

Zmluvná Sloboda a Inominátne Zmluvy

Podľa ustanovenia § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“ a podľa ustanovenia § 491 ods. Z citovaných ustanovení, ako aj zo samotného princípu zmluvnej slobody (ktorý je nepochybne jedným zo základných princípov záväzkového práva), podľa nášho názoru vyplýva, že dohodu o zriadení vecného predkupného práva môže aktuálny vlastník nehnuteľnosti uzavrieť s ktorýmkoľvek subjektom podľa jeho voľby a bez toho, aby s ním súčasne uzavieral kúpnu zmluvu - na základe ustanovenia § 491 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto dohodu potom budú vzťahovať ustanovenia § 602 a nasl.

Právnym základom pre zriadenie vecného predkupného práva je ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje inštitút tzv. inominátnych zmlúv. Občiansky zákonník totiž vychádza zo zásady zmluvnej autonómie (§ 2 ods. 3), čo znamená, že sa ponecháva na uvážení samotných subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký bude jej obsah, forma a aký typ zmluvy si v konkrétnom prípade zvolia. Občiansky zákonník upravuje vo svojej ôsmej časti právnu úpravu klasických zmluvných typov, ktoré sa označujú ako pomenované zmluvy (contractus nominatus) - ide o zmluvy, ktoré sa v praxi najčastejšie používajú, preto im zákonodarca venoval osobitnú pozornosť (tieto zmluvy majú svoje typové označenie napr.

Zásada zmluvnej voľnosti znamená aj to, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môže podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v rámci katalógu zmluvných typov v Občianskom zákonníku, ani v inom právnom predpise. V takom prípade hovoríme o tzv. nepomenovanej zmluve (contractus innominatus). Jediným obmedzením pre takýto postup by mohlo byť pravidlo ustanovené v § 51 Občianskeho zákonníka (na ktorý odkazuje § 491 Občianskeho zákonníka), podľa ktorého nepomenovaná zmluva „nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona“.

Prečítajte si tiež: Dotácia na detské centrum

Kritika Formalistického Názoru

Názorový prúd, ktorý vylučuje zriadenie vecného predkupného práva samostatnou zmluvou mimo rámec scudzovacej zmluvy sa opiera o to, že predkupné právo s vecno-právnymi účinkami je upravené ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve. Tento názor považujeme za formalistický a nemajúci oporu v právnej úprave, resp. Po prvé nie je racionálny dôvod, prečo by nemohlo byť vecné predkupné právo zriadené samostatnou zmluvou mimo kúpnej zmluvy, a rovnako ani dôvod rozlišovanie medzi vecným a obligačným predkupným právom v tejto súvislosti. Túto skutočnosť nerozlišuje ani katastrálny zákon, ktorý vyžaduje len to, aby išlo o vkladuschopnú listinu v zmysle ustanovenia § 42 katastrálneho zákona, pričom vkladom do katastra sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv (bez ohľadu na zmluvný typ) vrátane predkupného práva, ak má mať účinky vecného práva (§1 ods.

Po druhé je potrebné poukázať na význam a povahu vedľajších ustanovení - to, že je predkupné právo upravené ako vedľajšie dojednanie automaticky neznamená, že môže byť zriadené iba v rámci kúpnej zmluvy (príp. inej scudzovacej zmluvy), ale vyjadruje iba to, že pri týchto typoch zmlúv sa tieto vedľajšie dojednania v praxi najčastejšie vyskytujú, preto im je venovaná osobitná úprava. To však nie je prekážkou zriadiť predkupné právo aj v rámci inej ako scudzovacej zmluvy (napr. nájomnej zmluvy), príp. samostatnou zmluvou bez súvislosti so scudzovacou zmluvou.

Podľa nášho názoru je správny ten výklad, že predkupné právo možno dojednať i bez nutnosti uzatvárať kúpnu zmluvu, t.j. že predkupné právo možno zriadiť tak na základe dojednania o zriadení predkupného práva v rámci napr. kúpnej či nájomnej zmluvy, tak i samostatnou zmluvou o zriadení predkupného práva. Právny poriadok umožňuje zriadiť predkupné právo na základe samostatnej zmluvy nielen ako predkupné právo záväzkovej povahy (in personam), ale aj ako predkupné právo vecnej povahy (in rem).

Riešenie Právnej Neistoty

Vzhľadom na nejednotnú judikatúru na úrovni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by bolo vhodné odstrániť túto právnu neistotu a to tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prijme stanovisko k zjednoteniu výkladu v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania a toto stanovisko následne zverejní podľa § 22 a § 23 zákona č. 757/2004 Z.z.

