
Sociálna inklúzia seniorov v dôchodkovom veku je komplexná téma, ktorá si vyžaduje rozsiahly pohľad na rôzne aspekty ich života. Od finančného zabezpečenia cez zdravotnú starostlivosť až po sociálne služby a aktivity, všetko má vplyv na to, ako sa seniori cítia začlenení do spoločnosti. Tento článok sa zameriava na analýzu súčasnej situácie na Slovensku, s dôrazom na dostupné sociálne služby, finančné zabezpečenie a výzvy spojené s pretrvávajúcou kultúrou závislosti od štátu.
Sociálne poradenstvo predstavuje základnú formu sociálnej pomoci. Zahŕňa poskytovanie rád, pomoci, asistencie a usmernenia občanom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Cieľom je nasmerovať ich na správne úrady, inštitúcie, združenia alebo nadácie, ktoré im môžu pomôcť vyriešiť ich problémy. V niektorých prípadoch môže sociálne poradenstvo zahŕňať aj priame vyriešenie individuálneho problému.
Na Slovensku existujú rôzne projekty zamerané na sociálnu inklúziu. Medzi ne patrí aj Národný projekt „Terénna sociálna práca v obciach“, ktorý bol podporený z Fondu sociálneho rozvoja. Tento projekt sa realizoval v obci Janova Lehota v Banskobystrickom kraji v rokoch 2012 až 2015. Jeho cieľom bolo zvýšiť dostupnosť, kvalitu a efektivitu služieb starostlivosti pre občanov. Terénni sociálni pracovníci poskytovali odbornú pomoc jednotlivcom a rodinám priamo v ich prirodzenom prostredí, čím im pomáhali riešiť nepriaznivé sociálne situácie.
Ďalším príkladom je Národný projekt „Komunitné centrum“, ktorý bol realizovaný v spolupráci s Implementačnou agentúrou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Obec Janova Lehota vykonávala odborné činnosti a aktivity Komunitného centra v rámci tohto projektu.
Obec Janova Lehota poskytuje širokú škálu sociálnych služieb pre svojich občanov, vrátane seniorov. Medzi tieto služby patrí:
Prečítajte si tiež: Zmeny pre seniorov
Domov sociálnych služieb a Domov dôchodcov „Nádej“ Janova Lehota - Špecializované zariadenie poskytuje pobytové sociálne služby pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. Zariadenie má kapacitu 61 klientov - príjemcov sociálnej služby.
V domove sociálnych služieb sa poskytuje pobytová sociálna služba pre fyzickú osobu, ktorá ešte nedovŕšila dôchodkový vek, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V, alebo je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III. Poskytuje sa pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie, utvárajú sa podmienky na úschovu cenných vecí a zabezpečuje sa pracovná terapia a záujmová činnosť. Zariadenie tiež musí zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť.
V zariadení pre seniorov sa poskytuje pobytová sociálna služba fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV, alebo fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Poskytuje sa pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie, utvárajú sa podmienky na úschovu cenných vecí a zabezpečuje sa záujmová činnosť. Zariadenie tiež musí zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť.
V špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V.
Občianske Združenie Nádej Seniorom bolo zriadené s cieľom pomáhať ľuďom, ktorí sú zdravotne či sociálne znevýhodnení alebo odkázaní na pomoc inej osoby. Združenie sa podieľa na realizácii záujmových a regeneračných činností, kultúrnych podujatí a spoločenských akcií či výletov klientov DSS a DD „Nádej“ Janova Lehota. Poslaním združenia je poskytovanie sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z.z.
Prečítajte si tiež: Radosť a spolupatričnosť pre seniorov
Strategickou víziou v zariadení pre seniorov je podporovať u prijímateľov sociálnej služby v maximálne možnej miere ich samostatnosť, minimalizovať ich odkázanosť v každodennom fungovaní a rešpektovať ich ľudskú dôstojnosť. V domove sociálnych služieb je strategickou víziou v maximálnej možnej miere podporovať samostatnosť prijímateľov sociálnej služby vzhľadom na bežný spôsob života a minimalizovať tak ich odkázanosť v každodennom fungovaní. Socializovať prijímateľov sociálnej služby a rozvíjať ich sociálne zručnosti s cieľom postupného začleňovania do spoločnosti. V špecializovanom zariadení je strategickou víziou u prijímateľov sociálnej služby s rôznymi druhmi demencií v maximálne možnej miere minimalizovať plnú odkázanosť v hygienickej starostlivosti a v oblasti stravovania vzhľadom na ich reálne možnosti a schopnosti. Strategickou víziou v špecializovanom zariadení je prijímateľov sociálnej služby s rôznymi psychiatrickými diagnózami podporovať v maximálne možnej miere ich samostatnosť, minimalizovať odkázanosť v hygienickej starostlivosti ako aj v oblasti stravovania.
