Socializácia telesne postihnutých: Formy a metódy

Úvod

Socializácia telesne postihnutých je komplexný a neustály proces, ktorého cieľom je zapojenie jednotlivca so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Zahŕňa rozvoj sociálnych zručností, sebaúcty, nezávislosti a aktívnej účasti na živote komunity. Tento článok sa zaoberá rôznymi formami a metódami socializácie telesne postihnutých, s dôrazom na špecifické potreby a výzvy, ktorým títo jedinci čelia.

Socializácia v špeciálnej pedagogike

V špeciálnej pedagogike sa socializácia chápe ako zapojenie individua do ľudského spoločenstva po stránke pracovnej (výchovnej a vzdelávacej), spoločenskej a subjektívnej (v zmysle sebauplatnenia a sebauspokojenia). Socializácia sa završuje aktívnou účasťou na kultúrnom živote spoločnosti a je podmienená sociabilitou.

Sociabilita je schopnosť a snaha vytvárať a pestovať medziľudské vzťahy. Vytvára sa už v útlom veku rozvíjaním citovej sféry a vzájomnou pozitívnou väzbou rodiča a dieťaťa. Ak nie je socializácia dostatočne vytvorená a upevnená, indivíduum neskôr neprejavuje ani socializačné úsilie, ani priateľský postoj.

Stupne socializácie osôb s postihnutím

Stupeň dosiahnutej socializácie osôb postihnutých poruchou alebo vadou sa riadi podľa toho, či a do akej miery sa podarilo defektivitu prekonať. Rozlišujeme tieto stupne socializácie (medzi nimi prechody):

1. Adaptácia: Osoba postihnutá poruchou sa dokáže zapojiť do spoločnosti po všetkých stránkach, ale len za určitých pomocných opatrení (napr. strojček pri poruche sluchu).
2. Utilita: Postihnutý jedinec, u ktorého sa nepodarilo odstrániť defektivitu, sa zapája iba pod dohľadom a s pomocou druhých ľudí, čím dosiahne určitý stupeň pracovnej použiteľnosti a v dôsledku toho aj istého spoločenského a subjektívneho uplatnenia a uspokojenia (napr. mentálne postihnutí).

Formy a metódy socializácie telesne postihnutých

Socializácia telesne postihnutých si vyžaduje komplexný a individuálny prístup, ktorý zohľadňuje špecifické potreby a možnosti každého jednotlivca. Medzi dôležité formy a metódy patria:

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a sociálna interakcia

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu osôb s telesným a ťažkým telesným postihnutím. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a aktívnejšie participovať na jej živote. Je to služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metód a programov sociálnej rehabilitácie klienti môžu rozvíjať svoje schopnosti a získavať potrebné pracovné návyky.

Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím.

Jednou z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov, je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viacdňovým programom.

Komplexná rehabilitácia

Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

• Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
• Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
• Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
• Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Vzdelávanie

Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov. Vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu v socializácii telesne postihnutých. Zabezpečuje im prístup k informáciám, rozvíja ich kognitívne schopnosti, podporuje sebaúctu a umožňuje im získať kvalifikáciu potrebnú pre pracovné uplatnenie. Dôležité je, aby vzdelávací systém bol inkluzívny a zohľadňoval individuálne potreby každého žiaka.

Prečítajte si tiež: Typy socializácie

Šport a pohybové aktivity

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe rehabilitačných úkonov a vnímavosti každého jedinca. Z jedných takých rehabilitačných cvikov je aj športová činnosť.

Šport je taká svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.

Komunity a kluby

Komunity a kluby sú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.

Trávenie voľného času

Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Počas sociálnej rehabilitácie odporúčame zorganizovať privítací večierok, besedy, večery vtipov, prechádzky, návštevy pamätihodností, rybárske preteky a pod. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Všetky tieto faktory vo zvýšenej miere sa uplatňujú u človeka telesne postihnutého, obzvlášť u človeka, ktorému postihnutie sa stalo nedávno.

