
Druhá svetová vojna, globálny konflikt, ktorý zasiahol väčšinu štátov sveta, sa pre Európu skončila 8. mája 1945 porážkou nacistického Nemecka a jeho spojencov. Na druhom konci sveta však naďalej prebiehali boje medzi cisárskym Japonskom a spojeneckými vojskami na čele s USA. Tento stav trval až do momentu, kedy Spojené štáty americké zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki (6. a 9. augusta 1945).
Po zhodení atómových bômb a útoku vojsk Sovietskeho zväzu v Mandžusku, ktoré Japonsku nedávali žiadnu nádej na ďalšie úspešné vedenie vojny, zasiahol cisár Hirohito. Nariadil šesťčlennej Vrchnej rade pre vedenie vojny, aby prijala podmienky ukončenia vojny stanovené Spojencami v Postupimskej deklarácii. Cisár Hirohito 15. augusta 1945 oznámil formálnu kapituláciu Japonska. O zhruba dva týždne, 2. septembra 1945, bola na palube americkej bojovej lode USS Missouri v Tokijskom zálive podpísaná kapitulácia. Kapitulačnú listinu z poverenia japonského cisára Hirohita podpísali minister zahraničných vecí Mamoru Šigemicu a generál Jošijiró Umezu. Tým sa definitívne ukončila druhá svetová vojna v Tichomorí.
V tokijskom zálive vtedy spolu s ňou kotvilo viac než 250 spojeneckých vojnových plavidiel. Počas podpisovania príslušných aktov za prítomnosti spojeneckých generálov a vrcholných predstaviteľov Japonska preletela nad bojovými loďami letka amerického letectva.
Samotné zhodenie amerických atómových bômb na japonské mestá urýchlilo ukončenie vojny, ktorá by pravdepodobne aj napriek nerovnosti v počte vojakov a ich výzbroje trvala ďalšie dlhé mesiace. Japonská armáda bola síce početná, no produkcia zásob, výzbroje a pohonnej energie bola výrazne pod úrovňou amerických možností - čo znižovalo jej dlhodobú schopnosť odporu. Hralo jej však do „karát“ domáce prostredie.
Na porovnanie, armáda Spojených štátov amerických k roku 1945 dosiahla rekordných 12,2 milióna osôb. Celkovo počas vojny americké ozbrojené sily mobilizovali zhruba 16 miliónov ľudí. Japonsko v rovnakom čase disponovalo viac ako šiestimi miliónmi vojakov. Viac než 2,3 milióna príslušníkov Japonskej cisárskej armády pôsobilo priamo na japonských ostrovoch, z toho približne 900.000 nasadili na obranu ostrovov ako Kjúšu pred očakávanou inváziou. Nepomer sa týkal nielen ozbrojených síl, ale aj samotnej vojenskej techniky, počnúc letectvom týchto krajín. Kým USA len v roku 1944 vyrobili 96.000 lietadiel, japonský priemysel v roku 1945 vyprodukoval pre cisársku krajinu 28.180 lietadiel. Celkovo bolo Japonsko schopné od začiatku 2. svetovej vojny vyrobiť 76.320 kusov leteckej techniky a na porovnanie za rovnaké obdobie USA vyprodukovalo cez 350.000 lietadiel.
Prečítajte si tiež: Recenzie na Zariadenie sociálnych služieb AKTIG Humenné
Vojnový stav medzi Japonskom a Spojencami sa formálne skončil až 28. apríla 1952, keď vstúpila do platnosti Sanfranciská mierová zmluva. Tú podpísalo 48 spojeneckých štátov a porazené Japonsko. Ďalšie tri štáty, ktoré sa zúčastnili na tejto konferencii, zmluvu nepodpísali. Išlo o Sovietsky zväz, Československo a Poľsko.
Prečítajte si tiež: Maďarsko a Československo po Parížskej mierovej zmluve
Prečítajte si tiež: Medzinárodné právo a Haagsky dohovor
tags: #sanfransiská #mierová #zmluva #obsah