Dôstojný príjem pre dvoch dôchodcov: Aká je reálna výška?

Život na dôchodku si vyžaduje finančné zabezpečenie, ktoré umožní pokryť základné potreby a prípadne aj dopriať si zaslúžený oddych. Otázka, aký príjem je pre dvoch dôchodcov považovaný za dôstojný, je komplexná a závisí od mnohých faktorov. Tento článok sa snaží poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc rôzne aspekty dôchodkového systému a individuálne potreby.

Dôchodkový systém na Slovensku: Piliera istoty a sporenia

Dôchodkový systém na Slovensku je postavený na dvoch hlavných pilieroch. Prvý pilier predstavuje priebežný systém, kde súčasní pracujúci prispievajú na dôchodky dnešných dôchodcov. Druhý pilier je založený na sporení si na vlastný dôchodok v súkromných fondoch.

Zmeny v druhom pilieri od roku 2023

Od roku 2023 nastali v druhom pilieri dôležité zmeny, ktoré ovplyvňujú výšku úspor. Ak ste narodení po roku 1968 a sporíte si v inom ako indexovom dôchodkovom fonde, vaše peniaze začali správcovské spoločnosti od júla 2023 postupne presúvať do indexových fondov. Ak ste si chceli ponechať sporenie v inom fonde, bolo potrebné kontaktovať správcovskú spoločnosť do konca mája 2023.

Ďalšou novinkou je automatická účasť v druhom pilieri pre všetkých ľudí do 40 rokov, pričom sporiteľ si môže vybrať dôchodkovú správcovskú spoločnosť do 180 dní od vstupu do 2. piliera. Zmenila sa aj výška príspevkov do 2. piliera a zrušil sa poplatok za vedenie účtu v správcovskej spoločnosti.

Výhody druhého piliera

Druhý pilier je často označovaný ako najlacnejšie sporenie na Slovensku, pretože si doň sporíme z našich odvodov, ktoré by sme aj tak zaplatili štátu. Na účet v druhom pilieri sa odkladajú nezdanené peniaze, poplatky za správu úspor sú nízke a výnosy nie sú zdaňované. Kombináciou s 1. pilierom sa peniaze zhodnocujú aj vo svetových podielových fondoch. Konkrétne na dôchodkové poistenie ide 18% z hrubej mzdy, z čoho sa financujú aj dôchodky dnešných dôchodcov. Ak vstúpite do druhého piliera, z vašich povinných odvodov do Sociálnej poisťovne na dôchodkové poistenie v celkovej výške 18 % sa oddelí 5,5%, ktoré sa sporí na vašom osobnom dôchodkovom účte v rámci 2. piliera. O vaše úspory sa stará jedna z dôchodcovských správcovských spoločností. Tam sa peniaze zhodnocujú v podielových fondoch. Správcovskú spoločnosť ako aj fondy si vyberáte vy. Zhodnocovanie peňazí sa deje tak, že vďaka investovaniu sa ich hodnota navýši a teda má sporiteľ na účte viac, ako pôvodne vložil. Toto je aj princípom vety: ,,Posielam peniaze pracovať.‘‘ Zatiaľ čo vy trávite čas vo svojich zamestnaniach a žijete svoje bežné životy, vaše peniaze v druhom pilieri pracujú tiež a tým si vytvárate extra príjem do budúcnosti.

Prečítajte si tiež: Tipy na slušný dôchodok

Faktory ovplyvňujúce výšku dôchodku

Výška dôchodku závisí od mnohých faktorov, vrátane veku, príjmu, dĺžky sporenia a zvolenej stratégie investovania.

