Slovenský dôchodkový systém: Čakajú nás ťažké časy a "nepopulárne opatrenia"?

Slovenský dôchodkový systém stojí pred vážnymi výzvami. Populácia starne, natalita dosahuje historické minimá a počet pracujúcich klesá. Tieto faktory ohrozujú finančnú udržateľnosť systému a vyžadujú si prijatie nepopulárnych opatrení. Pozrime sa bližšie na to, ako sa môže zmeniť vek odchodu do dôchodku na Slovensku a v Európe, prečo je systém finančne neudržateľný a aké riešenia sa ponúkajú.

Demografická bomba tiká

Primárnym problémom slovenského dôchodkového systému je starnutie populácie a nízka pôrodnosť. Len minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred štyrmi rokmi. V 70. rokoch sa počas baby boomu rodilo ročne okolo 100 tisíc detí, zatiaľ čo v minulom roku to bolo len 46 tisíc, čo je najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska.

V kontexte jedného z najvyšších deficitov verejných financií v Európskej únii, čiastočne spôsobeného aj 13. dôchodkami, a druhej najrýchlejšie starnúcej populácie v EÚ, je starnutie populácie problém, ktorý si vyžaduje urgentné riešenie.

Možnosti riešenia: Od nepopulárnych opatrení po prijatie cudzincov

Riešenie tohto problému si vyžaduje komplexný prístup a prijatie viacerých opatrení. Medzi najčastejšie spomínané patria:

• Zníženie alebo zrušenie niektorých dôchodkov: Toto opatrenie by síce znížilo výdavky na dôchodky, no zároveň by negatívne ovplyvnilo životnú úroveň dôchodcov.
• Zvýšenie sociálnych odvodov: Zvýšenie odvodov by síce prinieslo viac peňazí do systému, no zároveň by zaťažilo pracujúcich a mohlo by negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.
• Šetrenie v iných oblastiach: Hľadanie úspor v iných oblastiach verejných financií by mohlo uvoľniť prostriedky na financovanie dôchodkov, no zároveň by si to vyžadovalo prehodnotenie priorít štátu.
• Prijatie veľkého počtu prisťahovalcov: Prílev prisťahovalcov by zvýšil počet pracujúcich a tým aj príjmy do dôchodkového systému, no zároveň by to mohlo priniesť sociálne a kultúrne výzvy.
• Zvýšenie veku odchodu do dôchodku: Toto opatrenie by predĺžilo obdobie, počas ktorého ľudia prispievajú do systému, a zároveň by skrátilo obdobie, počas ktorého poberajú dôchodok.

Vek odchodu do dôchodku v Európe: Trend je jasný - pracovať dlhšie

Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je trend, ktorý je viditeľný v celej Európe. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, pričom mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac. Dánsko už rozhodlo o zvýšení veku odchodu do dôchodku na 70 rokov do roku 2040.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Dánsky model je založený na postupnom a predvídateľnom zvyšovaní veku odchodu do dôchodku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Už od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok. Zástancovia tohto prístupu argumentujú, že zvýšenie dôchodkového veku by znížilo celkovú sumu vyplácaných dôchodkov, zvýšilo by podiel ekonomicky aktívnych ľudí aj vo vyššom veku a poskytlo by ľuďom viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia.

Slovensko v kontexte Európy: Ako sme na tom s dôchodkovým vekom a mierou náhrady?

V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Česko plánuje postupne zvyšovať dôchodkový vek do roku 2050 až na 67 rokov. Vo väčšine krajín existujú rozdiely medzi pohlaviami, no OECD predpokladá, že do roku 2060 sa tieto rozdiely v Európe takmer vytratia.

Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%, čo je v porovnaní s inými členskými krajinami EÚ pomerne vysoké číslo. To znamená, že Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, no penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku.

Demografická situácia na Slovensku: Vymierame a cudzinci to nezachraňujú

Zatiaľ čo väčšina krajín Európskej únie kompenzuje klesajúcu pôrodnosť prílevom cudzincov, Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých je pokles obyvateľov väčší ako prílev cudzincov. To znamená, že demografická situácia na Slovensku je obzvlášť pesimistická.

Súčasný dôchodkový systém na Slovensku funguje na princípe priebežného financovania, čo znamená, že pracujúci odozdávajú odvody do prvého piliera, z ktorého sa vyplácajú dôchodky súčasným seniorom. Tento systém bol udržateľný, keď na jedného dôchodcu pripadalo 5 pracujúcich, no dnes sú to len dvaja.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

Budúcnosť dôchodkového systému: Hrozí kolaps?

Podľa viacerých analytikov sa pracovná sila na Slovensku do roku 2035 zmenší o 7%, čo znamená, že práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako v súčasnosti. Zároveň sa očakáva, že počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. Tieto faktory môžu viesť k tomu, že sa pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti.

Už dnes je deficit sociálnej poisťovne 3 miliardy eur a vláda ju musela dotovať 2 miliardami a 700 miliónmi eur. Vyšší hospodársky rast by síce pomohol, no aj ten je brzdený rôznymi opatreniami. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohto ročného rastu ekonomiky.

Čo z toho vyplýva?

Slovenský dôchodkový systém čelí vážnym výzvam, ktoré si vyžadujú prijatie nepopulárnych opatrení. Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je pravdepodobné, no je potrebné aj hľadanie iných riešení, ako napríklad podpora pôrodnosti, prilákanie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a efektívne hospodárenie s verejnými financiami.

Pre jednotlivcov je dôležité, aby sa sami zabezpečili na dôchodok. Založenie druhého piliera a investovanie do indexových alebo akciových fondov môže byť rozumnou stratégiou. Ak nechcete pracovať do 68-ky alebo 70-ky, investujte si aj sami.

Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie

tags: #skoncia #dochodky #v #europe #system