Prípady zlyhania zdravotnej starostlivosti na Slovensku: Komplexný pohľad

Zdravotná starostlivosť na Slovensku čelí mnohým výzvam, ktoré vedú k rôznym formám zlyhania. Tieto zlyhania sa prejavujú v rôznych oblastiach, od finančných problémov nemocníc a rozdielnych platieb od zdravotných poisťovní, cez dlhé čakacie doby na zákroky, až po konkrétne prípady pochybení a nedostatkov v starostlivosti o pacientov. Tento článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na tieto problémy, analyzovať ich príčiny a navrhnúť možné riešenia.

Finančné problémy nemocníc a rozdielne platby od zdravotných poisťovní

Jedným z hlavných problémov slovenského zdravotníctva sú dlhodobé finančné problémy nemocníc, najmä tých štátnych. Tieto problémy sú čiastočne spôsobené rozdielnymi platbami od zdravotných poisťovní za rovnaké výkony. Ak by všetky zdravotné poisťovne platili nemocniciam za rovnaké výkony rovnako, VšZP by ušetrila 84 mil. eur ročne a súkromné poisťovne by minuli o 84 mil. eur viac.

Príklad Univerzitnej nemocnice Bratislava

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) dostala v roku 2021 za priemernú hospitalizáciu 3 066 eur. Avšak, nemocnica nedostala zaplatené rovnako od každej poisťovne. Ak bola hospitalizovaná pacientka z VšZP, dostala 3 297 eur. Na konci roka dosiahla nemocnica stratu 48 mil. eur. Ak by súkromné zdravotné poisťovne platili za hospitalizáciu rovnako ako VšZP, strata by bola o 13 mil. eur nižšia. Podobne sú na tom aj ostatné fakultné a univerzitné nemocnice a špecializované ústavy, ktorých strata dlhodobo prevyšuje 100 mil. eur.

Vyššie platby VšZP oproti súkromným zdravotným poisťovniam sú hlavným vysvetlením horších finančných výsledkov štátnej poisťovne. Ak by VšZP začala platiť nemocniciam rovnakú jednotkovú cenu ako súkromné poisťovne, ušetrila by približne 200 mil. ročne. Týchto 200 mil. eur by však v nemocniciach zúfalo chýbalo, keďže sú v strate už dnes, aj keď od VšZP tieto peniaze dostávajú.

Riešenia

Riešením by mohlo byť férovejšie rozloženie celkových výnosov nemocníc medzi tri zdravotné poisťovne. VšZP by tak 84 mil. eur ušetrila a súkromné poisťovne by museli minúť o 84 mil. Snaha zdravotných poisťovní zaplatiť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti čo najmenej je prirodzená a v poriadku - míňať prostriedky verejného zdravotného poistenia čo najefektívnejšie je ich úlohou. Problémom je, ak súkromné poisťovne platia príliš málo, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v štátnych nemocniciach.

Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť na Slovensku

Podľa NKÚ náklady najväčších fakultných a univerzitných nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní. Nízke platby, najmä od súkromných poisťovní, majú veľmi praktické dopady. Nemocnice sú zanedbané a nemajú peniaze na údržbu a ich stále rastúce dlhy musí každých pár rokov riešiť štát.

Transparentnosť a štandardizácia zmlúv

Ministerstvo zdravotníctva zbiera od každej zdravotnej poisťovne dáta o objeme vykonanej starostlivosti (tzv. efektívny case-mix) a o celkových úhradách za túto starostlivosť. Tieto dáta sú používané na výpočet tzv. základných sadzieb, ktoré publikuje ministerstvo zdravotníctva. Efektívny case-mix zohľadňuje náročnosť hospitalizovaných pacientov a slúži práve na to, aby bolo možné porovnávať nákladovosť rôznych výkonov a výkonnosť nemocníc naprieč odbornosťami.

Ak má zdravotná poisťovňa 50 % podiel na case-mixe nemocnice, znamená to, že 50 % starostlivosti bolo vykonanej v prospech poistencov danej zdravotnej poisťovne. Podiel na case-mixe by mal zodpovedať podielu na úhradách. Dnešné jednotkové ceny sú veľmi rozdielne - podiel VšZP na úhradách je až o 5 percentuálnych bodov vyšší ako podiel na starostlivosti vykonanej v prospech poistencov VšZP.

