Pokračovanie PN a odovzdávanie na Sociálnu poisťovňu: Kompletný postup

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav, kedy je zamestnanec pre zdravotné problémy práceneschopný a nemôže vykonávať svoje pracovné povinnosti. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. V tomto článku sa pozrieme na celý proces pokračovania PN a odovzdávania potrebných dokumentov na Sociálnu poisťovňu, vrátane elektronickej PN (ePN) a ošetrovného (OČR).

Čo je PN a ako ju získať?

PN-ka je upravená v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré upravujú práva a povinnosti počas pracovného výpadku. Zamestnávateľ je povinný akceptovať PN-ku ako oprávnenie na neprítomnosť v práci. Tento dokument je zároveň dôležitý na uplatnenie nároku na nemocenskú dávku.

Získanie PN-ky začína u lekára. Navštívite ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi, či váš zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN-ku. Lekár zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania. Lekár ti poskytne aj základné pokyny k liečbe a informácie o kontrolách zdravotného stavu.

Elektronická PN (ePN) od 1. júna 2023

Od 1. júna 2023 sa proces odovzdávania PN výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vám ju musí vystaviť elektronicky, čo platí pre obvodných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak ste zamestnávateľ, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku, v tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti pri pokračovaní PN

Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Údaje oznamované zamestnávateľovi

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Aj v tomto prípade platí, že zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Čo ak zamestnávateľ nenahlási údaje?

Áno, ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Avšak upozorňujeme, že ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy. Ak zamestnávateľ pochybil a zaslal nesprávne údaje, zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi.

Viacero pracovných pomerov a ePN

Áno, je to v poriadku. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o zákonnú povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať ePN zamestnávateľovi. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká.

Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Tzn. vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.

Prečítajte si tiež: Ako zmeniť všeobecného lekára

Papierová PN (pred zavedením ePN)

Pred zavedením ePN platil iný postup, ktorý si vyžadoval aktívnu účasť zamestnanca pri odovzdávaní dokumentov. Ak vám lekár vystavil PN-ku na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. dielom.

Diely papierovej PN-ky:

• I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol.
• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok).
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
• III. diel PN-ky - hlásenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto časť je určená len pre Sociálnu poisťovňu. Odosiela ju lekár, ktorý PN vystavil.
• IV. diel - oznámenie o skončení PN.

Povinnosti zamestnávateľa pri papierovej PN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN.

Nemocenské: Výška a podmienky

Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ.

Kto má nárok na nemocenské?

• zamestnanec - od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (náhradu príjmu od zamestnávateľa má od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti)
• povinne nemocensky poistená SZČO - od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba - od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti

Premlčanie nároku na nemocenské

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovnej neschopnosti; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Prečítajte si tiež: Zákon č. 208/1994 Z. z. a zákon č. 504/2003 Z. z. v nájomných zmluvách

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká:

• uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti
• ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr.

Ošetrovné (OČR)

Ošetrovné (OČR) je nemocenská dávka, ktorú riešite so Sociálnou poisťovňou. Úplne presný termín, ktorý používa Sociálna poisťovňa, je ošetrovné. Ide o nemocenskú dávku poskytovanú a vyplácanú štátom. Mnohí ľudia si OČR zamieňajú s PN. PN a OČR sú však dve rôzne nemocenské dávky. Veľmi všeobecne sa dá povedať, že na ošetrovné má nárok každý, kto si platí nemocenské poistenie, teda odvody do Sociálnej poisťovne.

Kto má nárok na OČR?

• Zamestnaní: Musíte si však platiť nemocenské poistenie.
• SZČO: Ide o samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si v danom období platia nemocenské poistenie. Nevzťahuje sa na živnostníkov, ktorým je napríklad prvý rok podnikania odpustené platenie sociálneho poistenia.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Nemocenské poistenie si musíte platiť minimálne 270 dní, až potom vám vzniká nárok na OČR.

Mnohým sa dávka spája práve s OČR na dieťa, ktoré pre chorobu nemôže navštevovať škôlku či školu, alebo s OČR na rodičov, ktorých je potrebné dlhodobo ošetrovať či voziť k lekárom. Napríklad, ak štvorročné dieťa, ktoré navštevuje materskú školu, ochorelo na chrípku a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje ošetrovanie inou osobou, jeden z rodičov preto zostane doma a bude dieťa po celý deň osobne ošetrovať. Alebo, ak deväťročné dieťa navštevuje základnú školu, ktorá bola na základe rozhodnutia obce zatvorená z dôvodu výskytu prípadov žltačky typu A, jeden z rodičov preto zostane doma a bude sa o dieťa starať.

Dĺžka trvania OČR

• Krátkodobá OČR: Trvá maximálne 14 dní. Vzniká od prvého dňa, keď je potrebné začať sa starať o chorého člena rodiny. Napríklad, ak vám dieťa ochorie a vy ho v pondelok vezmete k pediatrovi, ktorý potvrdí, že musí byť mimo kolektívu minimálne týždeň, nárok na OČR vám vzniká už v ten daný deň, teda v pondelok. Ak po týždni prídete na kontrolu a dieťa stále nie je zdravé, môžete s ním byť doma na krátkodobej OČR ďalších 7 dní, teda spolu 14 dní.
• Dlhodobá OČR: Trvá maximálne 90 dní. Týka sa napríklad detí, ktoré majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a to až do 18 rokov.

Žiadosť o ošetrovné

Na uplatnenie nároku na OČR je potrebné podať Žiadosť o ošetrovné. Tlačivo je potrebné vypísať a podpísať a následne doručiť do Sociálnej poisťovne, a to osobne alebo poštou. K vybaveniu dlhodobej OČR budete takisto potrebovať tlačivo od lekára. Tlačivo žiadosti o dlhodobé ošetrovné je potrebné vypísať, podpísať a následne doručiť Sociálnej poisťovni, a to osobne alebo poštou.

Výpočet OČR

Ako si vypočítať svoj denný vymeriavací základ? DVZ nemusíte počítať. Ak ste zamestnancom, je to vaša hrubá mzda. Ako si však vypočítať finálnu sumu tejto dávky? Pomôcť si môžete napríklad touto kalkulačkou OČR. Ide však len o približný výpočet. Napríklad, ak je váš DVZ 30 000 / 365 = 82,1918 eur, potom 55 % z 82,1918 je 45,2055 eur. Táto čiastka je výška dávky na jeden deň. Upozorňujeme, že ide naozaj len o modelový príklad, do ktorého môžu ešte vstúpiť iné faktory. V prípade, že nie je možnosť vypočítať vám denný vymeriavací základ, pracuje Sociálna poisťovňa s pravdepodobným vymeriavacím základom. To isté platí aj v prípade, že sa staráte o dvoch chorých členov domácnosti, napríklad o dve malé deti, ktoré sú choré. Aj v tomto prípade má nárok na ošetrovné len jedna osoba. Nijako sa však nevylučuje fakt, že ak je vaše dieťa choré napríklad dvakrát do mesiaca, tak prvýkrát s ním ostane na OČR mama a druhýkrát napríklad otec. OČR je možné najdlhšie čerpať po dobu 14 kalendárnych dní. Poistenci, ktorí sa starajú o umierajúceho príbuzného, resp.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Náhrada príjmu počas PN

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne.

tags: #pokracovanie #pn #odovzdanie #na #socialnu #poistovnu