Vplyv veku a príjmu

Váš vek a príjem sú mimoriadne dôležité. Ak máte rok alebo dva pred penziou a na účte v II. pilieri len málo našetrené a pritom ste dlhodobo nezarábali viac ako je minimálna mzda, alebo máte nepravidelný príjem a stála, lepšie platená práca nie je na obzore, urobíte lepšie, keď zo sporenia vystúpite. Prvý pilier bude pre vás garanciou o čosi vyššieho dôchodku ako keby vaša penzia bola zložená z dvoch pilierov. To isté platí pre toho, kto má viac ako 55 rokov a príjem nižší ako priemerný. Čo robiť ak máte 50 alebo 55 rokov? Aj tu je dôležitá výška vášho príjmu, ale nerozhodujte sa len podľa neho. Ak ste dosiaľ mali slušný príjem, na účte v druhom pilieri dosť peňazí, vystúpením sa ich vzdávate. Budete sa musieť spoľahnúť len na štát a jeho garancie dôchodku zo Sociálnej poisťovne.Ak máte menej ako 52 rokov, z piliera nevystupujte. Mali by ste sa o svoje peniaze začať lepšie starať. Ak ich posuniete do indexového fondu, môžu vám viac zarobiť. Ak ste do II. piliera vstúpili medzi prvými v roku 2005, máte už za sebou takmer desať rokov sporenia a pred sebou aspoň toľko isto. Ak ste mali dosiaľ aspoň priemerný plat, nemali by ste dátum 15. jún brať ako poslednú možnosť rozhodnúť sa. Je reálne, že politici do desiatich rokov pilier ešte otvoria. Možné je, že sa tretia Ficova vláda (ak taká bude) rozhodne pilier aj zrušiť. Dovtedy kým vy pôjdete do penzie sa bude určite novelizovať aj základný zákon o sociálnom poistení. Veď len za posledných desať rokov sa tento zákon menil už 44 krát. To znamená, že meniť sa určite budú aj pravidlá výpočtu dôchodku zo Sociálnej penzie. A aj garancie vášho dôchodku.

Dedenie úspor v druhom pilieri

Dôležitou výhodou druhého piliera je, že úspory sú vašim osobným vlastníctvom a v prípade úmrtia vo fáze sporenia ich nadobúdajú vami určené oprávnené osoby alebo dedičia. Ak už poberáte dôchodok z II. piliera a zomriete napríklad po troch rokoch, životná poisťovňa vyplatí vašim deťom časť nasporených peňazí. Platí tu 7 ročná garancia výplaty dôchodku pri doživotnom dôchodku. Ak poberateľ dôchodku zomrie skôr, ako mu boli vyplatené mesačné dôchodky za prvých 7 rokov poberania doživotného dôchodku, sumu zodpovedajúcu rozdielu sumy určenej na výplatu dôchodkov za týchto 7 rokov a sumy už vyplatených dôchodkov, životná poisťovňa vyplatí oprávnenej osobe, ktorú si poberateľ určí v zmluve o poistení dôchodku, alebo sa táto suma dedí.

Riziko spoliehania sa len na prvý pilier

Myslieť si, že vystačíte len s penziou zo Sociálnej poisťovne je veľký omyl. Ak ste celý život pracovali za nízku mzdu a váš vymeriavací základ sa pohyboval od 200 do 661 eur, ako penzista by ste v roku 2015 dostali zo Sociálnej poisťovne 269,50 eura. Ani priemerný dôchodok 406,37 eura (k 15. marcu) nie je dôvodom k optimizmu. Štát nás ale neustále presviedča, že výška budúcich dôchodkov z I. piliera je garantovaná. I. pilier je už v súčasnosti v strate a na výplatu dôchodkov si prostriedky štát požičiava. Okrem 18 percent prispievate na dôchodkové poistenie ešte 4,75 percenta. Síce ich odvádzate do rezervného fondu solidarity, ale Sociálna poisťovňa tento fond používa iba na výplatu starobných dôchodkov. Ak by štát Sociálku nedotoval a nepoužívali by peniaze z prebytkových fondov, dôchodky z prvého piliera by sa už dnes museli znížiť takmer o 30 percent. Demografická bomba tiká. Podľa prognóz Eurostatu počet obyvateľov Slovenska do roku 2060 klesne z terajších 5,4 len na 4,6 milióna ľudí. Podiel obyvateľov nad 65 rokov na populácii sa pritom zdvojnásobí. Počet ľudí v produktívnom veku do roku 2060 klesne o viac ako 1,4 milióna a podiel obyvateľov nad 65 rokov k populácii v produktívnom veku 20 - 64 bude mať Slovensko najvyšší v celej Európe. To je mimoriadne zlá správa najmä pre prvý pilier dôchodkového sporenia. Počet pracujúcich na jedného dôchodcu totiž klesne z dnešných 1,75 až na hodnotu 0,98 a to aj napriek zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku.

