Skúšobná doba, PN a plat: Všetko, čo potrebujete vedieť

Skúšobná doba je dôležitou súčasťou pracovného pomeru, ktorá umožňuje zamestnancovi aj zamestnávateľovi zistiť, či im vzájomná spolupráca vyhovuje. Vďaka nej môžu obe strany pomerne jednoducho ukončiť pracovný pomer, ak zistia, že v ňom nechcú pokračovať. V tomto článku sa pozrieme na dĺžku skúšobnej doby, jej predlžovanie, skončenie pracovného pomeru počas nej, ako aj na vplyv práceneschopnosti (PN) na trvanie skúšobnej doby a nárok na mzdu.

Čo je skúšobná doba a ako ju správne dojednať?

Skúšobná doba nie je automatickou súčasťou pracovného pomeru. Aby bola platná, musí byť písomne dohodnutá v pracovnej zmluve. Dohodnúť ju možno najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skúšobnej dobe ústne, táto dohoda je neplatná.

Maximálna dĺžka skúšobnej doby je vo väčšine prípadov tri mesiace. Existujú však výnimky:

1. Vedúci zamestnanci: U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je možné dohodnúť skúšobnú dobu až na šesť mesiacov.
2. Pracovný pomer na dobu určitú: Aj v prípade pracovného pomeru na dobu určitú sa pripúšťa trojmesačná skúšobná doba. Jej trvanie však nesmie presiahnuť polovicu celkovej dohodnutej doby pracovného pomeru. To znamená, že trojmesačnú skúšobnú dobu je možné dohodnúť len vtedy, ak pracovný pomer na dobu určitú trvá aspoň šesť mesiacov. Pri opätovnom uzatvorení pracovného pomeru na dobu určitú s tým istým zamestnávateľom sa už skúšobná doba nepripúšťa.
3. Žiaci strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa: Skúšobná doba nemôže byť dojednaná ani pri zamestnávaní žiakov strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, ktorí majú vykonávať prácu zodpovedajúcu získanej kvalifikácii v nadväznosti na uzatvorenie zmluvy o budúcej pracovnej zmluve po záverečnej, maturitnej alebo absolventskej skúške.

Ak zamestnávateľ dohodne so zamestnancom dlhšiu skúšobnú dobu, ako povoľuje zákon, nepovažuje sa to za neplatnú skúšobnú dobu. V takom prípade sa má za to, že skúšobná doba trvá tri mesiace (resp. šesť mesiacov pre vedúcich zamestnancov) a neplatný je len časový úsek, ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu.

Predlžovanie skúšobnej doby

Skúšobnú dobu nie je možné predlžovať dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a to ani nad rozsah povolený zákonom. Jedinou výnimkou je predĺženie skúšobnej doby zo zákona, ak zamestnanec počas nej neodpracoval prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu. Medzi takéto prekážky patrí napríklad práceneschopnosť (PN) alebo účasť na celodennom vyšetrení.

Prečítajte si tiež: PN a skúšobná doba: Čo potrebujete vedieť

V praxi to znamená, že ak je zamestnanec počas skúšobnej doby PN, skúšobná doba sa automaticky predlžuje o čas trvania tejto PN.

Príklad: Ak má zamestnanec dohodnutú trojmesačnú skúšobnú dobu a počas nej je 10 kalendárnych dní PN (pracuje od pondelka do piatku, jednozmenná prevádzka), skúšobná doba sa predĺži o osem pracovných dní.

Dôležité je zdôrazniť, že predĺženie skúšobnej doby sa týka len prekážok v práci na strane zamestnanca. Ak sú prekážky na strane zamestnávateľa, skúšobná doba sa nepredlžuje.

Kedy presne skúšobná doba končí?

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa skúšobná doba spravidla končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť.

Príklad: Ak skúšobná doba začala plynúť 3. marca 2025 a bola dojednaná na tri mesiace, jej posledný deň by mal pripadnúť na 2. jún 2025 (pokiaľ sa nepredĺži v dôsledku prekážok na strane zamestnanca).