Príkazná Zmluva a Závislá Činnosť: Alternatíva k Pracovnému Pomeru?

Častou snahou podnikateľských subjektov je používať pri svojej činnosti iné zmluvné typy, ktoré by im umožnili vyhnúť sa vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu. Príkazná zmluva, upravená v § 724 - § 732 Občianskeho zákonníka, je jednou z možností.

Príkazná Zmluva: Charakteristika a Náležitosti

Príkazná zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Okrem označenia zmluvných strán musí byť vymedzená činnosť, ktorú má príkazník pre príkazcu vykonať. Dohoda o odmene nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Pravidelnými náležitosťami príkaznej zmluvy budú pokyny príkazcu, ktoré sú dôležitou súčasťou zmluvy, pretože je častým prípadom, že príkazník je odborník a príkazca laik.

Na rozdiel od mandátnej zmluvy, ktorá predpokladá, že mandatár nemusí konať osobne, príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Na zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva (§ 33b Občianskeho zákonníka).

Daňové Zatriedenie Príjmu z Príkaznej Zmluvy

Pre posúdenie daňového zatriedenia príjmu dosahovaného z činnosti vykonávanej na základe príkaznej zmluvy je potrebné odpovedať na otázku, čo je to vlastne závislá činnosť, respektíve čo závislou činnosťou nie je. Od toho závisí, či príjem na základe príkaznej zmluvy posudzovať podľa § 6, respektíve § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) alebo na základe § 5 ZDP, s čím, samozrejme, súvisí spôsob zdanenia a odvodov. Zmena definície závislej práce od 1. 1. 2013 v § 1 ods. Tým, že tieto kritériá sú formulované široko a zároveň pomerne nepresne, vzniká stav právnej neistoty pre účastníkov právnych vzťahov.

Závislá Práca vs. Podnikanie

Základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t. j. Pracovná zmluva i mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, t. j. ich obsahom je činnosť vykonávaná podľa pokynov tretej osoby (mandant alebo zamestnávateľ). Rozdiel nie je v obsahu - existencii pokynov, ale v subjekte, t. j.

Najvyšší súd SR poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 3 druhá veta zákona č. 311/2001 Z. z. Do 31. 12. 2012 bola definícia závislej práce rozšírená, citujem § 1 ods. Definícia závislej činnosti účinná do 31. 12. Ako môžete vidieť porovnaním definícií do 31. 12. 2012 a po 1. 1. 2013, vypadli body 6, 7, 8, 9, čím sa malo zľahčiť posudzovanie závislej práce.

Simulované Právne Úkony a Daňová Optimalizácia

Pri úvaze o povaze právního vztahu založeného mezi účastníky odvolací soud správně z této charakteristiky pracovněprávního vztahu vycházel. V projednávané věci nebylo pochybností o tom, že žalovaný svoji činnost (žalobcem předtím dohodnutou přepravu) vykonával podle pokynu žalobce; nešlo o osobní aktivitu žalovaného. Jejím cílem bylo nepochybně plnění úkolů žalobce (zajištění přepravy, kterou žalobce sám dohodl a za jejíž uskutečnění byl odpovědný), byla prováděna na riziko žalobce (ohledně přepravy zde nebyl vztah mezi žalovaným a přepravovanou osobou, ale vztah mezi objednatelem přepravy a žalobcem).

Argumentace dovolatele tím, že plnění svých úkolů vyplývajících z jeho podnikatelské činnosti mohl zajišťovat libovolným způsobem, zejména uzavíráním smluv podle občanského, případně obchodního zákoníku, nemůže na závěrech odvolacího soudu o tom, že se v projednávané věci jednalo o pracovněprávní vztah, rovněž ničeho změnit. I kdyby totiž účastníci tvrdili (a o takový případ se nejedná), že chtěli uzavřít smlouvu podle určitého právního předpisu, ačkoli svým obsahem (vymezením práv a povinností účastníků smlouvy) by se jednalo o smlouvu jinou (chtěli mít jiná vzájemná práva a povinnosti), ve skutečnosti by šlo o simulovaný právní úkon, jímž měl být zastřen jiný (disimulovaný) právní úkon. V takovém případě platí, že simulovaný právní úkon je pro nedostatek vážnosti vůle účastníků právního úkonu neplatný [§ 242 odst. 1 písm. b) zák. Protože však disimulace sama o sobě není protiprávní, je třeba platnost zastřeného úkonu posoudit samostatně, a má-li disimulovaný právní úkon všechny potřebné náležitosti, je třeba uznat jej za platný [platí zastřený (disimulovaný) právní úkon].

