Sociálna Pomoc v Hmotnej Núdzi: Podmienky a Podpora na Slovensku

Úvod

Sociálna pomoc v hmotnej núdzi je systém podpory, ktorý má zabezpečiť základné životné podmienky pre občanov, ktorí sa ocitli v ťažkej finančnej situácii. Cieľom je poskytnúť adresnú a zásluhovú pomoc tým, ktorí si vlastným pričinením nemôžu zabezpečiť príjem. Tento článok sa zameriava na podmienky, formy a príspevky, ktoré sú súčasťou tohto systému na Slovensku.

Základné Princípy a Legislatíva

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Zákon kladie dôraz na adresnosť a zásluhovosť, ako aj na ochranu tých, ktorí si nemôžu zabezpečiť príjem vlastnou prácou. Zásluhovosť sa dosahuje aj vykonávaním činností na účely § 10 a § 12 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Základnou podmienkou pre zapojenie občana do týchto činností je verejná prospešnosť.

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Dôležité je, že ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na pomoc, pretože táto pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone, nie do sumy životného minima.

Posudzovanie Príjmu

Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem je definovaný podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a zahŕňa aj štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za príjem, napríklad 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, a suma výživného určená na tvorbu úspor.

Formy Pomoci v Hmotnej Núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v niekoľkých formách:

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

1. Dávka v Hmotnej Núdzi: Je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky sa upravuje každoročne k 1. januáru.

2. Ochranný Príspevok: Je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, napríklad ak sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

3. Aktivačný Príspevok: Je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Poskytuje sa na 3 úrovniach, odstupňovaných podľa miery aktivácie.

4. Jednorazová Dávka: Poskytuje ju obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Pomoc sa poskytuje v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme. Peňažná pomoc sa poskytuje v hotovosti na adresu alebo poukázaním na účet v banke.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Povinnosti a Aktivačné Činnosti

Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje, ak osoba nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietla ponuku vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov, alebo sa nedostavila na úrad na účel ponuky zamestnania bez vážnych dôvodov. Počas zníženia dávky sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať na vykonávaní činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje výnimky, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Aktivačné centrum organizuje činnosti za účelom aplikácie ustanovení § 10 a § 12 zákona o pomoci v hmotnej núdzi do praxe. Tieto činnosti majú za cieľ zabezpečiť, aby bola v rámci systému poskytovania pomoci v hmotnej núdzi zabezpečená adresnosť, zásluhovosť, ako aj ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou.

Zmeny v Životnom Minime a Ich Dopad

Pravidelná úprava súm životného minima má dopad na viaceré rodinné rozpočty. Väčšina príspevkov a dávok naviazaných na životné minimum sa upravuje s účinnosťou od 1. júla. Ide napríklad o príspevky pri náhradnej starostlivosti. Okrem toho sa úprava dotkne aj rodičovských príspevkov, dávok v hmotnej núdzi či aktivačných príspevkov, pričom tieto zmeny pocítia poberatelia od 1. januára 2026.

Od zvýšenia súm životného minima závisí aj zvýšenie doplatku do minimálneho dôchodku. Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Upravuje sa vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Nezdaniteľná Časť Základu Dane na Manželku

Pri výpočte dane z príjmov je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ak sú splnené určité podmienky. Rovnako ako pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka, posudzuje sa základ dane, nie hrubý príjem. Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na manželku je podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť).

Ak mal daňovník príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na manželku sa zohľadní aj základ dane z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Odpočítava sa tzv. výška vlastného príjmu manželky. Zamestnanec nie je povinný predložiť zamestnávateľovi doklady preukazujúce výšku vlastných príjmov manželky.

Do vlastného príjmu manželky sa započítava akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, či ide o príjem, ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane, alebo či ide o príjem oslobodený od dane. Ide napríklad o:

• príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3, a to aj v prípadoch, ak ide o príjem od dane oslobodený podľa § 9 ods.1 písm. a),
• dávky v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z.,
• peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z. z.,
• sociálna výpomoc a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z.,
• príspevok na starostlivosť o dieťa (tzv. „jasličkovné“) podľa zákona č. 561/2008 Z. z.,
• príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z.,
• rodičovský príspevok (zákon č.571/2009 Z. z.),
• príspevok pri narodení dieťaťa (zákon č.235/1998 Z. z.),
• príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne (zákon č.235/1998 Z. z.),
• príspevok na pohreb (zákon č.238/1998 Z. z.),
• prídavok na dieťa (zákon č.600/2003 Z. z.),
• príplatok k prídavku na dieťa (zákon č.532/2007 Z. z.),
• vianočný príspevok dôchodcom (zákon č.592/2006 Z. z.),
• príplatok k dôchodku politickým väzňom (zákon č. 274/2007 Z. z.),
• príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z.),
• kompenzačný príspevok baníkom (zákon č.385/2019 Z. z.).

