Komunikácia so sluchovo postihnutým pacientom: Kľúč k efektívnej starostlivosti

Úvod

Komunikácia je základným kameňom kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Schopnosť efektívne komunikovať s pacientmi je pre zdravotníckych pracovníkov, najmä pre sestry a opatrovateľov, kľúčová pre poskytovanie optimálnej starostlivosti. Avšak táto komunikácia sa môže stať náročnou, ak pacient trpí sluchovým postihnutím. O tom, ako komunikujú nepočujúci, či už vo svojom svete bez významov, ktoré sú nesené zvukom alebo vo svete počujúcich, vieme zatiaľ stále veľmi málo. U nás sa touto problematikou hlbšie rozhodli zaoberať lingvisti. V takýchto prípadoch je potrebné prispôsobiť komunikačné stratégie a techniky tak, aby sa zabezpečilo, že pacient rozumie a je vypočutý.

Sluchové postihnutie: Prekážka v komunikácii

Sluchové postihnutie je obmedzená alebo úplná strata sluchu - zvukových podnetov. Hospitalizácia je pre každého pacienta stresujúca situácia, no pre osoby so sluchovým postihnutím sa tento stres môže ešte znásobiť, ak zdravotnícky personál nevie, ako s nimi efektívne komunikovať. Pocit osamelosti a izolácie je u týchto pacientov bežný, preto je dôležité venovať zvýšenú pozornosť spôsobu, akým s nimi komunikujeme.

Typy porúch sluchu

Existujú rôzne typy porúch sluchu v závislosti od spôsobu postihnutia sluchového aparátu:

• Prevodová vada: Postihnutie vnútorného a stredného ucha. Porucha v mechanickej časti sluchového aparátu. Dochádza tu len k zoslabeniu sluchového vnemu.
• Percepčná vada: Postihnutie citlivých buniek Cortiho orgánu vnútorného ucha. Podstatné skreslenie sluchového vnemu.
• Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Porušením časti CNS, ktorá sa zaoberá spracovaním zvukových podnetov.

Stupne sluchového postihnutia

Rozlišujeme rôzne stupne sluchového postihnutia:

1. Hluchota: Strata sluchu väčšia ako 110 dB. Pacient vôbec nepočuje hovorenú reč.
2. Zbytky sluchu: Strata sluchu väčšia ako 91 dB. Hovorenú reč počuje pacient pomocou slúchadla.
3. Ťažká nedoslýchavosť: Strata sluchu je v rozmedzí 71 - 90 dB. Pacient používa slúchadlo.

Výzvy, ktorým čelia sluchovo postihnutí pacienti v zdravotníctve

Osoby so sluchovým postihnutím čelia v zdravotníckych zariadeniach mnohým výzvam. Bežné postupy, ako napríklad telefonické objednávanie sa na vyšetrenia, môžu byť pre nich neprekonateľnou prekážkou. V slovenskom zdravotníctve stále pretrváva objednávanie sa prostredníctvom linkových telefónov, čo pre sluchovo postihnutých predstavuje vážny problém. Rovnako aj komunikácia v lekárni, kde čaká viac pacientov, môže byť bariérou. Hoci úplná debarierizácia nie je reálne možná, je nevyhnutné snažiť sa eliminovať existujúce bariéry a zlepšiť prístupnosť zdravotnej starostlivosti pre túto skupinu pacientov. Je ťažké predstaviť si starostlivosť o chorého človeka bez kvalitnej a efektívnej komunikácie medzi pacientom a opatrovateľkou.

Prečítajte si tiež: Sluchové pomôcky: Kto má nárok?

Dôležitosť správnej komunikácie

Správna komunikácia je pri starostlivosti o pacientov so sluchovým postihnutím mimoriadne dôležitá. Je dôležité, aby opatrovateľka pochopila informácie, ktoré pacient poskytuje, jeho potreby a obavy, a aby ich správne interpretovala. Rovnako je dôležité, aby informácie, ktoré poskytuje opatrovateľka, pacient dostal a porozumel im.

Typy komunikácie

Komunikáciu delíme na verbálnu a neverbálnu.

Verbálna komunikácia

Prostriedkom verbálnej komunikácie je hovorené alebo písané slovo.