Špecifické Prípady a Daňové Hľadiská

Závislosť práce je tiež spojená s tým, že ide o prácu, ktorej výsledok je nesamo­statný - inými slovami je len čiastkovým produktom, na ktorý nadväzuje iný výkon činností. Čašník v reštaurácii zabezpečuje len časť komplexnejšej služby - prípravu a servírovanie jedla v priestoroch podnikateľa. Iná situácia je v prípade, ak podnikateľ si časť subdodávky objedná u iného podnikateľa - napríklad inštaláciu elektrických rozvodov, krovu a podobne. Umožňuje to § 538 Obchodného zákonníka. To isté platí napríklad pre architekta alebo iné špecializované povolania. V tomto prípade je nevyhnutné, aby dielo vykonávali odborne spôsobilé osoby.

Študent angličtiny dostane od podnikateľa zákazku - preložiť odborný text pre internú potrebu firmy. Zdaniť predmetný príjem ako príjem podľa § 5 zákona o dani z príjmov alebo podľa § 8? Určite áno, ale zas na druhej strane je to firme jedno, či to preloží celé sám, alebo mu pomôže kamarát, rodič, známy. Hlavne, že to bude urobené v prijateľnej kvalite. Určite nejaké pokyny sú vydané - sú súčasťou objednávky.

Firma zadala vedenie účtovníctva na základe mandátnej zmluvy. Podľa názoru autora v prípade existencie oprávnenia je toto možné podriadiť pod mandátnu zmluvu a zdaniť ako príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.

Samostatne Zárobkovo Činná Osoba (SZČO) vs. Zamestnanec: Porovnanie

Čo je lepšie: byť zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou? Táto otázka závisí od mnohých faktorov a preferencií jednotlivca.

Povinnosti a Práva Zamestnávateľa a Zamestnanca

Zamestnávateľ na základe uzatvoreného pracovného pomeru je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Zamestnanec na základe uzatvoreného pracovného pomeru je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Okrem iných povinností ( § 47 ods. 1 písm. a) ZP ), je zamestnávateľ povinný nahlásiť nového zamestnanca do Sociálnej poisťovni a do Zdravotnej poisťovni. Rovnakú povinnosť má i v prípade rozviazania pracovného pomeru pri odhlasovaní zamestnanca zo Sociálnej a Zdravotnej poisťovne.

SZČO: Výhody a Nevýhody

SZČO má slobodu pri výbere činností a spôsobe ich vykonávania. Hradí iba čiastku, dohodnutú v zmluve. Bez odvodov, poistného, príspevkov… V dohodnutom termíne. Ak sa omešká, je povinný platiť i úroky z omeškania, popr. Nemá žiadnu ohlasovaciu a oznamovaciu povinnosť. Nemusí viesť žiadne evidencie, výkazy, hlásenia. Žiadne preplácanie nadčasov, dovolenka, pracovné prostriedky, stravovanie, vzdelávanie… Opačná zmluvná strana zodpovedá v plnom rozsahu za vady, za škodu, omeškanie.

Na druhej strane je SZČO povinná sama za seba hlásiť, oznamovať údaje a skutočnosti daňovému úradu, živnostenskému úradu, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba platí z príjmu preddavky na zdravotné poistenie vo výške najmenej 14% z minimálneho základu, v prípade zdravotne postihnutej osoby vo výške najmenej 7% z minimálneho základu. Okrem vyššie spomínaných povinných platieb a úhrad, SZČO si všetko zabezpečuje a hradí sama. Ak je to upravené v zmluve, je povinná platiť i úroky z omeškania, zmluvnú pokutu. Na druhej strane si môže uplatňovať pri dani z príjmu daňové výdavky.

Zamestnanec: Istota a Obmedzenia

Nemusí sa starať o oznamovanie, ohlasovanie a úhradu odvodov, poistného, príspevkov, daní… Kanceláriu a pracovné pomôcky má k dispozícií od zamestnávateľa. Má i zabezpečenú pravidelnú mzdu. Avšak stálu a nemennú, pokiaľ nedôjde k zmene obsahu pracovnej zmluvy v časti mzdových prostriedkov. V prípade škody, ktorú spôsobí zamestnávateľovi, je zodpovedný za túto škodu len do výšky 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Na druhej strane však musí plniť príkazy a pokyny zamestnávateľa. Nemôže konať a pracovať „samostatne", podľa „svojich predstáv", tak ako chce a kedy chce.

tags: #samostatne #zmluva #význam