Nemocnice ministerstva zdravotníctva by mali postupovať pri vyjednávaní zmlúv na rok 2023 tak, že zohľadnia efektívny case-mix každej zdravotnej poisťovne, aby sa podiel na úhradách rovnal podielu na efektívnom case-mixe. Ak poistenci jednej zdravotnej poisťovne predstavujú 30 % case-mixu danej nemocnice, táto poisťovňa by mala mať 30 % podiel na úhradách.

Pomôcť by mohla štandardizácia zmlúv zdravotných poisťovní s nemocnicami pre zvýšenie transparentnosti a možnosť verejnej kontroly. Zmluvy nemocníc so zdravotnými poisťovňami sú neprehľadné a neporovnateľné. Všetky tri poisťovne platia v zásade mesačné paušálne platby za očakávaný objem vykonanej ústavnej starostlivosti, ale líšia sa v tom, ako zohľadňujú CT, MR a laboratórne vyšetrenia, jednodňovú a ambulantnú starostlivosť a prekročenie alebo nedodanie očakávaného objemu starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti opatrovateľky v relácii Rodinné Prípady

Všetky fakultné a univerzitné nemocnice by mohli používať rovnaký vzor zmluvy s každou poisťovňou. Výročné správy nemocníc MZ by mohli obsahovať výnosy aj náklady a vykonanú starostlivosť za každú poisťovňu zvlášť v rovnakej štruktúre ako je postavená zmluva.

Zohľadnenie nákladov nemocníc pri tvorbe základných sadzieb

Z dlhodobejšieho hľadiska je potrebné zabezpečiť, aby základné sadzby (jednotkové ceny) zohľadňovali náklady nemocníc, nie úhrady alebo „disponibilné zdroje“ zdravotných poisťovní ako doteraz. Podľa MZ SR by sa tak malo stať od roku 2024.

Základné sadzby zatiaľ nevychádzajú zo skutočných nákladov nemocníc, ktoré nie sú vykazované v dostatočnej kvalite, ale z tzv. „DRG disponibilných zdrojov“, čo sú peniaze zdravotnými poisťovňami historicky alokované na ústavnú starostlivosť. Ak teda raz platili poisťovne za ústavnú starostlivosť málo, z tohto nedostatočného balíka bola vytvorená báza pre ďalšie roky.

Keď bude výška základných sadzieb reflektovať ekonomicky oprávnené náklady nemocníc, bude možné nastaviť jednoduché, férové a transparentné financovanie nemocníc bez toho, aby bolo potrebné vyjednávať na úrovni jednotlivých nemocníc.

Čakacie doby na plánované medicínske zákroky

Ďalším problémom slovenského zdravotníctva sú dlhé čakacie doby na plánované medicínske zákroky. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zaznamenala významný posun v skracovaní čakacích lehôt na plánované medicínske zákroky. Kým koncom roka 2024 evidovala 17 167 návrhov prekračujúcich stanovenú maximálnu čakaciu dobu, k polovici júla 2025 sa tento počet znížil na 10 116, čo predstavuje pokles o viac ako 41 %.

Prečítajte si tiež: Závet a dedičstvo: praktické rady

Príčiny prekročenia čakacích lehôt

Analýza príčin prekročenia lehôt odhalila, že za 32 % prípadov môžu personálne kapacity na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Druhým najčastejším dôvodom (27 %) sú okolnosti na strane samotného pacienta, kedy sa napr. K 14. júlu 2025 bolo celkovo spracovaných 422 755 návrhov na plánovanú zdravotnú starostlivosť u 261 490 poistencov, čo znamená, že jeden pacient môže mať viacero návrhov súčasne.

Problémom zostáva, že mnohí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti si neplnia povinnosť aktualizovať systém, resp. že po ukončení hospitalizácie nevyradia návrh zo zoznamu čakajúcich pacientov. VšZP má na trhu plánovanej zdravotnej starostlivosti približne 61 %-ný podiel, čo zodpovedá jej podielu na celkových úhradách za poskytnutú starostlivosť.

Nenaliehavé operácie a priemerná čakacia doba

Aktuálna priemerná čakacia doba na všetky medicínske služby so stanovenou lehotou časovej dostupnosti predstavuje na Slovensku 58,53 dní. Dôležité je zdôrazniť, že všetky tieto zákroky, nahlásené ako plánovaná zdravotná starostlivosť, patria medzi nenaliehavé operácie. Pri všetkých je priemerná čakacia doba kratšia ako vyhláškou stanovená maximálna lehota. V kontexte čakacích dôb je nutné zdôrazniť, že nejde o život ohrozujúce stavy, kde by odklad znamenal fatálne zlyhanie systému.

