Sexuálny život v domovoch dôchodcov: Štúdia a realita

Sexualita je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života v každom veku, no často sa mylne predpokladá, že po 60. roku života záujem o intimitu klesá. Táto téma je v spoločnosti často tabuizovaná, najmä ak sa týka starších žien. Cieľom tohto článku je preskúmať sexuálny život v domovoch dôchodcov, zohľadniť faktory ovplyvňujúce sexualitu v starobe a poukázať na potrebu otvorenej komunikácie a odbúravania predsudkov.

Sexualita v starobe: Mýty a fakty

Sex po 60-ke môže byť rovnako napĺňajúci ako v mladšom veku, hoci si vyžaduje prispôsobenie sa novým telesným a hormonálnym podmienkam. Chuť na sex po šesťdesiatke závisí od viacerých faktorov, vrátane zdravotného stavu, hormonálnej rovnováhy, psychickej pohody a partnerských vzťahov.

Štúdie ukazujú, že muži si vo vyššom veku častejšie zachovávajú vyššiu chuť na sex než ženy, najmä vďaka postupnejšiemu úbytku hormónov. U žien býva pokles libida prudší v období po menopauze. U mužov je častejším problémom postupné znižovanie hladiny testosterónu, čo môže ovplyvniť libido aj erekciu. Ženy prechádzajú menopauzou, ktorá prináša pokles estrogénu, sucho pošvy a niekedy aj pokles sexuálnej túžby.

Telesné a psychické prekážky

Medzi najčastejšie ťažkosti patria erektilná dysfunkcia, vaginálna suchosť, bolesti pri pohlavnom styku, znížené libido a únava. Dôležitá je otvorená komunikácia medzi partnermi, úprava životného štýlu (zdravá strava, pravidelný pohyb, dostatok kvalitného spánku), ale aj odborná konzultácia u lekára. U mužov môže pomôcť liečba erektilnej dysfunkcie a u žien lokálna hormonálna terapia či lubrikačné prípravky.

Sexuálna aktivita je pre väčšinu seniorov bezpečná, no pri ochoreniach srdca alebo ciev je vhodné poradiť sa s lekárom. Sex je totiž fyzickou aktivitou, ktorá môže zvýšiť tepovú frekvenciu a krvný tlak. U pacientov so závažnými kardiovaskulárnymi ochoreniami môže byť rizikom.

Prečítajte si tiež: Predčasný sexuálny život

Sex a kognitívne funkcie

Nedávna štúdia realizovaná v USA ukázala, že sexuálna aktivita u starších ľudí je spojená s lepšou kognitívnou funkciou. Medzi ľuďmi vo veku od 75 až 90 rokov sa frekvencia sexu javila ako kľúčová. Expertky zistili, že táto skupina po piatich rokoch vykazovala výrazne lepšie kognitívne funkcie, ak v súčasnosti majú sex aspoň raz týždenne. Na druhej strane pre dospelých vo veku od 62 až 74 rokov bola najdôležitejším faktorom kvalita sexu, a to z fyzického aj emocionálneho hľadiska.

Výskumníčky predložili niekoľko vysvetlení svojich výsledkov. Po prvé, sex často zahŕňa fyzické cvičenie, čo znamená, že lepší kognitívny výkon môže byť spôsobený zlepšeným kardiovaskulárnym zdravím, čo zase môže zvýšiť prietok krvi do mozgu a znížiť zápal. Sex je tiež známy tým, že znižuje stres a predpokladá sa, že stres zabraňuje rastu neurónov v niektorých častiach mozgu spojených s pamäťou.

Spoločenské vnímanie a predsudky

Generácie žien boli vychovávané, že sex je hlavne na plodenie detí a že sa nepatrí, aby si žena sex užívala. Kým u muža po šesťdesiatke sa zmienka o sexuálnych aktivitách vníma ako signál dobrého zdravia, kondície aj mladistvého životného štýlu, u žien nie sú reakcie také vľúdne, a to je aj jeden z dôvodov, prečo sa ženy v strednom či staršom veku „o tom“ nerozprávajú ani s dôvernými priateľkami.

Z kultúrneho hľadiska sú sexuálne aktívne staršie ženy prezentované v lepšom prípade ako ‚pumy‘, v horšom ako niečo silno nechutné, či až prekračujúce normy. Ako keby sex so ženou po menopauze hraničil s gerontofíliou. Staršie ženy ako plnohodnotné sexuálne bytosti v mainstreamovej kultúre prakticky neexistujú.

Na tému sexuálneho zdravia seniorov sa tiež takmer výhradne pozerá cez mužov. Od otázok lekárov pri komunikácii s pacientom až po reklamy a mediálne kampane týkajúce sa mužských problémov. Všeobecne sa vie, že starší muži mávajú problém s erekciou, ale ako sú rozšírené vedomosti o tom, čo v tomto veku trápi ženy? Je pritom známe, že ženy po menopauze môžu pociťovať pri sexe isté ťažkosti, ale tie sú riešiteľné aspoň tak dobre ako problémy mužov, ktorým tiež klesá produkcia hormónov.

Prečítajte si tiež: Sexuálny život osôb s telesným postihnutím

Život v domovoch dôchodcov

Staroba sa vytráca zo spoločenského života. V médiách sa objavujú väčšinou mladí ľudia a potláča sa skutočnosť, že k životu patrí aj choroba, chátranie, úpadok a smrť. Na starého jedinca má dnešná spoločnosť pozitívny i negatívny vplyv. Pozitívne je to, že sa vďaka poznaniu otvárajú nové možnosti a vďaka dostupnosti informácií a zdrojov je možné predchádzať problémom, ktoré staroba prináša. Negatívom je nedocenenie starého človeka, ktorý žije stabilne, jednoducho, spoľahlivo a šetrne.