Dôchodky zo Sociálnej poisťovne závisia od priemerného mzdového bodu, počtu rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH). ADH sa dnes zvyšuje podľa nárastu priemernej mzdy. Od roku 2005 narástla takmer o 65 percent. Či bude ďalej rásť a ako (a porastú aj penzie) to majú v rukách politici. Môžu zmeniť jej parametre a toto číslo môže aj začať klesať. A s ňou aj naše penzie. Aké teda budú naše dôchodky o desať rokov? Stačí si pozrieť vývoj podielu priemernej výšky penzie k priemernej mzde v percentách. Kým v roku 1991 bol tento podiel 53,71 percenta, v roku 2014 sa tento pomer znížil na 46,64 percenta. Odborníci upozorňujú, že toto číslo sa bude v neprospech dôchodkov zhoršovať. I. pilier so sebou nesie riziko nepriaznivého demografického vývoja, ktorý prinesie tlak na znižovanie dôchodkov z I. piliera a zvyšovanie dôchodkového veku.

Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP

Diverzifikácia dôchodkových zdrojov

Celá diskusia by sa ale nemala uberať smerom: byť len v prvom či aj v druhom pilieri. Budúci dôchodca by sa už dnes mal snažiť rozdeliť riziko budúceho dôchodku medzi tri piliere - dôchodok vyplácaný od štátu, dôchodok vyplácaný z vašich úspor v dôchodcovskej spoločnosti a životné poistenie či investície do fondov, nehnuteľností…

Vplyv investičnej stratégie v druhom pilieri

To čo nemôžete urobiť v prvom pilieri, môžete ovplyvniť v tom druhom. O prvom pilieri rozhodujú politici. Čo môžete ovplyvniť v II. pilieri? Ak by ste chceli mať doživotný dôchodok z II. penzie vyšší, muselo by byť zhodnotenie vo fondoch vyššie ako je číslo, ktorým sa zvyšuje každý rok ADH. O zhodnotení prostriedkov vo fondoch od roku 2005 rozhodovali politici. Najmä negatívne. V roku 2009 zaviedli do druhého piliera garancie a v roku 2013 presunuli väčšinu sporiteľov do garantovaných fondov. Zhodnotenie sa líšilo podľa toho, či ste mali peniaze v rastovom, vyváženom alebo v konzervatívnom fonde. V priemere sa za roky 2005 až 2007 zhodnotili peniaze v rastových fondoch o 3,8 %, v konzervatívnych len o 3,4 %. Potom prišla kríza v roku 2008 a v roku 2009 politici zmenili nastavenie pravidiel tak, že dôchodkové spoločnosti, ktoré boli zodpovedné aj za krátkodobý pokles sa akcií zbavili. Zhodnotenie sa ocitlo na minime - za rok 2009 až 2011 rástli len 1,2 percent. Keď v roku 2012 zaviedli indexový fond, akcie sa zhodnotili do apríla 2015 priemerne o 16 až 18 percent ročne, akciové porástli o 6,5 až 10 percent, dlhopisové len 1,2 až 4 percentá ročne.

V II. pilieri môžete kedykoľvek zmeniť rozloženie svojich úspor v dôchodkových fondoch a tým ovplyvniť výšku svojho budúceho dôchodku. Ak ste mladý sporiteľ, z piliera neodchádzajte ale vyberte si DSS, ktorá má indexový fond.

O svoje peniaze v II. pilieri sa jednoducho musíte starať. Je otázka, či to viete a či to chcete.

