Skúsenosti seniorov v domovoch dôchodcov: Realita a výzvy

Pobyt v domove pre seniorov je témou, ktorá často vyvoláva zmiešané pocity a predstavy. Prospekty zariadení zobrazujú atraktívne prostredie, pripomínajúce dovolenku, no realita môže byť pre seniorov a ich rodiny oveľa zložitejšia. Tento článok sa zaoberá skúsenosťami seniorov v domovoch dôchodcov, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.

Rozhodovanie o umiestnení do domova

Rozhodnutie o umiestnení seniora do domova dôchodcov je zvyčajne v rukách jeho príbuzných, najmä detí a vnukov. Senior sám často nemá možnosť rozhodnúť, nehovoriac o organizačnej stránke. Domovy dôchodcov sa snažia motivovať potenciálnych klientov rôznymi ponukami, od izieb a apartmánov s rôznym vybavením až po nadštandardné služby, ktoré si klient musí priplatiť.

Podľa manažérky sociálnych služieb Vitalita, n. o., Lehnice Mgr. Eriky Richtarikovej, MSc., ide o jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré možno prirovnať k takým zásadným životným krokom, ako je uzavretie manželstva. Toto rozhodnutie je často bolestivé aj pre deti, ktoré si ťažko priznávajú, že svojho rodiča už nie je možné opatrovať doma. Mnohí seniori prichádzajú do zariadenia tak, že nepoznajú úplnú pravdu o svojom stave a dĺžke pobytu v ňom. Rodiny totiž nemajú odvahu oznámiť svojmu blízkemu, že ide o rozhodnutie, ktoré je nezvratné.

Život v domove pre seniorov

Klienti v domove pre seniorov sú vlastne na doživotie. Ich pôvodný domov navždy strácajú, pretože v ňom už nie sú schopní fungovať. Celý ich životný priestor sa výrazne zmenší a musia zredukovať obsah svojho pôvodného domova na jednu miestnosť. Mnohé predmety, ku ktorým sa viažu celoživotné spomienky, majú často hodnotu len pre nich.

Starý človek toto všetko cíti, prežíva a necháva si to pre seba, pretože o takýchto veciach sa nahlas akosi s nikým nehovorí. To sú tie neprenosné zážitky v živote, ktoré človek pochopí väčšinou, až keď sa v tejto situácii sám raz ocitne. Ostane jedna izba, alebo apartmán, v ktorom trávia väčšinu času sami. Príbuzní prichádzajú nakrátko, alebo neprichádzajú vôbec.

Prečítajte si tiež: Radosť a spolupatričnosť pre seniorov

V tejto situácii už naozaj mnohí starí ľudia nevidia veľkú motiváciu tu byť ešte dlho. Všetko, čo malo v ich živote význam, je preč a vedia, že navždy. Predovšetkým sa vďaka lekárskej starostlivosti držia dlhé roky pri živote fyzicky. Vďaka liekom na všetky sprievodné diagnózy spojené so starnutím (obehový systém, cukrovka atď.) žijú ľudia v priemere aj o 20 rokov dlhšie ako kedysi.

Emocionálne aspekty pobytu v domove

Umiestnenie rodiča do domova pre seniorov je emocionálne náročné rozhodnutie, ktoré sprevádzajú pocity viny a smútku. Podľa psychologičky Mgr. Bc. Barbory Brzákovej Krelovej z platformy k sebe.sk je dôležité uvedomiť si, že pocit viny je prirodzenou reakciou. Deti by si mali pripomínať, že urobili maximum pre zabezpečenie kvalitnej starostlivosti a bezpečia pre svojho rodiča.

Ak rodič vyjadruje túžbu vrátiť sa domov, deti by mali odpovedať s empatiou a snažiť sa vysvetliť dôvody, prečo to nie je možné a prečo je domov pre seniorov pre nich lepšie riešenie. Pre mnohých je to však nad ich sily a pocity viny sú také silné, že je potrebné dokonca vyhľadať odbornú pomoc.

Tým, že seniori nie sú súčasťou procesu rozhodovania, prežívajú zmes hnevu, smútku a úzkosti. Navyše, pociťujú stratu domova, čo je pre nich najbolestivejšie. Seniori nestrácajú len dom alebo byt, ale prichádzajú aj o miesto, kde zažívajú pocit istoty, bezpečia a opory. Príprava seniora na tento krok si preto vyžaduje veľmi citlivý prístup, dostatok času a trpezlivosti, aby si zvykol na nové prostredie a podmienky. Práve preto je dôležité zahrnúť ho do diskusií a rozhodovacieho procesu.

