Sociálna Starostlivosť: Priebeh a Definícia

Úvod

Sociálna starostlivosť je komplexná a dynamická oblasť, ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje potrebám spoločnosti. Jej cieľom je zabezpečiť blaho jednotlivcov, rodín a komunít, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Tento článok sa zameriava na priblíženie sociálnej starostlivosti, jej priebeh, definície a metodologické aspekty.

Metodologické Základy Sociálnej Práce

Pre pochopenie sociálnej starostlivosti je nevyhnutné definovať základné pojmy, ktoré sa v tejto oblasti používajú.

• Metodológia: Veda, ktorá sa zaoberá pracovnými metódami, metodickými postupmi a metodikami.
• Metodika: Súbor pracovných metód, metodických postupov a techník, ktoré sa používajú v určitom odbore, vede, napr. v sociálnej práci.
• Metóda: Spôsob postupovania sociálneho pracovníka, ktorý začína prvým stretnutím s klientom a trvá až do skončenia práce s ním. Je to zámerný, cieľavedomý a uvedomelý postup pri práci alebo konaní.
• Technika: Návod na použitie metódy. Umožňuje klientovi v spolupráci so sociálnym pracovníkom niečo získať, niečoho dosiahnuť.

V sociálnej práci sa využívajú rôzne metódy, ktoré sa používajú aj v iných vedných disciplínach, ako napríklad v psychológii, pedagogike a sociológii. Medzi klasické metódy patrí sociálna práca s jednotlivcom a sociálna práca so skupinou. Moderné metódy zahŕňajú sociálny manažment, sociálne projektovanie a sociálnu intervenciu. Medzi nástroje sociálnej práce patria sociálne služby, sociálne poradenstvo, sociálna starostlivosť, sociálna pomoc, sociálno-právna ochrana, penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť, sociálna prevencia, poistenie, supervízia, dávky, antiopresívne prístupy, negociácia, mediácia a náhradná rodinná starostlivosť.

Vývoj Metód Sociálnej Práce

V počiatočných fázach formovania sa sociálnej práce ako vednej disciplíny neexistoval ucelený systém pracovných postupov. Používané postupy boli volené náhodne, na základe podobnosti so situáciami z iných oblastí (pedagogiky, psychológie) alebo intuitívne, na základe životných skúseností sociálnych pracovníkov. V tom čase neboli kladené požiadavky na vzdelanie sociálnych pracovníkov, až ku koncu tohto obdobia sa začala klásť väčší dôraz na profesionalitu.

Dôležitým míľnikom bol francúzsky preklad diela M. Richmondovej v roku 1928. V 30. a 40. rokoch 20. storočia sa začali formovať základné techniky sociálnej práce, ako napríklad návšteva v rodine a dohľad nad rodinou, technika finančnej pomoci a pod.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Postupne sa sociálna práca prestala v Európskej únii chápať ako dobročinná práca a začala sa profesionalizovať. Dôraz sa kládol na diferenciáciu funkcií sociálnych pracovníkov a na ich odborné vzdelávanie.

Sociálna Diagnostika a Sociálna Diagnóza

Sociálna diagnostika je ucelený systém metód a postupov zameraných na získavanie a vyhodnocovanie informácií o klientovi s cieľom odhaliť príčiny, pre ktoré sa ocitol v sociálnej núdzi. Na rozdiel od lekárskej diagnózy, sociálna diagnostika sa zameriava na sociálne aspekty života klienta.

Sociálna diagnóza je výsledný produkt sociálnej diagnostiky - pomenovanie problému. Pojmy sociálna diagnóza a sociálna diagnostika zaviedla do sociálnej práce Mary Richmondová v 19. storočí v USA. V slovenskej terminológii ich zaviedla Mária Krakešová-Došková, ktorá sa inšpirovala Richmondovej prácou, ale jej prístup bol psychosociálny. Krakešová-Došková zdôrazňovala, že sociálny problém u mnohých klientov pramení z narušených vnútorných vzťahov a postojov klienta k jeho najbližšiemu okoliu.

Výsledkom sociálneho diagnostikovania je nielen odhalenie problému, ale aj jeho porozumenie a pochopenie. Správnosť diagnózy sa potvrdí v ďalšej etape riešenia klientovho problému. Proces diagnostikovania je prítomný počas celého kontaktu sociálneho pracovníka s klientom.