Konkrétne prípady zlyhania zdravotnej starostlivosti

Slovenská televízia uverejnila príbeh pána Ladislava, ktorý zarezonoval celým Slovenskom. Ten po dobu desiatich dní ležal na chodbe v nemocnici Sv. Príčinou smrti malo byť podľa Reportérov RTVS podchladenie a zlyhanie orgánov.

Prípad pána Ladislava v galantskej nemocnici

„Našli sme ho ležať na podlahe na nemocničnej chodbe s tým, že bol úplne dezorientovaný. Pomaly mu bilo srdce, bol brutálne podchladený,“ popísala pre RTVS okolnosti dobrovoľníčka z komunity sv. Lekári vraj stav pacienta nepovažovali za dostatočný na hospitalizáciu a neprijalo ho ani žiadne sociálne zariadenie či útulok.

K prípadu sa vyjadrila aj riaditeľka galantskej nemocnice Alexandra Pavlovčinová. Tá pre RTVS zdôraznila, že sa pravidelne s takýmito prípadmi zamestnanci nemocnice stretávajú. Príbeh nepovšimnutého pacienta v galantskej nemocnici pobúril Slovensko, rozprúdil diskusiu na sociálnych sieťach aj v organizáciách, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova. Začali sa o neho zaujímať médiá na Slovensku aj v Česku.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) začal konanie za účelom vypracovania konzultantských posudkov a posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Táto situácia odhalila hlboké nedostatky v systéme poskytovania zdravotnej a sociálnej starostlivosti na Slovensku, zvlášť v prípade ľudí bez domova alebo ľudí v ťažkej životnej situácii. Reportéri zistili, že k takémuto incidentu už v minulosti došlo. Útulky a iné sociálne zariadenia čelia obrovskému tlaku a nedostatku kapacity. Tieto prípady poukazujú na zlyhania systému pri poskytovaní základnej starostlivosti a dôstojnosti pre ľudí v núdzi.

Vyšetrovanie ÚDZS

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosti (ÚDZS) uzavrel vyšetrovanie tragického prípadu, ktorý sa odohral ešte začiatkom tohto roka v galantskej nemocnici. Prípad sa týkal bezdomovca, ktorý niekoľko dní ležal na podlahe v nemocničnej čakárni, kým mu nakoniec zlyhali orgány a zomrel. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosti začal v prípade dňa 7. 2. 2024 výkon dohľadu z vlastnej iniciatívy u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša Galanta, a. s., ktorý bol skončený dňa 23. 9. 2024.

Bezdomovca v novembri 2023 priviezli do galantskej nemocnice kvôli zápalu močových ciest a ďalším zdravotným problémom. Lekári ho liečili štyri dni, po ktorých ho záchranná služba previezla do Šaľe, kde ho plánovali umiestniť do krízového centra. To však nebolo možné, pretože centrum nebolo bezbariérové a muž nebol schopný chodiť. Kým sa zodpovedné orgány snažili nájsť pre muža prístrešie, on sa vrátil do galantskej nemocnice - presnejšie do jej čakárne, kde strávil niekoľko dní. Neskôr bol opäť prijatý na oddelenie urgentného príjmu, kde o pár dní zomrel.

Zamena roztokov pri kolonoskopii v Bratislave

Bratislavská nemocnica riešila nepríjemný problém, keď niekoľko pacientov po kolonoskopickom vyšetrení skončilo na nemocničnom lôžku. Podľa zdrojov zo zdravotníctva mohla byť príčinou zámena roztokov použitých pri zákroku. Prípad už vyšetrovala polícia.

Bratislavská Nemocnica sv. Michala patriaca pod Ministerstvo vnútra SR riešila prípady niekoľkých pacientov, ktorí skončili po kolonoskopii hospitalizovaní v nemocnici s vážnymi zdravotnými problémami. Dôvodom bolo zrejme to, že pri výplachu čreva použili nesprávny roztok. Informáciu o tom, že pri zákrokoch v bratislavskej Nemocnici sv. Michala došlo k zámene roztokov, potvrdili tri od seba nezávislé zdroje zo zdravotníckych kruhov vrátane lekára pôsobiaceho v Nemocnici sv.