Neverbálna komunikácia

Verbálnu komunikáciu väčšinou podvedome podporuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika a reč tela. Neverbálna komunikácia, hoci nevyjadruje slová, prenáša aj informácie. Niekedy sa stačí na niekoho len pozrieť, aby ste vedeli, že je nahnevaný, šťastný alebo smutný. Z výrazov tváre možno vyčítať mnohé ďalšie emocionálne stavy: strach, utrpenie, hnev alebo zúrivosť. Sluchovo postihnutý sa pri komunikácii odlišuje od počujúcich predovšetkým pohybmi rúk a mimických svalov, taktiež ešte polohou hlavy a hornej časti trupu.

Náhodný a nezainteresovaný pozorovateľ takejto komunikácie býva obvykle naklonený názoru, že nepočujúci používajú k dorozumievaniu hlavne gestá a mimiku, teda prostriedky neverbálnej komunikácie. Sústavnejšie pozorovanie a analýza komunikácie nepočujúcich, ale ukázala niečo iné: prostriedky, ktoré nepočujúci používajú ku komunikácii sú s neverbálnymi gestami a mimikou príbuzné len na prvý pohľad, svojou podstatou sú od nich odlišné a porovnateľné sú naopak s prostriedkami tých jazykov, ktoré používajú počujúci ľudia. Takýto pohľad na dorozumievanie nepočujúcich je pomerne novodobý názor. Ešte lingvisti 1. pol. 20. a 30. rokov označovali komunikáciu „skupiny hluchonemých“ za niečo porovnateľné s gestami Indiánov. V roku 1957 psychológ Myklebust považuje „reč nepočujúcich“ za niečo menej ako bežnú reč. A človek, ktorý používa tento jazyk nikdy nenaplní všetky ľudské možnosti a preto je „menej ľudský“. V dnešnej dobe tento názor neprevláda. Objavujú sa však problémy pri komunikácii sluchovo postihnutého a počujúceho. „Ničomu som nerozumel a nebol som schopný sa s tými ľuďmi nijako dohovoriť. Pripadal som si stratený a bezmocný …“ (pacient - cudzinec hospitalizovaný po úraze).

Prečítajte si tiež: Výhody invalidného dôchodku pre osoby so sluchovým postihnutím

Komunikačné stratégie a techniky

Verbálna komunikácia s pacientmi, ktorí počujú s ťažkosťami

U prevažnej väčšiny dospelých pacientov so sluchovým postihnutím dochádza k poruche sluchu pomerne neskoro a sluch sa im vekom systematicky zhoršuje.

• Získanie pozornosti: Pred začatím rozhovoru s nepočujúcim mu musíte nejakým spôsobom dať najavo, že chcete hovoriť. Môžete napríklad zamávať rukou, tak aby Vás videl. Nikdy sa však k pacientovi nepribližujte zozadu, aby ste ho nevystrašili.
• Jasná artikulácia: Aby pacient vedel prečítať slová z pohybu vašich pier, hovorte pomaly a zreteľne. Vety by mali byť krátke. Vyhýbajte sa ťažkým slovám.
• Trpezlivosť a opakovanie: Ak má pacient problémy s pochopením určitej vety alebo slova, trpezlivo ho opakujte. Keď stále nerozumie, vetu napíšte na papier veľkými paličkovým písmom. Praktické je mať po ruke tabuľu s kriedou, či bielu popisovaciu tabuľu a fixu. Slová po prečítaní tak môžete zotrieť.
• Odstránenie hluku: Odstráňte všetky zdroje hluku: vypnite rádio, zatvorte okno. Hovorte pomaly a zreteľne a používajte jednoduché a krátke vety bez zložitých slov. Otázky formulujeme tak, aby pacient vedel odpovedať jedným slovom (áno / nie) alebo jedným gestom hlavy či žmurknutím. Môžete si pripraviť kartičky so slovami „áno“ a „nie“ a dohodnúť si aké gesto budete používať pri súhlase a aké pri nesúhlase.

Verbálna komunikácia s pacientmi, ktorí používajú posunkovú reč

Pacienti, ktorí od narodenia nepočujú, používajú posunkovú reč. Ideálne je ak sa o takého pacienta stará opatrovateľka, ktorá hovorí posunkovou rečou.

