Sociálna rehabilitácia seniorov s Alzheimerovou chorobou: Metódy a prístupy

Alzheimerova choroba predstavuje závažný problém v živote seniorov, ktorý si vyžaduje komplexný prístup v oblasti sociálnej rehabilitácie. Cieľom tohto článku je predstaviť overené metódy a prístupy, ktoré môžu významne prispieť k zlepšeniu kvality života seniorov trpiacich týmto ochorením. Medzi tieto metódy patrí validačná terapia a reminiscenčná terapia.

Validačná terapia: Rešpekt a pochopenie vnútorného sveta seniora

Validačná terapia, ktorej autorkou je Naomi Feilová, predstavuje jeden z prvých špecifických nefarmakologických prístupov k pacientom s demenciou. Táto metóda, ktorá začala vzbudzovať pozornosť v 80. rokoch 20. storočia, je založená na rešpektovaní jedinečnosti každého jedinca a na individuálnom prístupe k nemu. V súčasnosti je o validácii informovaných vyše stotisíc pracovníkov zaoberajúcich sa starými ľuďmi v celej Severnej Amerike, Európe a v Austrálii a metóda je akceptovaná tak v paliatívnej medicíne, ako aj v gerontológii. Na Slovensku a v Českej republike je táto metóda pomerne málo známa.

Princípy validácie

1. Rešpektovanie jedinečnosti: Validácia vychádza z rešpektovania jedinečnosti a neopakovateľnosti každého jedinca a individuálneho prístupu k nemu. Je zameraná na diagnostiku a rozvoj schopností starého človeka v rôznych štádiách demencie. Cieľom terapie je spomalenie rozvoja choroby prostredníctvom empatického, neposudzujúceho načúvania, pri ktorom terapeut prijíma pacientov pohľad na realitu a akceptuje ho takého, aký je - s jeho pocitmi a vlastným vnútorným svetom. Prijaté a uznané pacientove bolestné pocity strácajú silu, zatiaľ čo nevyjadrené alebo ignorované pocity majú tendenciu naberať na intenzite.
2. Dôraz na minulosť: Validácia kladie dôraz na minulosť, ktorá ovplyvňuje súčasný stav starého človeka. Pred koncom života sa usiluje vyriešiť „neuzatvorené záležitosti“ z minulosti. Pre starého človeka je minulosť dôležitá, pretože prítomný vonkajší svet sa mu rozplýva a stráca význam. V samote sa v spomienkach vracia do čias, keď ešte niekým bol, keď bol milovaný a produktívny, aby zažil pocit vlastnej hodnoty.
3. Akceptácia zmien: Validácia nevníma starobu ako diagnózu. Prvoradým je akceptácia zmien, ktoré staroba prináša, a akceptácia starého a pomäteného človeka vracajúceho sa do minulosti. Samotná znalosť a používanie jednotlivých techník sú pri validácii až druhoradé. Validácia akceptuje a rešpektuje múdrosť starého človeka a nevyvíja nijaký tlak, aby mu nanútila realitu. Cieľom nie je ani mať s pacientom rovnaký názor. Vo validácii sa rešpektuje svet, v ktorom žije starý a pomätený človek, i keď niekedy nezodpovedá skutočnosti.
4. Empatia a načúvanie: Ďalšia úloha validácie spočíva v pomoci starým a dezorientovaným ľuďom pri splnení ich poslednej životnej úlohy - zomrieť v pokoji a v zmierení. Starý človek na to potrebuje dôveryhodného poslucháča, ktorý jeho pocity rešpektuje, berie vážne, potvrdzuje a verí, že sú pravdivé. Cieľom načúvania nie je rozvíjať pacientovu fantáziu, ale vyplaviť potlačené emócie, a tak zmierniť jeho stres a úzkosť. Pri validácii je dôležitá i empatia. Spôsob správania sa pacienta, ktorý niekedy môže pôsobiť zvláštne, je potrebné chápať v kontexte jeho životného obdobia.

Fázy dezorientácie podľa validácie

Na ľuďoch s demenciou je často vidieť, ako sa ich stav mení. Postupujú určitými fázami:

1. Štádium dezorientácie: Starý človek má v prvom štádiu potrebu vyjadriť nevyjadrené negatívne pocity z minulosti. Terapeut nepovažuje tieto prejavy za výplod obrazotvornosti, ale snaží sa zmierňovať bolesť, ktorú starému človeku dávne konflikty spôsobujú. Ďalším okruhom problémov je, že starnúci človek neakceptuje rastúce telesné a sociálne straty, ktoré so sebou prináša vysoký vek. Pociťované straty vyvolávajú spomienky na podobné straty v minulosti. V tomto štádiu sa začínajú z minulosti jedinca vynárať obvinenia, ktoré majú svoj zmysel a účel. Orientácia je zachovaná, ale nie úplne, a nie v „šťastnom“ slova zmysle. Dôvodom „nešťastnej“ orientácie je potreba vyriešiť, doplniť nejaký problematický, nedokončený vzťah z minulosti. Na to pacient používa osoby z prítomnosti, ktorým prejavuje zatiaľ nevyjadrené pocity z minulosti. Vo väčšine oblastí bežného života sa títo jedinci správajú úplne normálne.
2. Štádium časovej zmätenosti: Starý človek v štádiu časovej zmätenosti je často vo veku nad 70 rokov a trpí pokročilým rozpadom mozgu. Väčšinou už ťažko chodí, počuje alebo vidí. Nie je v stave chápať plynutie času. Čím ďalej, tým viac sa sťahuje do seba, aby zvládol stav izolácie a opustenosti, prekonal nudu a opäť prežil pocit, že je potrebný. Má obmedzené logické myslenie (je poškodené Alzheimerovou chorobou, mozgovou príhodou, atď.). Nerozlišuje medzi prítomnosťou a minulosťou, nemá pojem o plynutí času. Namiesto uvedomovania si času si uvedomuje spomienky.
3. Štádium opakovaných pohybov: Jedinec sa v štádiu opakovaných pohybov sťahuje z reality a vracia sa do obdobia detstva, keď ešte nepoužíval slová a keď boli dôležité zvuky a pohyb. Pohybmi nahrádza reč. Jeho ústa, pery a brada sa voľne pohybujú a vznikajú nové slová. Je bez sociálnej kontroly. Emócie prejavuje spontánne, i keď to iní môžu považovať za nevhodné. Vyplavujú sa doteraz potlačené emócie.
4. Štádium vegetovania: Štádium vegetovania je posledným štádiom. Je to totálne stiahnutie sa z vonkajšieho sveta, úplné uzavretie sa do seba. Jedinec v tomto štádiu vzdáva boj o život. Štádium vegetovania prichádza vtedy, keď jedinec nie je dostatočne stimulovaný (aby bol „tu“) alebo vtedy, keď je nadmieru medikovaný. V tomto štádiu jedinec unikol bolestivej prítomnej skutočnosti. Nesnaží sa o nijaké pohyby alebo zvuky. Pomoc spočíva skôr v prevencii, aby k tomuto štádiu nedošlo.

Techniky validácie

Naomi Feilová vypracovala rôzne techniky pre jednotlivé stupne demencie. Ponúka postupy, ktoré by mohli byť v danom stave pacienta užitočné. Samotné techniky sú pomerne jednoduché a nevyžadujú nijaké odborné štúdiá. Obsahujú pomerne veľa prvkov neverbálnej komunikácie - dotyk, očný kontakt, tón hlasu, hudba. Nie sú určené iba terapeutom, ale každému, kto sa so starými ľuďmi s demenciou stretáva a pracuje s nimi. Jednotlivé prvky validácie sa môžu stať súčasťou komunikácie iných techník alebo súčasťou bežnej komunikácie opatrovateľského personálu. Techniky validácie sa môžu využívať tak pri práci so skupinou, ako aj pri individuálnej terapii.

• Centrovanie: Každé validačné stretnutie by sa malo začínať tzv. „centrovaním“. Pri centrovaní sa terapeut koncentruje sám na seba. Koncentruje sa na svoj dych a hlbokým dýchaním sa snaží zbaviť svojich vlastných negatívnych pocitov (hnevu a frustrácie). Keď sa zbaví svojich negatívnych pocitov, je pripravený lepšie vnímať pocity ľudí, s ktorými príde do kontaktu.
• Vecné otázky: Starý človek, ktorý sa zaoberá svojím životom, väčšinou nemá záujem o porozumenie vlastných pocitov. Ak sa ho terapeut snaží konfrontovať s jeho vlastnými pocitmi, sťahuje sa do seba. Ak s ním chce úspešne komunikovať, mal by sa vyhýbať otázkam, ktoré ho nútia priznávať pocity. Namiesto toho je potrebné klásť vecné otázky kto, čo, kde, kedy, ako. Nevhodné je pýtať sa prečo.
• Opakovanie a prerozprávanie: Pre starého človeka, ktorý sa zaoberá svojím životom, je často útechou, že svoje slová počuje zopakované od niekoho druhého. Terapeut by nemal opakovať obsah doslova, ale prerozprávať ho tak, že použije kľúčové slová a zachová zmysel. Je dôležité naladiť sa na tón hlasu, rýchlosť a melódiu reči.