Autor sa preto vyjadruje ajk problematike odchodu do dôchodku. Poukazuje na psychoterapeutickú prax, ktorá potvrdzuje, že práca chráni človeka pred depresiou. Po odchode nadôchodok a po krátkom oddychu prichádza sklamanie - dôchodca sa nedokáže prispôsobiť novej realite. Časť dôchodcov však adaptáciu zvládne - výskum v Nemecku ukázal, že väčšina dôchodcov je po pol roku na dôchodku spokojná. Dôchodok vnímajú ako príležitosť využiť nové možnosti. Niektorí sa na dôchodok tešia, lebo k práci stratili pozitívny vzťah.

Riešenie sexuálnych potrieb v domovoch dôchodcov je často prehliadané. Je potrebné, aby personál a vedenie domovov dôchodcov pristupovali k sexualite seniorov s rešpektom a pochopením. Dôležité je zabezpečiť súkromie a umožniť seniorom nadväzovať intímne vzťahy.

Psychologické aspekty sexuality v starobe

Wolfgang Schmidbauer sa vo svojej publikácii zaoberá problematikou psychologických problémov staroby. Dotýka sa témy, ktorá má nielen psychologický, ale aj spoločenský, ekonomický, politický, filozofický, etický či náboženský rozmer. Teoretickým východiskom knihy je psychoanalytické myslenie.

Autor konštatuje, že spoločnosť tabuizuje túto tému. Pre deti je ťažko predstaviteľné, že ich 45-roční rodičia sexuálne žijú alebo že by mohli mať v sexuálnej oblasti problémy. Tabuizácia sexu však nie spôsobená staromódnosťou alebo náboženskou morálkou. Korene sú skôr v narcistických predstavách z detstva. Ide o obraz dôstojného, spoľahlivého a poriadkumilovného rodiča, do ktorého nezapadá predstava vášnivého, nekontrolovaného sexuálneho správania. Takéto predstavy potom pretrvávajú celý život.

Prečítajte si tiež: Sociálny a spoločenský život

Štúdie ukazujú, že telesne zdraví jedinci ostávajú aj po 80-tke sexuálne aktívni. Vekom dochádza k zmenám sexuálnych orgánov a zmenám prežívania sexuality. Sexuálny styk muži považujú za podstatný prvok sexuálnej aktivity. S nastupujúcimi problémami s erekciou sa u nich objavuje pocit, že „už sú nanič“. S problémami v sexuálnej oblasti sa zdôverujú ťažko, majú strach z neprijatia. U žien sa vyskytujú problémy s frigiditou alebo s nedostatočným sexuálnym potešením. Oceňujú skôr nežnosť a pocit bezpečia. Autor odporúča, že ak sa s nastupujúcim vekom stáva sexuálny styk problematickým, je dôležité upriamiť pozornosť na nežnosť a iné erotické a sexuálne prejavy.

Sexualita je spontánna, emocionálna a často nevypočítateľná aktivita. Kto ju ako takú akceptuje, akceptuje aj zmeny, ktoré staroba prináša. Škodlivé je porovnávanie sa s normami a vnímanie iba biologickej roviny problému. V láske ide predovšetkým o duchovnú a duševnú rovinu, o kvalitu subjektívneho zážitku. Rozhodujúce je to, či je vzťah partnerov postavený na vzájomnej príťažlivosti a otvorenosti, alebo na perfekcionistických predstavách. Človek sa môže dostať do začarovaného kruhu. Chlap, ktorý má obavy, že nebude mať dostatočnú erekciu, ju naozaj nebude mať. To isté platí aj pre ženu. Ak má obavy z bolesti pri styku, nevie sa uvoľniť a styk sa pre ňu stane naozaj bolestivým a nepríjemným zážitkom.

Psychoterapeutická pomoc

Autor venuje veľkú časť knihy psychoterapii starých. Uvažuje nad vhodnosťou pacientov pre psychoterapiu a hovorí, že skepsa S. Freuda v súvislosti s touto otázkou je už síce prekonaná, ale aj tak v podvedomí terapeutov nejakým spôsobom pretrváva. Pri liečbe starých ľudí však ešte stále pretrváva staré myslenie. Starý pacient prichádza k lekárovi s naivným očakávaním, že mu pomôže, aby bol zdravý. Staroba sa však nedá liečiť. Človek jej môže nejaký čas vzdorovať a cítiť sa i napriek starému organizmu mlado, aj napriek tomu je však starým. V terapii nejde o lacné dodanie respektíve nedodanie životnej energie, ale o uvedomenie si toho, že pacientovi energia chýba. Terapia pomáha uvedomiť si, čo pacientovi predtým robilo radosť, čo ho posilňovalo, budovalo.

V terapii so starým depresívnym človekom sa často pracuje s hranicami a agresivitou. Dochádza k výmene názorov, pričom je dôležité vyvarovať sa ponižovaniu a lacnej konfrontácii typu: „Tu v luxuse, istote a prepychu Európy si môžete dovoliť byť depresívny. Pomyslite si len na to, čo by znamenalo byť starým v Indii alebo Afrike!“ Ja depresívneho starého človeka je preťažené a podobná argumentácia je preňho príťažou. Pri trpezlivých terapeutických rozhovoroch s depresívnym človekom je možné postupne nájsť väčší životný priestor, v ktorom sa jeho stav zlepšuje. Pacient tento priestor podceňuje, lebo nie je podľa jeho predstáv a nemá pocit, že by bol menej depresívny. Terapeut pritom spozoruje, že pacient začne behať, hrabať v záhrade alebo opravovať bicykel.

tags: #sexualny #zivot #v #domove #dochodcov #studie