Prečítajte si tiež: Všetko o dovolenke a skúšobnej dobe

Skúšobná doba sa končí posledný deň stanovený podľa vyššie uvedených pravidiel, a to bez ohľadu na to, či tento deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je oproti štandardnému rozviazaniu pracovného pomeru veľmi zjednodušené. Zamestnávateľ aj zamestnanec môžu pracovný pomer skončiť písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru by malo byť doručené druhej strane spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Ide však len o tzv. poriadkovú lehotu a jej nedodržanie nemá za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Výnimkou je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou. V takom prípade musí zamestnávateľ skončenie pracovného pomeru písomne odôvodniť a dôvody nemôžu súvisieť s tehotenstvom, materstvom či starostlivosťou o narodené dieťa.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe je možné napadnúť na súde najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, v ktorom sa mal pracovný pomer skončiť.

Prečítajte si tiež: Skúšobná doba na Slovensku - práva

Môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, ak je zamestnanec PN?

Áno, zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj počas práceneschopnosti zamestnanca. V tomto prípade sa neuplatňuje ochranná doba, ktorá platí pri výpovedi. Je však potrebné, aby bolo skončenie pracovného pomeru doručené zamestnancovi ešte počas trvania skúšobnej doby (predĺženej o čas PN).

Skúšobná doba a nárok na mzdu

Počas skúšobnej doby má zamestnanec nárok na mzdu za skutočne odpracované dni. Ak pracovný pomer skončí počas mesiaca, mzda sa vypočíta pomerne podľa počtu odpracovaných dní alebo hodín. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť mzdu v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru, spolu s prípadnými ďalšími náležitosťami (napr. preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ak na ňu vznikol nárok).

Dovolenka počas skúšobnej doby

Zákonník práce nevylučuje možnosť čerpania dovolenky počas skúšobnej doby. Zamestnanec môže čerpať dovolenku len po prerokovaní so zamestnávateľom. Podmienkou je, aby zamestnanec počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku.

Adaptácia zamestnanca počas skúšobnej doby (Onboarding)

Efektívny adaptačný proces, známy aj ako onboarding, je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie. Zamestnávateľ má v tomto procese kľúčovú úlohu, keďže vhodne nastavená adaptácia môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na produktivitu a spokojnosť nového člena tímu.

1. Proces adaptácie začína ešte pred samotným nástupom nového zamestnanca. Je dôležité zabezpečiť, aby boli vopred pripravené všetky potrebné materiály, dokumenty, pracovné nástroje a prístupové údaje.
2. Úvodné školenie by malo pokrývať nielen konkrétne pracovné a zákonné povinnosti, ale aj celkovú firemnú štruktúru, hodnoty a víziu. Zamestnanec by mal jasne rozumieť tomu, ako jeho práca prispieva k celkovému úspechu firmy.
3. Každý nový zamestnanec by mal mať prideleného mentora alebo skúseného kolegu, ktorý mu pomôže rýchlo sa zorientovať v prostredí firmy, odpovie na otázky a poskytne spätnú väzbu.
4. Zamestnávateľ by mal na začiatku jasne definovať, čo očakáva od zamestnanca v rámci skúšobnej doby a následne jeho dlhodobého pôsobenia vo firme.
5. Poskytovanie pravidelnej a konštruktívnej spätnej väzby je nevyhnutné pre efektívnu adaptáciu. Zamestnanec by mal mať príležitosť diskutovať o svojom pokroku, zlepšeniach a prípadných problémoch s nadriadeným alebo mentorom.
6. Noví zamestnanci sa musia čo najskôr stať plnohodnotnými členmi tímu. Organizovanie neformálnych stretnutí, teambuildingov alebo iných tímových aktivít môže pomôcť rýchlejšie budovať vzťahy a zlepšiť spoluprácu medzi kolegami.
7. Po ukončení skúšobnej doby je dôležité uskutočniť hodnotiaci rozhovor, kde sa zhodnotí, ako prebiehal adaptačný proces, či boli naplnené očakávania a kde je možný priestor na zlepšenie.

tags: #skúšobná #doba #PN #plat