Reminiscenčná terapia: Návrat do spomienok pre zlepšenie kvality života

Reminiscenčná terapia je aktivizačná a validačná terapia, ktorá využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a cez jeho vybaviteľné spomienky ju aktivizuje. Využíva sa u klientov s rôznymi formami demencie. Reminiscenčnú terapiu vytvoril v roku 1963 psychiater Robert Butler, aby pomohol liečiť stratu pamäti a stratu kognitívnych schopností u ľudí s demenciou.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Princípy reminiscenčnej terapie

Reminiscenčná terapia využíva všetky zmysly, aby pomohla ľuďom s demenciou zapamätať si udalosti, ľudí a miesta z ich minulosti. Je vhodné ju používať aj u ľudí s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou, ako aj s inými ochoreniami zapríčinenými ochorením mozgu. Funguje, pretože využíva spomienky, ktoré si počas mnohých rokov pripomínali a opakovane sa k nim vracali. So správnymi spúšťačmi je možné tieto spomienky obnoviť a znovu sa k nim vrátiť. Vôňa obľúbeného receptu alebo zvuk obľúbenej piesne môžu obnoviť spomienky z minulosti. Reminiscenčná terapia je neformálny prístup, ktorý povzbudzuje klientov, aby hovorili o minulých udalostiach, ktoré si pripomenú pomocou rôznych pomôcok, ako sú staré obrázky a hudba.

Metódy reminiscenčnej terapie

• Vizuálne pomôcky: Vizuály sú účinným spôsobom, ako sa vrátiť k minulým skúsenostiam a začať konverzáciu.
• Sluchové pomôcky: Hudba je ďalší skvelý prostriedok na vyvolanie šťastných spomienok a budovania spojenia.
• Chuťové podnety: Chuť môže aktivovať sociálny pracovník alebo inštruktor sociálnej rehabilitácie.
• Čuchové podnety: Ide o používanie vôní, ktoré môžu okamžite vyvolať spomienky a podporiť pocit pohody.
• Otvorené otázky: Tieto otázky vyžadujú viac ako odpoveď „áno“ alebo „nie“. Následné otázky môžu pomôcť udržať spomienky a príbehy v prúde.
• Práca s emóciami: Spomienky môžu byť niekedy bolestivé, ale to neznamená, že sú „zlé“. Ak prijímateľ začne plakať, počúvajte, sympatizujete a povedzte mu, že je v poriadku cítiť sa smutný.
• Predmety ako výzvy: Opýtajte sa prijímateľa na ich fotografie a suveníry.
• Zapojenie zmyslov: Ovoniavanie a ochutnávanie známych jedál, tanec a počúvanie hudby sú príklady vecí, ktoré dokážu vykúzliť spomienky.

Reminiscenčná terapia zapája prijímateľa aj sociálneho pracovníka, zahŕňa všetky zmysly a využíva verbálnu aj neverbálnu komunikáciu. Treba si byť vedomý časových rámcov a používať materiály zo spomienok.

Prínosy reminiscenčnej terapie

Spomienková terapia pomáha ľuďom tým, že zlepšuje ich schopnosť dlhodobej pamäti. Ľudia s demenciou sa často cítia frustrovaný z obmedzení, ktoré im prináša používanie iba krátkodobej pamäte. Ale tým, že sa zameriame na veci, ktoré si pamätajú, môže reminiscenčná terapia pomôcť ľuďom s Alzheimerovou chorobou pocítiť, že ovládajú svoju pamäť a kognitívne schopnosti. Pri používaní tejto terapie podporujeme u prijímateľa spomínanie na všetky jeho dôležité životné udalosti: rodinný život, manželstvo, výchovu deti, vykonávanú prácu, záujmy, záľuby, kontakty s priateľmi.

Účelom terapie je taktiež kvalitnejšie trávenie voľného času prijímateľov sociálnych služieb, zachovanie ich identity a sebavedomia, posilnenie a udržanie kognitívnych funkcií a pamäti, zníženie ich osamelosti prostredníctvom zdieľania ich spomienok pri skupinových aktivitách. V dôsledku zvýšenia kvality života prijímateľa sociálnej služby môže dlhšie samostatne vykonávať seba obslužné činnosti.

Metodické postupy reminiscenčnej terapie

Pri aktivizácii prijímateľov sociálnej služby má sociálny pracovník alebo inštruktor sociálnej rehabilitácie k dispozícii individuálne pracovné postupy reminiscenčnej terapie, ktoré aplikuje v individuálnom pláne prijímateľa sociálnej služby a tiež uvádza v týždennom a mesačnom pláne aktivít.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

• Kniha života: Kniha života je dokument obsahujúci životný príbeh človeka. Finálnou podobou môže byť skutočná zviazaná kniha, ale aj papierový zošit s nalepenými portrétmi a popísanými poznámkami. Tvorba spomienkovej knihy života podporuje klientovu identitu, môže prostredníctvom knihy spomínať na to, čo v živote dokázal a čo všetko prežil, tak isto pri opakovanom prezeraní.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

tags: #sociálna #rehabilitácia #seniorov #s #Alzheimerovou #chorobou