Medzi strategické ciele zariadenia patrí:
Neoddeliteľnou súčasťou sociálnej inklúzie seniorov je ich finančné zabezpečenie. Na Slovensku stále prevláda presvedčenie, že štát by mal zohrávať dôležitú úlohu v zabezpečovaní životných podmienok občanov. Mnoho ľudí verí, že štát dokáže dlhodobo garantovať výšku dôchodkov minimálne na ich súčasnej úrovni, a preto považujú štátny dôchodkový systém za lepší ako súkromný.
Silné kolektivistické postoje potvrdzuje aj fakt, že väčšina respondentov preferuje tvrdenie, že štát by mal zabezpečiť každému prácu a slušnú životnú úroveň. Zároveň mnohí prejavujú skepsu voči dobrovoľnej solidarite a schopnostiam súkromných poskytovateľov v sociálnom systéme.
Súčasný sociálny systém na Slovensku je charakteristický rozsiahlymi garanciami sociálneho štátu, ktoré sa týkajú životných udalostí a celkových životných podmienok občanov. Tieto garancie sú často podporované rôznymi „sociálnymi balíčkami“ a opierajú sa o ekonomické mýty „získavania niečoho zadarmo“ či „nespravodlivosti trhu“.
Prečítajte si tiež: Realita domovov dôchodcov
Hlavnou systémovou charakteristikou sociálneho systému je rozsiahla vládou garantovaná „sociálna solidarita“, ktorá sa odvíja od nadmernej úlohy, veľkosti, miery a zasahovania vlády v spoločnosti a je súčasťou sociálneho systému s dominanciou verejných schém a princípu povinnosti. Predstavuje de facto centrálne prerozdeľovanie vytvorených finančných zdrojov, ktoré vláda získava vynucovaním a poskytuje ich ľuďom s cieľom zabezpečovania ich životných podmienok.
Sociálny systém je tiež príliš komplikovaný a komplexný na to, aby bežný človek dokázal uchopiť jeho fungovanie, pričom stále existuje početná skupina tých, ktorým štát pre nízku flexibilitu nedokáže pomôcť. Zo strany rozdeľovania prostriedkov tak znamená zložitú štruktúru vyše osemdesiatich sociálnych dávok a služieb v rámci štátnej sociálnej podpory, sociálnej pomoci a sociálneho poistenia a z pohľadu zdrojov príjmy z daní a sociálnych odvodov.
Vládou vynucovaná solidarita je pritom rozsiahla a rastúca, pričom poskytuje ľuďom široko garantované nároky, bez dostatočných limitov, neraz relatívne veľké, univerzálne bez kritérií objektívnej oprávnenosti a finančného krytia (osobitne v starobnom dôchodkovom zabezpečení). Podporovaním nárokov ľudí na benefity v sociálnom systéme bez ohľadu na možnosti zdrojov popiera kľúčový ekonomický koncept: vzácnosť.
Centrálne prerozdeľovanie vyžadujúca sociálna solidarita je široko nastavená, keďže sa pretavuje aj do dávok, ktoré sú v rámci klasického chápania sociálnej politiky (zameranej na chudobných a objektívne znevýhodnených) spochybniteľné. Patria medzi ne dávky, ktorých reálnym cieľom je univerzálna podpora všetkých poberateľov, napríklad jednorazové nesystémové dávky štátnej sociálnej podpory a prídavky na deti a iné rodinné dávky. Súčasťou rozširovania sociálnej solidarity sú rôzne selektívne „podpory“ spoločenským skupinám, napríklad študentom či dôchodcom ako „obedy a vlaky zadarmo.“ Spôsobujú nezamýšľané dôsledky ako nižšiu zodpovednosť ich užívateľov, väčšie plytvanie, neefektívnosť, nižšiu kvalitu služieb a dodatočné náklady.