Dôsledky vystúpenia z druhého piliera

Ak ste v II. pilieri od začiatku a mali ste vyšší príjem ako priemerný, na účte môžete mať už celkom slušnú sumu, možno až 20-tisíc eur. Vystúpením sa vaše nasporené peniaze presúvajú do Sociálnej poisťovne. Vrátiť sa do II. piliera niekedy v budúcnosti (ak sa otvorí) aj s nasporenými peniazmi už pre vás nebude možné. Sporiť by ste museli totiž od nuly. Ak sa neviete rozhodnúť, myslite na to, že toto nie je posledné otvorenie piliera. Niektorá z budúcich vlád ho určite horizonte desiatich rokov otvorí. Šancu odísť z piliera teda mať ešte budete.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach

Valorizácia dôchodkov a jej reálny dopad

Vysoká valorizácia dôchodkov pôsobí na prvý pohľad povzbudivo. Percentá vyzerajú pekne a nová suma vyplatená od januára poteší každého penzistu. Treba si však pripomenúť jednoduchú pravdu: valorizácia kopíruje rast cien. Je to mechanizmus, ktorý má udržať kúpnu silu dôchodku, nie spôsob, ako ju zvyšovať. Pre rok 2026 sa už dnes dá odhadnúť, že dôchodky stúpnu približne o 3,7 percenta. Tento odhad vychádza z toho, ako sa valorizácia počíta: sleduje sa špeciálny index cien pre domácnosti dôchodcov za prvých deväť mesiacov roka a výsledok sa zaokrúhľuje na jedno desatinné miesto nahor. Ako to vyzerá v praxi? Kto má dnes dôchodok 500 eur, po zvýšení o 3,7 percenta dostane približne 518,50 eura. Pri dôchodku 700 eur pôjde o 725,90 eura a pri dôchodku 1 000 eur o 1 037 eur.

Valorizácia sa počíta percentom zo sumy dôchodku. Percento je pre všetkých rovnaké, no výsledok v eurách rozdielny. Pri 3,7 percenta dostane penzista so sumou 500 eur navyše 18,50 eura, pri sume 1 000 eur je to už 37,00 eura. Obaja si však majú udržať podobnú kúpnu silu ako predtým. Ak je odhad na rok 2026 približne 3,7 percenta, niekto môže povedať, že je to málo v porovnaní s dvoma nedávnymi rokmi s dvojcifernými nárastmi. V skutočnosti je to dobrá správa o cenách: znamená to, že zdražovanie spomalilo. Penzista síce nedostane dvojciferný prírastok, no nepotrebuje ho na to, aby si udržal kúpnu silu.

Domácnosti dôchodcov míňajú väčšinu peňazí na bývanie, energie, potraviny a lieky. Práve tieto položky v rokoch 2022 a 2023 rástli najrýchlejšie. Aj keby sa celková valorizačná rovnica zdala vyrovnaná, realita jednotlivca môže vyzerať inak. Kto žije v energeticky náročnom dome alebo musí často kupovať lieky nehradené poisťovňou, mohol cítiť vyšší tlak na peňaženku než priemerný dôchodca. Valorizácia totiž sleduje priemerný košík výdavkov. Ak budú dôchodky v roku 2026 rásť približne o 3,7 percenta, nepôjde o prehru - ale ani o výhru. Bude to signál, že ceny sa hýbu miernejšie a dôchodky ich kopírujú. Penzista si za svoju penziu nekúpi citeľne viac, ale ani menej než predtým. Pre bežný život to znamená pár praktických záverov. Všímať si vlastný košík výdavkov, porovnávať ponuky energií a telefónnych služieb, nepreplácať zbytočnosti a myslieť na rezervu. Valorizácia ochráni kúpnu silu pri priemernej domácnosti dôchodcu, ale nepokryje individuálne odchýlky.