Neverbálna komunikácia

• Mimika a gestá: Používajte expresívnu mimiku a gestá, aby ste posilnili svoje slová a vyjadrili emócie.
• Očný kontakt: Udržiavajte očný kontakt, aby ste ukázali, že ste pozorní a angažovaní v komunikácii.
• Reč tela: Dbajte na svoju reč tela. Otvorená a uvoľnená poloha tela signalizuje prístupnosť a ochotu pomôcť.

Starostlivosť o pacientov s poruchami reči

Starostlivosť o chorého človeka s poruchami reči je mimoriadne náročná. Pacientovi je ťažko rozumieť a navyše často krát, keď človek s rečovými ťažkosťami vidí, že je nepochopený, znervóznie, hnevá sa a môže byť aj agresívny. Opatrovateľka takéhoto pacienta musí byť najmä chápavá a trpezlivá. Aj keď je vzájomná komunikácia s takýmto pacientom veľmi obmedzená, nie je nemožná. Opatrovateľka musí v prvom rade posúdiť alternatívne spôsoby komunikácie s pacientom. Napríklad či vie pacient čítať, písať, kývať hlavou, hýbať rukami a pod. V prípade mobilného pacienta môžete opäť využiť písané slovo. V prípade imobilného pacienta, kedy nie je možné slová písať na papier, postupujte nasledovne.

Psychologické aspekty a empatia

Pri rozhovore s nepočujúcimi pacientmi a pacientmi s poruchou reči treba počítať s tým, že pochopenie informácií si vyžaduje veľa pozornosti a sústredenia. Pri rozhovore treba vždy trpezlivo čakať na odpoveď pacienta. Nenaliehajte na neho, aby to urobil, a nezodpovedajte zaňho. Empatia je kľúčová pri starostlivosti o pacientov so sluchovým postihnutím. Je dôležité si uvedomiť, že ich postihnutie môže mať vplyv na ich psychické zdravie a emocionálnu pohodu. Ponúknite im psychologickú podporu a uistite ich, že ste tu pre nich.

Edukačné programy a rehabilitácia

Existujú edukačné programy, komunikácia a rehabilitácia osôb so sluchovým postihnutím.

Prečítajte si tiež: Nemecko a Slovensko: Podpora sluchovo postihnutých

Kniha "Edukační a komunikační proces u pacientů s poruchami sluchu"

Autorky Mária Zamboriová a Silvia Danková sú odborníčky v oblasti starostlivosti o pacientov so sluchovým postihnutím. Kniha vznikla na základe ich dlhoročných skúseností a poznatkov z praxe. V kontexte doby, keď sa problematike sluchového postihnutia nevenovala vždy dostatočná pozornosť, autorky reagujú na potrebu zlepšenia kvality života sluchovo postihnutých a zdôrazňujú komplexný prístup k ich liečbe a edukácii.

Kniha je štruktúrovaná tak, aby poskytla komplexný pohľad na problematiku sluchového postihnutia z rôznych uhlov pohľadu. Začína predstavením problematiky sluchového postihnutia a jeho dopadu na život pacienta. Následne sa venuje edukačným programom a metódam komunikácie. Dôležitou súčasťou je aj kapitola venovaná rehabilitácii sluchovo postihnutých.

• Edukačné prístupy a metódy: Táto časť sa zaoberá rôznymi edukačnými prístupmi a metódami, ktoré sa používajú pri vzdelávaní pacientov so sluchovým postihnutím.
• Formy komunikácie: Táto časť sa venuje rôznym formám komunikácie s pacientmi so sluchovým postihnutím, vrátane neverbálnej komunikácie, posunkovej reči a využitia technických pomôcok.
• Metódy rehabilitácie: Táto časť sa zaoberá rôznymi metódami rehabilitácie sluchovo postihnutých, vrátane audiologickej rehabilitácie, logopedickej terapie a psychologickej podpory.

Kniha prispieva k lepšiemu porozumeniu problematiky sluchového postihnutia a zdôrazňuje dôležitosť psychologických aspektov v procese liečby a rehabilitácie. Poukazuje na potrebu psychologickej podpory pre pacientov a ich rodiny, ako aj na význam motivácie a pozitívneho prístupu.

tags: #sluchovo #postihnutý #pacient #komunikácia