Takáto rozsiahla sociálna solidarita spolu s ostatnými systémovými deformáciami ako dominantnosť povinného princípu (osobitne vo financovaní), verejného piliera a obmedzenej a deformovanej konkurencie spôsobujú závislosť mnohých ľudí od štátu v sociálnej sfére, nízku mieru motivácie a postarania sa o seba a svoju rodinu, pascu ekonomickej neaktivity, pasivitu a spoliehanie sa na štát, cudzie zdroje a (politické) rozhodnutia. Tým sa zároveň výrazne oslabuje zodpovednosť jednotlivca za svoj vlastný život.
Súčasný sociálny systém tak prehlbuje zo socializmu zdedenú kultúru závislosti a mentalitu nárokovateľnosti, vytláča dobrovoľnú (reálnu) solidaritu a súkromné aktivity v sociálnej sfére, a spôsobuje vysoké a do budúcnosti devastačné náklady.
Výdavky na celkové sociálne zabezpečenie na Slovensku predstavujú značnú časť verejných výdavkov. Z daní sú financované najmä výdavky v rámci štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ktoré sú na centrálnej úrovni dominantnou súčasťou výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR). Celkové výdavky kapitoly ministerstva sú rozpočtované v roku na niekoľko miliárd eur.
Rozsiahlejšia štátna podpora rodiny s deťmi je tvorená finančnými jednorazovými a opakovanými štátnymi dávkami, pričom prevažnú časť týchto výdavkov tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Pri ich poskytovaní sa nesleduje a ani netestuje príjem rodiny. Tieto dávky boli zavedené s cieľom pomôcť rodičom so zabezpečením starostlivosti o nezaopatrené deti s ich výchovou a výživou. Sú výrazne zamerané na peňažné benefity na úkor služieb oproti iným krajinám EÚ. Ich plošným poskytovaním sa dostávajú aj do rodín, ktoré ich vzhľadom k svojim vyšším príjmom nepotrebujú a stráca sa tak pri nich zmysel pomôcť tým, ktorí pomoc reálne potrebujú.
Náklady sa najvýraznejšie kumulujú celkovo v odvodovom systéme, zameranom predovšetkým na financovanie nárokov na dôchodky a zdravotníctvo. Celkové odvodové zaťaženie predstavovalo na Slovensku v roku až takmer 35 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou, pričom záťaž odvodov do Sociálnej poisťovne bola na úrovni 21,6 %.
Najväčšiu zaťaž v súčasnosti a enormné finančné tlaky predstavujú do budúcnosti nároky na dôchodky. Verejnosť si však plne neuvedomuje systémovo deficitný charakter priebežného piliera, ktorý bol prehĺbený nedávnymi zmenami ako minimálny dôchodok, trinásty dôchodok a najmä zastropovanie dôchodkového veku.
Výdavky na starobné dôchodky pritom už v súčasnosti raketovo rastú. Pri zavádzaní opatrení tohto typu sa zabúda, odkiaľ pochádzajú zdroje financovania. Tie vytvára súčasná produktívna časť populácie a následne sa len prerozdeľujú na dôchodky a iné sociálne dávky. Pre finančnú udržateľnosť priebežného dôchodkového systému je dôležitý pomer prispievateľov a dôchodcov.
Vo verejnom priebežnom dôchodkovom systéme sa tak aj s vedomím takto vysokej kompenzácie vytráca individuálna zodpovednosť a zainteresovanosť za svoje finančné zabezpečenie v starobe. Dnešný dôchodkový systém je financovaný hlavne z povinných odvodov pracujúcich, pričom mzdové odvody sa pritom delia na zamestnanecké a zamestnávateľské, čo znižuje transparentnosť financovania.
Čiastočnou úpravou systému sociálneho poistenia z priebežného systému na súkromný kapitalizačný systém sa začali tvoriť predpoklady na určité, i keď obmedzené a nedostatočné, redukovanie úlohy štátu v dôchodkovom zabezpečení. Dôchodková reforma spustila II. pilier, do ktorého sa presmerovalo percento z hrubej mzdy na sporiace účty sporiteľov. Týmto klesli zdroje I. piliera a najjednoduchšou cestou pre politikov bolo opätovné navýšenie sadzby do I. piliera s ďalšími reformami podporujúcimi navýšenie toku peňazí do tohto…
Na základe analýzy súčasnej situácie je zrejmé, že je potrebné prijať opatrenia na zlepšenie sociálnej inklúzie seniorov v dôchodkovom veku. Medzi tieto opatrenia patrí:
tags: #seniori #dochodkovy #vek #socialna #inkluzia