Alternatívne pohľady: Ničím nepodmienený základný príjem

Téma ničím nepodmieneného základného príjmu pre každého občana je niečo, o čom sa v priebehu posledných rokov občas niečo napíše. Je to atraktívna téma na úrovni paradigmy nielen pre ekonómiu, ale dovolím si tvrdiť, že najmä pre sociálnu politiku. Myšlienka základného príjmu je veľmi jednoduchá. Namiesto súčasného príliš komplikovaného systému sociálneho zabezpečenia by existovala iba jedna ničím nepodmienená dávka pre každého občana nezaťažená daňami ani odvodmi. Bez ohľadu na to, či človek pracuje a zarába alebo nie, či je bohatý/chudobný, vzdelaný/nevzdelaný, či vedie alebo nevedie usporiadaný život. Niektoré koncepcie základného príjmu sa môžu líšiť v prípade vekovej hranice, od ktorej by mal mať občan na základný príjem nárok. Je zaujímavé, že myšlienka základného príjmu získava svojich priaznivcov naprieč celým politickým spektrom. Ak sa pozrieme na extrémy, dá sa tu identifikovať pravicový a ľavicový prístup. Hoci s pojmom existenčné minimum niektorí odborníci narábajú vcelku kreatívne, toto minimum by malo garantovať, že človek nezomrie od hladu a chladu. Na Slovensku nie je existenčné minimum inštitucionálne podchytené a vyjadrené v peniazoch. Svetová banka za hranicu extrémnej chudoby považuje v súčasnosti sumu 1,90 dolára na deň. Predpokladá sa, že takáto podoba základného príjmu by dokázala výraznejšie znížiť výdavky sociálneho zabezpečenia, čím by mohlo dôjsť k zrušeniu sociálnych odvodov a napr. Nárast čistej mzdy by tak mal slúžiť ľuďom na to, aby si prípadne sami a dobrovoľne vyskladali podľa svojich preferencií jednotlivé komponenty sociálneho poistenia na komerčnom trhu. Napr. v rámci dôchodkového starobného poistenia by si ľudia museli výraznejšie navýšiť odvádzané sumy do II. piliera.

Ľavicový prístup požaduje, aby základný príjem bol v takej výške, ktorá zabezpečí ľuďom slobodu a nezávislosť. Ohľadne výšky základného príjmu padajú rôzne čísla, napr. Martin Bobko z hnutia základný príjem SK hovorí dokonca o sume 450 € mesačne pre dospelého a o polovičnej sume na deti. Pre väčšinu obyvateľstva by nebolo potrebné kompenzovať si chýbajúce sociálne poistenie komerčnými produktmi. Variant základného príjmu s výškou prevyšujúcou existenčné minimum by bol prirodzene oveľa nákladnejší, takže tu nie je priestor na znižovanie celkového daňovo-odvodového zaťaženia.

Čo v celej črtajúcej sa diskusii o základnom príjme chýba, je reálny odhad možnej výšky základného príjmu. Pracovať budeme s číslami a premennými systému sociálneho zabezpečenia za rok 2016, ku ktorému máme dostupné údaje. Systém starobných dôchodkov (súčasť sociálneho poistenia) by mal prechodne dobiehať. Čiže poberatelia starobného dôchodku by dostávali svoj dôchodok aj naďalej, keďže nemajú možnosť spätne ho ovplyvniť šetrením ap., pričom by nedostávali základný príjem. Priemerná výška starobného dôchodku k 31. 12. Výdavky Sociálnej poisťovne na dávky zo sociálneho poistenia boli v sume 7 178 500 000 €, z toho výdavky na starobné dôchodky, ktoré od celkových výdavkoch odrátame, boli v sume 4 957 402 000 € (informácie zaslané na žiadosť zo Sociálnej poisťovne). Celkové výdavky získané sčítaním uvedených súm vyššie, ktoré by sa dali ušetriť v prospech základného príjmu, teda predstavujú sumu 3 256 742 309 € za rok (3,3 mld.). Počet obyvateľov k 31. 12. Počet poberateľov starobného dôchodku k 31. 12.