Poradenstvo a podpora

Pre každého človeka (i prednášajúceho lektora) sú partnerské a sexuálne vzťahy dôležité, každý má k týmto otázkam určitý postoj. Dávnejší názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný, aj keď to u jednotlivcov pretrváva. Väčšina postihnutých víta konzultáciu. Mnoho lekárov však nie je dosť informovaných, aby mohli zasvätene poradiť. Prednáška sa snaží otvorene poradiť v otázkach, o ktorých sa obvykle verejne nehovorí. Od začiatku je nutné zdôrazniť aj zodpovednosť k partnerovi, prípadne deťom, ktoré sa narodia.

Prečítajte si tiež: Socializácia osôb s mentálnym postihnutím

Dôležitou súčasťou socializácie je aj poradenstvo a podpora, ktorá pomáha telesne postihnutým zvládať výzvy spojené s ich postihnutím a uplatňovať svoje práva. Poradenstvo by malo byť dostupné pre jednotlivcov, ich rodiny a opatrovateľov.

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

• Ovládače: Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.
• Komunikátory: Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov, od adaptovaných tlačidiel s nahranými odkazmi po komunikátory s viacerými tlačidlami s obrázkami a symbolmi. Komunikátory rozširujú možnosti komunikácie a komunikačné prejavy sa stávajú zrozumiteľné.
• Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti: Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.

Metódy používané v starostlivosti o postihnutých

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Základné skupiny metód:

• Reedukačné metódy: Súhrn špec. - pedagog. Postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia = prevýchova, obnovená výchova - je to označenie pre také špec. - pedagog. Metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie, alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcii. Kompenzácia = vyváženie, vyrovnanie - poskytovanie náhrady, vzájomné vyrovnanie. Kompenzačné metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcii ako náhradu na porušenú alebo vyradenie (napr. u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové, čuchové,… vnímanie)
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia = schopnosť → znovuuschopnenie - súhrn opatrení a metód, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu, rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené vzťahy spoločnosti pracovné a výchovno - vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Bariéry socializácie telesne postihnutých

Napriek snahám o integráciu a inklúziu, telesne postihnutí stále čelia mnohým bariéram, ktoré im sťažujú plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. Medzi najčastejšie bariéry patria:

• Architektonické bariéry: Nedostupnosť budov, verejných priestranstiev a dopravy.
• Komunikačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupných formátoch (napr. Braillovo písmo, zväčšené písmo, audio nahrávky).
• Sociálne bariéry: Negatívne postoje, predsudky a diskriminácia.
• Ekonomické bariéry: Nedostatočné príležitosti na zamestnanie a nízke príjmy.

Aj z tohto pohľadu bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím nie sú zabezpečené.

Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.

Mentálne postihnutie a viacnásobné postihnutie

Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v oblasti edukácie a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Viacnásobné postihnutie je definované rôzne. Vašek rozlišuje dve kategórie VNP:

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Edukácia VNP

Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Špeciálne metódy uvádza Vašek nasledovne:

• metóda viacnásobného opakovania
• metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• metóda zapojenia viacerých kanálov
• metóda optimálneho kódovania
• metóda intenzívnej spätnej väzby

Nové programy práce so žiakmi s VNP

• Program W. Strassmeiera: Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov.
• Bazálna stimulácia: Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti.
• Snoezelen: Snoezelen možno definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi.

Prístup k osobám s viacnásobným postihnutím

Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí.

Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované. Viacnásobné postihnutie so svojou heterogénnosťou a variabilitou zasahuje všetky oblasti života osôb s týmto druhom postihnutia.

Hluchoslepota ako špecifická forma VNP

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci, môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja, formovania osobnosti.

Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou.

Legislatíva a podpora osôb s VNP na Slovensku

Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzelávanie (praktická škola).

tags: #socializácia #telesne #postihnutých #formy #a #metódy