
Skúšobná doba a dovolenka sú dve dôležité témy pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Poďme sa na ne pozrieť bližšie, s dôrazom na to, ako sa tieto dve veci prelínajú.
Skúšobná doba je definovaná v § 45 Zákonníka práce ako obdobie na začiatku pracovného pomeru, počas ktorého si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overujú, či sú pre seba vhodnou voľbou. Je to testovacie obdobie, počas ktorého má zamestnávateľ možnosť zaškoliť zamestnanca v pracovných postupoch a zistiť, či bude vhodným prínosom pre firmu. Na druhej strane, zamestnanec má možnosť zistiť, či mu práca a zamestnávateľ vyhovujú.
Skúšobná doba môže byť dohodnutá maximálne na tri mesiace. Pre vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúcich zamestnancov, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže trvať až šesť mesiacov. Dôležité je vedieť, že skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Ak zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú opätovne pracovný pomer na dobu určitú, skúšobnú dobu nemožno dohodnúť znova.
Na to, aby bola skúšobná doba platná, musí byť dohodnutá písomne, najneskôr v deň nástupu do práce. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skúšobnej dobe ústne, táto dohoda je neplatná. Skúšobnú dobu nemožno dojednať spätne.
Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru by malo byť doručené druhej strane spravidla aspoň tri dni pred dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Táto lehota je však len poriadková a jej nedodržanie nemá za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o skúšobnej dobe
Výnimkou je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou. V takomto prípade musí zamestnávateľ skončenie pracovného pomeru písomne odôvodniť a dôvod nesmie súvisieť s tehotenstvom alebo materstvom.
Mnohí zamestnanci sa mylne domnievajú, že počas skúšobnej doby nemajú nárok na dovolenku. Zákonník práce však čerpanie dovolenky v skúšobnej dobe nezakazuje. Nárok na dovolenku vzniká, ak pracovný pomer trvá nepretržite a zamestnanec odpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku.
Podľa § 101 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok, zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky. Tá sa vypočíta ako jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom roku.
Ak zamestnanec neodpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní mu patrí jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Prečítajte si tiež: PN a skúšobná doba: Čo potrebujete vedieť
Čerpanie dovolenky v skúšobnej dobe je možné, ale je potrebné ho prerokovať so zamestnávateľom. Zamestnávateľ môže, ale nemusí, súhlasiť s čerpaním dovolenky počas skúšobnej doby. Ak zamestnávateľ súhlasí s čerpaním dovolenky, skúšobná doba sa predlžuje o dobu trvania dovolenky.
Efektívny adaptačný proces je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding urýchli proces integrácie, zvýši angažovanosť zamestnancov a zníži mieru fluktuácie.
Prečítajte si tiež: Skúšobná doba na Slovensku - práva