Do vlastného príjmu manželky sa nezapočítava výživné.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku je možné uplatniť si až v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní. Nárok majú aj študenti, dobrovoľne nezamestnaní, invalidi a poberatelia dôchodkov. Podmienkou je, že:

• manželka sa starala o vyživované dieťa do troch rokov veku,
• manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce,
• manželka je občanom so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne) alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny).

Zamestnanec je k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania povinný doložiť doklady, ktorými preukáže existenciu manželstva (sobášny list) a splnenie niektorej zo štyroch podmienok (rodný list dieťaťa, potvrdenie o poberaní príspevku na opatrovanie, potvrdenie o evidencií uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie o priznaní invalidity, preukazu ŤZP). Nárok si možno uplatniť vtedy, ak daňovník žije s manželkou v spoločnej domácnosti.

Pri skúmaní podmienky invalidity nie je dôležité, či manželka poberá invalidný dôchodok. Dôležité je, či je invalidná a má k tomu rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo preukaz ŤZP.

Často sa stáva, že podmienky na priznanie nároku boli splnené nie po celý príslušný rok, ale len po časť roka. V takom prípade sa určí alikvotná časť podľa počtu kalendárnych mesiacov, pre ktoré boli podmienky splnené k 1. 1.

Príklady

1. Manželia celý rok, manželka sa starala o vyživované dieťa, ktoré malo na začiatku roka jeden rok a 15. októbra malo druhé narodeniny - počas celého roka tak dieťa ešte nedosiahlo vek 3 roky.

2. Manželia celý rok, dieťa sa im narodilo 3. júna. Manželka na začiatku roka pracovala, 15. apríla odišla na materskú dovolenku a poberala materské, od decembra poberala rodičovský príspevok. Pri pôrode dostala tzv. pôrodné a od júna poberala prídavok na dieťa. Do vlastného príjmu manželky sa započíta príjem v zamestnaní vrátane príspevku zo sociálneho fondu. Nezapočíta sa rodičovský príspevok, pôrodné ani prídavok na dieťa - to sú štátne sociálne dávky. Nezdaniteľná časť na manželku sa prizná za mesiace júl - december, pretože dieťa sa im narodilo 3.6.

3. Rovnako ako v druhom príklade, manželstvo však uzatvorili až po narodení dieťaťa, a to 4. júla.

4. Manželia boli celý rok, manželka bola doma na rodičovskej dovolenke a starala sa o dieťa. Dieťa dovŕšilo vek 3 roky 15. októbra. Po skončení rodičovskej dovolenky sa od 16. októbra manželka vrátila do zamestnania.

5. Ako štvrtý príklad, boli manželia celý rok, manželka bola doma na rodičovskej dovolenke a starala sa o dieťa. Dieťa dovŕšilo vek 3 roky 15. októbra. Po skončení rodičovskej dovolenky sa však manželka nevrátila do pôvodného zamestnania, ku dňu 15. októbra po dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer a ako nezamestnaná sa zaevidovala od 16. októbra.

Aktivačné Centrum

Aktivačné centrum organizuje činnosti za účelom aplikácie ustanovenia § 10 a § 12 zákona o pomoci v hmotnej núdzi do praxe. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi kladie dôraz na to, aby bola v rámci systému poskytovania pomoci v hmotnej núdzi zabezpečená adresnosť, zásluhovosť ako aj ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou. Zásluhovosť na účely pomoci v hmotnej núdzi sa dosahuje i vykonávaním činností na účely § 10 a § 12 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Základnou podmienkou činností do ktorých má byť občan v hmotnej núdzi zapojený je verejná prospešnosť.

tags: #socialna #namestovo #výživné #podmienky