V priebehu minulého týždňa sa v Nemocnici sv. Michala vyskytli neštandardné reakcie u siedmich pacientov po použití technológie pri kolonoskopickom vyšetrení. Zo siedmich pacientov bolo hospitalizovaných päť pacientov.

Podľa zdrojov denníka pri výplachu čreva došlo k tomu, že do oplachového roztoku v nemocnici namiesto simetikónu primiešali toxický formaldehyd. Simetikón je liečivo, ktoré sa používa na zmiernenie príznakov nadúvania a plynatosti. Naopak formaldehyd má dezinfekčné a čistiace účinky a používa sa napríklad na sterilizáciu lekárskych pomôcok a tiež na zakonzervovanie polypov z hrubého čreva predtým, ako ich pošlú na ďalšiu diagnostiku. Formaldehyd je toxický a rakovinotvorný.

Tri zdroje potvrdili denníku, že zámena roztokov o pacientov vyvolala zápal hrubého čreva. Hovorkyňa neodpovedala na otázku, či skutočne pri kolonoskopii došlo k zámene roztokov. Poprela však informáciu, že by u niektorého z pacientov došlo k prederaveniu hrubého čreva. Už v utorok však uviedla, že špeciálne zriadená komisia na prešetrenie prípadu sa rozhodla neodkladne kontaktovať orgány činné v trestnom konaní, keďže príčinu zdravotných komplikácii u pacientov nebolo možné zistiť. Nemocnica preventívne pozastavila endoskopický program.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už začal kontrolu v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Polícia prípad vyšetrovala.

Lekárske omyly a sťažnosti pacientov

Stúpa počet sťažností na zdravotnú starostlivosť. To však nemusí nutne znamenať, že lekárske omyly a chyby pribúdajú. Ľudia sa skôr v iných sférach naučili dostávať lepšie služby a pocit, že si ich niekto váži ako klientov. Preto je tu tendencia sa sťažovať práve na zdravotníctvo, ktoré je stále výrazne nedofinancované a vidieť to na prvý pohľad. Zaostáva tiež spôsobom komunikácie s pacientom.

Pre zdravotníkov a najmä manažérov nemocníc je takmer neznámy pojem krízová komunikácia či schopnosť vytypovať rizikové zóny a situácie, kde práve k pochybeniam dochádza. V praxi môže dôjsť k výskytu medicínskeho rizika, k diagnostickému omylu v zložitej klinickej situácii alebo k reálnemu pochybeniu.

Príčiny lekárskych pochybení

Keď má pacient nejasné príznaky a lekár sa musí v krátkom čase rozhodovať, nemôže niesť zodpovednosť za neúspech diagnostiky či liečby zdravotník. Problém je, ak sa vyskytne pochybenie v čase, keď je možné zistiť skutočné dôvody ťažkostí pacienta, no lekár nekoná, alebo koná chybne, neadekvátne či oneskorene.

Lekár pochybí z rôznych dôvodov, môže proti nemu zapracovať vlastná črta osobnosti, najmä v komunikácii s pacientom, enormná únava, prepracovanosť, alebo zlyhanie z dôvodu riešenia iných naliehavých stavov u iných pacientov. Zlyhanie a pochybenie môže nastať aj pri komunikácii s inými kolegami z iných odborov medicíny. Problémy sú takmer vždy spojené s vedením zdravotnej dokumentácie. Častá je aj nedôslednosť pri diagnostike pacienta a jeho ťažkostí či predčasné ukončenie diagnostického procesu pri nevyčerpaní ďalších možností. Aj konanie v službe, únava či stres, vedú často k pochybeniam.

Znalecké posudky

Znalecký posudok si môže vyžiadať podľa zákona o znalcoch ktokoľvek. Najčastejšie pracujeme na prípadoch, ktoré nám zadá polícia a súdy.

Kríza v zdravotníctve v roku 2011 a hromadné výpovede lekárov

V roku 2011 čelilo Slovensko vážnej kríze v zdravotníctve, ktorá bola spojená s hromadnými výpoveďami lekárov. Táto situácia vyvolala obavy o zabezpečenie adekvátnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov.

Priebeh krízy

Vo viacerých nemocniciach neprišli štrajkujúci lekári do práce. Maďarsko na žiadosť SR posilnilo prihraničnú zdravotnú starostlivosť. Štátny tajomník maďarského Ministerstva národných zdrojov zodpovedný za zdravotníctvo Miklós Szócska vyzval maďarských záchranárov a nemocnice v prihraničných oblastiach na posilnenie akútnej starostlivosti.