Ako vidíme, sumy nepodmieneného základného príjmu, ktoré nám vyšli, zďaleka nedosahujú ani sumy životného minima. Dokonca základný príjem pre dieťa v polovičnej výške, ktorý sme vypočítali v sume 34,93 € mesačne, nedosahuje ani existenčné minimum, čiže nestačil by na holé prežitie. V tomto prípade by bolo potrebné od požiadavky polovičnej sumy upustiť a nahradiť to napr. Z toho nám vyšla suma 61,87 € mesačne. Pripomeňme, že v súčasnom systéme sociálneho zabezpečenia existuje dávka v hmotnej núdzi vo výške 61,60 € mesačne pre jednotlivca, ktorá sa vypláca ľuďom v hmotnej núdzi ako základ. No čo je horšie, zavedením základného príjmu by sme obetovali štátnu sociálnu podporu, ako napr. Ale čo by vytvorilo najväčší rozdiel so súčasným systémom, sú dávky sociálneho poistenia, ktoré by zanikli, napr. A k 31. 12. Suma okolo 62 €, ktorá sa blíži k základnej dávke v hmotnej núdzi pre jednotlivca, nemá žiadny potenciál zlepšiť súčasné postavenie zamestnanca voči zamestnávateľovi. Ak by sme zaviedli základný príjem vo výške 450 € mesačne, pre zjednodušenie v rovnakej výške bez ohľadu na vek a s vylúčením poberateľov starobných dôchodkov, potrebovali by sme na to ročne takmer 24 mld. 3,3 mld. by sme ušetrili na súčasnom systéme, ale kde zohnať vyše 20 mld. €, keď celkové príjmy rozpočtu SR boli za rok 2016 len okolo 14 mld. Jednoducho by museli veľmi drasticky stúpnuť dane. Takéto požiadavky na výšku základného príjmu sú vážnou utópiou a treba sa držať reálnych čísel.

Na slovenských reáliách sme si ukázali, ako by asi vyzeral základný príjem, ak by rešpektoval súčasný výkon ekonomiky a súčasné výdavky na systém sociálneho zabezpečenia. Ak by sme si zobrali štáty s vyššími mzdami, napr. V Belgicku predstavili model, v ktorom by bol základný príjem 1500 € pre dospelého a pre deti do 18 rokov 200 €. Vo Švajčiarsku občianske združenie Basic Income Switzerland iniciovalo referendum o zavedení základného príjmu. Jeho výška bola navrhovaná na sumu 2500 frankov mesačne (2262 €). Vo Fínsku testujú základný príjem vo výške 560 € na vzorke dvoch tisíc nezamestnaných ľudí vo veku 25 až 58 rokov. So základným príjmom títo ľudia strácajú nároky na dávku v nezamestnanosti, nemocenské i rôzne rodičovské benefity. Slovenská priemerná mzda v roku 2016 bola 912 €. Ak by sme to prepočítali s vyrátanou výškou základného príjmu 61,87 €, tak to vychádza na 6,8 %. Vo Fínsku je za hranicu chudoby považovaná suma 909 €, takže so základným príjmom, s ktorým dnes experimentujú, človek ostáva pomerne hlboko pod hranicou relatívnej chudoby. Ak sa človek zrazu stane napr.

