
Skrátený pracovný úväzok predstavuje čoraz populárnejšiu formu zamestnania, obzvlášť pre rodičov, študentov a profesionálov, ktorí hľadajú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Táto flexibilná možnosť, upravená v § 49 Zákonníka práce, umožňuje zamestnancom pracovať menej hodín v porovnaní s plným pracovným úväzkom, čím prináša benefity pre obe strany - zamestnancov aj zamestnávateľov.
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.
Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere. Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok (t. j. Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a úväzok
Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Dôležité je zvážiť svoje osobné a profesionálne ciele pred tým, ako sa rozhodnete pre túto formu zamestnania.
Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.
Zamestnávateľ môže obsadiť dočasne voľné pracovné miesto s ustanoveným týždenným pracovným časom dvomi novoprijatými zamestnancami, pričom s každým z nich dohodne pracovný pomer na kratší pracovný čas tak, aby bol na danom pracovnom mieste naplnený plný fond ustanoveného týždenného pracovného času. Z ustanovenia § 49 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pri obsadzovaní trvale alebo aj dočasne voľného pracovného miesta sa môže zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť na kratšom pracovnom čase, ako je ustanovený týždenný pracovný čas určený zamestnávateľom v súlade s § 85 ods.
Kratší pracovný čas si môže zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť nielen pri uzatváraní pracovnej zmluvy, ale aj v priebehu trvania pracovného pomeru. Dohodnutím kratšieho pracovného času zamestnanec vykonáva prácu v menšom časovom rozsahu, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom jeho kratší pracovný čas môže byť rozvrhnutý rôzne. Môže byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni (napr. 5 hodín denne) alebo môže byť rozvrhnutý tak, že zamestnanec pracuje len niekoľko dní v týždni.
Uvedeným spôsobom zamestnávatelia môžu obsadzovať pracovné miesta, u ktorých sa nevyžaduje, aby zamestnanec vykonával pracovnú činnosť po ustanovený týždenný pracovný čas. Nie je však vylúčené, aby zamestnávateľ obsadil voľné pracovné miesto s výkonom činnosti po ustanovený týždenný pracovný čas prijatím dvoch alebo aj viacerých zamestnancov, s ktorými v ich pracovných zmluvách dohodne kratší pracovný čas tak, aby v súčte boli činnosti na danom pracovnom mieste vykonávané po ustanovený týždenný pracovný čas.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty nájomnej zmluvy
V systemizácii pracovných miest zamestnávateľa tým nevznikajú nové pracovné miesta s kratším pracovným časom, ale naďalej je jej súčasťou len jedno pracovné miesto na ustanovený týždenný pracovný čas. Pri obsadení jedného pracovného miesta na ustanovený týždenný pracovný čas viacerými zamestnancami sa môže zamestnávateľ rozhodnúť, či rozvrhnutie pracovného času i rozdelenie pracovných úloh každému z nich určí sám alebo využije inštitút deleného pracovného miesta upravený v § 49a Zákonníka práce.
Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. Pokiaľ sa medzi sebou nedohodnú, rozvrhnutie pracovného času i pracovnej náplne určí zamestnávateľ.
Je pravdou, že Zákonník práce ustanovuje aj možnosť uzatvoriť pracovný pomer na kratší pracovný čas. V zmysle týchto ustanovení, v prípade, ak bol založený pracovný pomer, teda bola uzavretá pracovná zmluva, hoci aj na kratší, než je týždenný ustanovený pracovný čas, je výpovedná doba minimálne 1 mesiac, resp.
Ak ste dali výpoveď z pracovného pomeru, pričom výpovedná doba je dva mesiace, pričom v priebehu plynutia výpovednej doby došlo k dohode o skrátenom pracovnom úväzku, toto nemá vplyv na dĺžku výpovednej doby, výpovedná doba bude stále dva mesiace. Možnosťou ako skôr ukončiť pracovný pomer, je spísať dohodu o skončení pracovného pomeru k vzájomne dohodnutému dátumu, s uvedením alebo aj bez uvedenia dôvodov. Počas plynutia výpovednej doby, Váš pracovný pomer stále trvá. Podľa § 62 od. Podľa § 62 od. obísť sa to nedá. Čo sa však dá urobiť, ak by na to pristúpil váš zamestnávateľ je, že by ste sa s ním mohli dohodnúť na skončení pracovného pomeru. V tamto prípade by pracovný pomer skončil dohodou. V nej sa môžete dohodnúť na hocijakom dni ako dni skončenia vášho pracovného pomeru.
Ak by ste však dali výpoveď s trojmesačnou výpovednou dobou, potom je tu ešte možnosť nezotrvania v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby. Treba si však pozrieť, či ste si náhodou so zamestnávateľom v pracovnej zmluve nedohodli peňažnú sankciu za nezotrvanie v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby. Na to, aby bola takáto dohoda platná sa ale vyžaduje, aby bola dohodnutá písomnou formou. Preto, ak by ste si uvedenú povinnosť dohodli v pracovnej zmluve, potom zamestnávateľovi vznikne voči vám nárok na takúto peňažnú náhradu. Ak váš pracovný pomer trvá 5 mesiacov, teda menej ako jeden rok, potom výpovedná doba je jeden mesiac v zmysle ust. § 62 ods. 6 Zákonníka práce. Výpovedná doba začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Vo výpovedi môžete, ale aj nemusíte uviesť dôvod výpovede. Súhlas zamestnávateľa na podanie výpovede nepotrebujete.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Ak máte uzatvorenú pracovnú zmluvu a dohodli ste sa v pracovnej zmluve na skúšobnej dobe, možnosťou z Vašej strany je ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe v súlade s ust. (1) V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Z uvedneého zák. ustanovenia vyplýva, že prac. pomer môžete skončiť tak, že zamestnávateľovi písomne oznámite, že ukončujete prac. pomer v skúšobnej dobe k určitému dňu, spravidla by sa tak malo stať 3 dni pred skončením prac. pomeru. Ale nie je vylúčené zo zákona, aby ste prac. pomer skončili dňom oznámenia a doručenia oznámenia o skončení prac. pomeru, teda napr. Ak skúšobnú dobu dohodnutú písomne nemáte, potom musíte podať výpoveď z prac. pomeru, pričom výpovedná doba je jeden mesiac a plynie od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede zamestnávateľovi.
Z hľadiska vzniku nároku na odstupné je dôležitý spôsob skončenia (t.j. výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohoda o skončení) a súčasne dôvod jeho skončenia (len zo zákonom výslovne uvedených dôvodov, pričom jedným z nich sú organizačné dôvody). S prihliadnutím na dĺžku Vášho pracovného pomeru, t.j. pracujete u zamestnávateľa menej ako dva roky, Vám odstupné vznikne len ak sa na skončení pracovného pomeru pre organizačné dôvody dohodnete, t.j. uzatvoríte dohodu o skončení pracovného pomeru.
Nárok na odstupné zamestnancovi vznikne iba v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou, v oboch prípadoch iba z dôvodov výslovne uvedených v ust. § 76 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že ste uviedli, že Váš pracovný pomer bol ukončený okamžite, nevzniká Vám nárok na odstupné. Skutočnosť, že ste mali dohodnutý kratší pracovný čas, nemá vplyv na vznik nároku na odstupné, ale ovplyvnil by iba výšku odstupného, pretože pri jeho výpočte sa vychádza z priemerného mesačného zárobku zamestnanca.