Situácia v najväčšej slovenskej nemocnici, Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB), bola podľa jej riaditeľa Miroslava Buchu vážna. Ak v nemocnici nebudú lekári, tak nebude schopná poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. V súčasnosti sa robilo všetko preto, aby UNB zabezpečila minimálne neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Rokovania medzi lekármi a vládou sa posúvali ťažko a pomaly, lekári však verili v dohodu. Aj preto chceli lekári dospieť k dohode, aby od 1. decembra nebol problém v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Naďalej ale trvali na požiadavke, aby sa na svoje miesta mohli vrátiť všetci tí, ktorí sa pripojili k akcii hromadných výpovedí.

Situácia v jednotlivých nemocniciach

V Považskej Bystrici výpovede nestiahlo už iba 11 lekárov. Vedenie Nemocnice s poliklinikou (NsP) v Považskej Bystrici evidovalo 20 stiahnutých výpovedí z celkového počtu 31 podaných výpovedí zo strany lekárov.

V NsP Prievidza stiahlo výpoveď 12 lekárov. Vedenie tak v súčasnosti evidovalo 39 výpovedí lekárov. Lekári, ktorí výpovede stiahli, ostávali na svojich pôvodných pracovných miestach. Vedenie nemocnice už zároveň všetkým lekárom, ktorých sa to týka, odovzdalo príkazy na pracovnú službu. Núdzový stav lekári rešpektovali, do služby nastúpili. Zdravotná starostlivosť bola v zariadení zabezpečená v plnom rozsahu.

V Rooseveltovej nemocnici uložili 84 lekárom pracovnú povinnosť. Oddelenia infektológie, ORL, OAIM (oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny), psychiatrie a kliniky urologická, očná a plastickej chirurgie budú od štvrtka 1. decembra poskytovať akútnu zdravotnú starostlivosť. Ostatné oddelenia boli funkčné a zdravotná starostlivosť bola na nich poskytovaná v štandardnom režime.

V popradskej nemocnici sa niektorí lekári rozhodli stiahnuť svoje výpovede. Najviac ohrozené boli oddelenia traumatológie a ortopédie. Na ortopédii stiahli výpovede všetci, na traumatológii ostal vo výpovedi jeden lekár. Obe tieto oddelenia by tak od štvrtka mali fungovať normálne.

V bratislavskej detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou (DFNsP) evidovali stále 90 z 274 lekárov. Počas dnešného dňa sa vykonávali akútne operačné výkony, ostatná zdravotná starostlivosť mala byť poskytovaná v štandardnom režime.

Vedenie Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši zvažovalo po konzultácii s okresným prokurátorom podanie trestného oznámenia na skupinu lekárov vo výpovednej lehote, ktorí ráno nenastúpili do práce.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reháka v Bardejove uložili lekárom pracovnú povinnosť. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii TASR, na oddelení traumatológie sa neuskutočnili viaceré plánované výkony.

V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura (UNLP) v Košiciach zostalo platných už len 13 výpovedí.

Reakcie politikov a inštitúcií

Prezident SR Ivan Gašparovič dostal veľa návrhov na to, aby zrušil poverenie ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi (KDH) viesť rezort.

Český minister zdravotníctva Heger prisľúbil Slovensku pomoc. Slovenská vláda, ktorá bola nedávno nútená podať demisiu, pristúpila vyhlásením núdzového stavu k silovému riešeniu vzniknutej situácie. Niektorým lekárom tak bránila vo využití svojho ústavného práva podať výpoveď z pracovného pomeru.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), a. V prípade, že pre výpovede lekárov nebude niektorá nemocnica schopná poskytnúť pacientovi adekvátnu zdravotnú starostlivosť, VšZP presunie finančné prostriedky poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý pacientovi túto liečbu reálne zabezpečí.

Hodnotenie situácie

Požiadavky lekárov sú podľa riaditeľa súkromnej nemocnice v Košiciach - Šaci Juraja Vančíka síce legitímne, ale nereálne. Zodpovednosť za súčasný stav v zdravotníctve nesie vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), samotná premiérka, bulvárne médiá i minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Jeho stranícky kolega a Uhliarikov predchodca Richard Raši si myslí, že už dnes existuje reálna hrozba pre zdravie pacientov.

tags: #prípady #zlyhania #zdravotnej #starostlivosti #Slovensko