Skončenie pracovného pomeru starobného dôchodcu: Podmienky a nároky

Odchod do dôchodku predstavuje významný životný míľnik. Čo však v prípade, ak sa zamestnanec rozhodne pokračovať v práci aj po dosiahnutí dôchodkového veku? Aké sú podmienky skončenia pracovného pomeru starobného dôchodcu a aké nároky mu v tejto súvislosti prináležia? Tento článok sa zameriava na komplexný prehľad právnej úpravy, ktorá sa týka skončenia pracovného pomeru starobných dôchodcov na Slovensku.

Odchodné ako forma odmeny za odpracované roky

Odchodné predstavuje pracovnoprávny inštitút, ktorý možno chápať ako formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Odstupné vs. Odchodné: Aký je rozdiel?

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

Nárok na odstupné zamestnancovi vzniká vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce. Napríklad, ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. ak sa zamestnanec stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. rušiť. Naopak, odstupné zamestnanec nedostane v prípade, že podá výpoveď sám. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku).
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Služobný úrad nesmie dať tomuto štátnemu zamestnancovi výpoveď bez právoplatného súhlasného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Zákonom o službách zamestnanosti sa zároveň s účinnosťou od 1. apríla 2022 skracuje lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie takejto žiadosti z doterajších 30 dní na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v stanovenej lehote rozhodnutie nevydá, zo zákona sa bude predpokladať, že bolo vydané súhlasné rozhodnutie. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa bude považovať tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Práca popri dôchodku: Súbeh mzdy a dôchodku

Fyzická osoba, ktorá poberá starobný dôchodok, smie pracovať na hlavný pracovný pomer aj na dohodu. Takýto pracovný pomer starobného dôchodcu je dokonca výhodnejší, pretože dôchodca má znížené odvody na sociálne poistenie. Za jediné znevýhodnenie považujeme to, že starobný dôchodca si nemôže mesačne uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD) a jeho ročný nárok na NČZD sa znižuje o dôchodok.

Prečítajte si tiež: Podmienky ukončenia starostlivosti

Z vedľajšieho príjmu sa platí starobné poistenie, čo znamená, že dôchodcovi sa prepočíta starobný dôchodok jedenkrát za rok a na základe odvedeného poistného sa mu zvýši aj vyplácaný dôchodok. Dosiahnutie dôchodkového veku ani vznik nároku na dôchodok nie sú výpovedným dôvodom.

Prečítajte si tiež: Odstupné a odchodné pri ukončení pracovného pomeru

tags: #skoncenie #pracovneho #pomeru #starobneho #dochodcu #podmienky