Veľa ľudí sa už dnes snaží vyhýbať plateniu daní a odvodov, okrem iného aj preto, lebo sa nechce podieľať na prispievaní sociálne odkázaným ľuďom. Ľudia sú ochotní prispievať ľuďom v núdzi najmä za predpokladu, že sa aj po týchto transferoch, kedy sa „bohatším“ vezme a „chudobnejším“ dá, budú mať stále výrazne lepšie. Sú to však frázy bez akéhokoľvek reálneho obsahu. V súčasnosti sa ľudia majú z hľadiska materiálneho zabezpečenia lepšie ako kedykoľvek predtým. Priestoru na to má takmer každý už dnes dostatok. Tí, čo chcú, tak aj robia už dnes. Navyše, keďže priemerné mzdy daných krajín sú spravidla aspoň 2-krát vyššie ako aj tie najštedrejšie navrhované výšky základných príjmov, už dnes by ľudia mohli začať pracovať na polovičné úväzky, pracovať smiešnych 20 hodín týždenne a zvyšok venovať svojmu rozvoju či pomoci spoločnosti. Tomu predsa nikto nebráni už dnes. A ak by existoval aj relatívne štedrý základný príjem pre deti, tak si vie každý domyslieť, ako tí najasociálnejší by robili deti pre peniaze. A najmä nižšie spoločenské vrstvy by svoje reprodukčné správanie mali pod menšou kontrolou ako v súčasnosti. Hlavný problém by bol, že sociálno-patologickí jedinci by boli v ostrom kontraste s predpokladom lepšej spoločnosti, na základnom príjme by parazitovali a daný systém by oberali o legitimitu. Prostredníctvom demokratických mechanizmov by tak pravdepodobne došlo k rýchlej zmene daného systému. S myšlienkou základného príjmu sa experimentovalo v minulosti a experimentuje aj v súčasnosti. Problémom týchto experimentov je, že sú často smerované na vybrané skupiny, ktoré nie sú reprezentatívnou vzorkou pre celú populáciu krajiny. Čiže krátkodobé - niekoľkoročné - vyplácanie základného príjmu nemá dosah na ich dlhodobé ciele, ale najmä na ich strategické životné rozhodnutia. Vo svete zavedeného garantovaného základného príjmu by tieto tlaky automaticky poľavili. A výrazné výsledky by sa dostavili až s odstupom rokov či desaťročí.

Častým argumentom pre potrebu zavedenia ničím nepodmieneného základného príjmu v budúcnosti je predpoklad, že ľudská práca bude v budúcnosti do veľkej miery nahradená robotmi či umelou inteligenciou. Veľká časť ľudí sa stane nezamestnateľnými nie vlastnou vinou. Obave z nahradenia ľudskej práce strojmi čelilo ľudstvo už veľakrát. Minimálne od čias nástupu priemyselnej revolúcie. Zatiaľ sa ale vždy ekonomika a pracovný trh transformovali takým spôsobom, že nejaké profesie zanikli a rôzne nové zas vznikli. Je dosť pravdepodobné, že budúcnosť v tomto smere nebude príliš odlišná. Preto tu zostáva visieť otáznik, ako môžeme posúdiť, či je človek už naozaj nezamestnateľný. Ak by popri tom mali ľudia možnosť poberať stále garantovaný príjem v relatívne atraktívnej výške, tak cez zmeny na trhu práce by sa veľká časť ľudí nepreniesla, hoci bez tejto „sociálnej barle“ by toho mohla byť schopná. Treba však tiež zdôrazniť, že ak by predsa len nastala situácia, že príliš veľa ľudí bude zrazu nezamestnateľných, vývoj tohto javu bude postupným a nie skokovým.

Aký príjem je teda pre dvoch dôchodcov "slušný"?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Záleží na individuálnych potrebách, životnom štýle a finančných záväzkoch. Dôležité je zohľadniť:

• Výdavky na bývanie: Náklady na bývanie (nájom, energie, údržba) tvoria významnú časť rozpočtu.
• Výdavky na stravu: Zdravá a vyvážená strava je dôležitá pre udržanie zdravia.
• Výdavky na zdravotnú starostlivosť: Lieky, zdravotné pomôcky a prípadná starostlivosť si vyžadujú finančné prostriedky.
• Výdavky na dopravu: Používanie verejnej dopravy alebo vlastného vozidla predstavuje náklady.
• Výdavky na voľný čas a záľuby: Aktívny život na dôchodku si vyžaduje financie na záľuby, cestovanie a spoločenské aktivity.
• Finančná rezerva: Je dôležité mať finančnú rezervu pre prípad nepredvídaných udalostí.

Na základe týchto faktorov si každý pár dôchodcov musí individuálne zhodnotiť svoje potreby a určiť, aký príjem považuje za "slušný".

tags: #slušný #príjem #pre #dvoch #dôchodcov #výška