Psychologička Špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach Mgr. Annamária Szevecsek zdôrazňuje, že je dôležité ubezpečiť rodiča, že jeho blízki pri ňom stoja a budú mu oporou aj v novom prostredí. Mnohí seniori majú totiž pocit krivdy, že ich deti „odložili“, hoci rozhodnutie bolo motivované ich bezpečím. Pacientom vysvetľuje, že presťahovanie do zariadenia nemusí znamenať stratu nezávislosti, ale naopak, môže im poskytnúť bezpečie a stabilnú starostlivosť, čo prispieva k lepšej kvalite ich života.

Prečítajte si tiež: Druhý pilier pre ročník 1964

Pozitívne aspekty života v domove

Aj keď sa seniori môžu cítiť osamelo a zraniteľne, život v zariadení im môže priniesť aj nové príležitosti. V domácom prostredí čelí totiž mnoho starších ľudí strachu o vlastnú bezpečnosť a samote. V zariadení sa, naopak, môžu cítiť viditeľní a podporovaní. Majú tu totiž celý tím odborníkov - od zdravotných sestier cez fyzioterapeutov až po ergoterapeutov, ktorí seniorom poskytujú starostlivosť a podporu každý deň. Pravidelné návštevy a opatera im zase dodávajú pocit bezpečia.

Zariadenie sa často snaží spolupracovať s rodinami, aby sa nový domov čo najviac priblížil prostrediu, na ktoré sú seniori zvyknutí - či už ide o vlastnú šálku na kávu, obľúbené kreslo alebo fotografie z domu.

Alternatívy k inštitucionálnej starostlivosti

Alternatívou k pobytu v domove pre seniorov je komunitná starostlivosť. Deinštitucionalizácia je odchodom z uzavretej komunity do spoločnosti - do väčšej komunity. Vďaka jej podpore môže zdravotne znevýhodnená osoba alebo senior žiť plnohodnotne, podľa vlastného režimu a predstáv.

Viacero domovov sociálnych služieb (DSS) už stavia byty pre svojich klientov, hoci tých, čo sa do nich už aj mohli presťahovať, zatiaľ nie je veľa. Klienti domova pre seniorov v Santovke sa sami podieľajú na úprave okolia nových bezbariérových bytov, do ktorých by sa mali presťahovať z terajšieho spoločného zariadenia.

Deinštitucionalizácia, čiže prechod na komunitné služby, sa týka asi len troch percent ľudí odkázaných na pomoc, ktorí sú umiestnení v domovoch. Keď však senior býva sám a nevieme o ňom, či živorí, lebo si nevie ani nakúpiť, alebo či nepotrebuje pomoc, tak o žiadnej komunitnej starostlivosti nemôžeme hovoriť.

Prečítajte si tiež: Doprava pre seniorov na Slovensku

Spoločnosť potrebuje plánovité, udržateľné a trvácne služby, na ktoré sa dá spoľahnúť. A je jedno, či budú financované z verejných zdrojov alebo komerčné. Plánovanie sociálnych služieb je v kompetencii obcí, zahrnuté v komunitných plánoch. Keď napríklad senior potrebuje pomoc na šesť hodín denne, obec mu ju často nevie zabezpečiť. Hoci jeho sociálna odkázanosť ešte nemusí byť postavená na 24-hodinovom pobyte v zariadení, obec mu odporučí, aby išiel do DSS.

Výzvy a budúcnosť starostlivosti o seniorov

Človek, nútený žiť v prostredí, kde sa musí neustále prispôsobovať pravidlám a skupinovým aktivitám, ľahko prepadne psychickej deprivácii. Pokiaľ neinvestujeme do sociálnych služieb, ktoré umožnia ľuďom ostať v domácom prostredí, inštitúcie sa budú ďalej prepĺňať.

K prechodu z jednej formy do druhej (deinštitucionalizácii) na Slovensku dochádza od roku 2008, ale podobné myšlienky sa realizujú už od 90. rokov. Pomôcť by mohla reforma financovania sociálnych služieb, jeden z míľnikov plánu obnovy do roku 2025. V niektorých krajinách to dnes už funguje tak, že financie na sociálne služby dostáva klient na svoj účet a on sa rozhodne, kde peniaze investuje. Ak existujú v jeho prostredí komunitné služby, určite ich uprednostní.

tags: #seniori #o #domove #dochodcov #skúsenosti