Postupne sa v niektorých krajinách upúšťa od používania termínu sociálna diagnóza s odôvodnením, že má medicínsky akcent. Namiesto neho sa zavádza pojem hodnotenie.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Anamnéza v Sociálnej Práci

Anamnéza je zisťovanie všetkých okolností, ktoré môžu mať súvislosť s problémom klienta. Slúži na získanie potrebných informácií o klientovi a jeho problémoch.

Osobná anamnéza obsahuje základné informácie o klientovi od prenatálnej fázy po súčasnosť. V sociálnej anamnéze ide o oboznámenie sa so životom klienta v jednotlivých fázach života z hľadiska sociálneho. Zisťujú sa informácie o rodine, vzťahoch, vzdelaní, zamestnaní a sociálnom prostredí.

Rodinná anamnéza je zameraná na získavanie informácií o rodine klienta, jej štruktúre, vzťahoch a histórii. Dôležitou súčasťou rodinnej anamnézy je aj súrodenecká konštelácia.

Pracovná anamnéza je zameraná na získavanie údajov z oblasti školstva, profesionálneho vývinu až po aktuálnu situáciu v oblasti práce.

Sociálny pracovník musí pri sociálnom diagnostikovaní a pri stanovení sociálnej diagnózy spolupracovať s inými odborníkmi, ako napríklad s psychológmi, lekármi a pedagógmi.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Rozhovor ako Technika v Sociálnej Práci

Rozhovor je dôležitá technika v sociálnej práci, ktorá umožňuje získať informácie od klienta a nadviazať s ním vzťah. Je to však pracná a časovo náročná technika, ktorá vyžaduje spoluprácu vyškolených pracovníkov.

Dôležité je poznanie osoby, s ktorou sa sociálny pracovník rozpráva, a to nielen jej intelektu a vedomostí, ale aj jej predpokladaného citového stavu. Dôležitý je čas a miesto rozhovoru. Rozhovory by sa nemali viesť v časovej tiesni a v rušivom prostredí. Sociálny pracovník by mal hneď v úvode vytvoriť dobrú klímu pozdravom a úsmevom.

Existujú rôzne typy rozhovorov, ako napríklad štandardizovaný, neštandardizovaný, pološtandardizovaný, hĺbkový, diagnostický, individuálny a skupinový rozhovor.

Taktika vedenia rozhovoru spočíva v uvoľnení napätia, ktoré pociťuje respondent, a v udržiavaní jeho pozornosti. Rozhovor musí mať svoju logiku a plynúť v logických náväznostiach.

Pri otázkach by sa nemali používať slová ako "často" a "mnoho" a nemali by byť zložité a dlhé. Existujú rôzne typy otázok, ako napríklad uzavreté, otvorené, polootvorené, osobné, sugestívne, nepriame a projekčné otázky.

Dôležité je aktívne počúvanie, ktoré znamená, že sociálny pracovník sa sústredí na to, čo klient hovorí, a snaží sa mu porozumieť. Neadvekátne počúvanie môže spôsobiť fyzickú a psychickú únavu.

Usmerňovanie rozhovoru je dôležité, aby sa zamedzilo lamentáciam, sťažnostiam a osočovaniu. Sociálny pracovník musí rozpoznať protirečenia v príbehu klienta a všímať si skrytý zmysel jeho slov.

Tolerancia je dôležitá, pretože sociálny pracovník si vypočuje názor klienta, nekritizuje ho, ale nemusí s ním súhlasiť.

Plač klienta treba brať ako samozrejmosť a sociálny pracovník musí počkať, kým sa vyplače.

Záver rozhovoru je rovnako dôležitý ako jeho začiatok. Sociálny pracovník musí pozorne počúvať klienta do konca rozhovoru, pretože najdôležitejšie informácie môže povedať na konci.

V rámci spätnej väzby poradca informuje klienta, ako na neho pôsobilo jeho rozprávanie, jeho neverbálne prejavy a jeho problém.

Pozorovanie ako Technika v Sociálnej Práci

Pozorovanie je technika zberu údajov, ktorá spočíva v zámernom a cieľavedomom sledovaní zmyslovo vnímateľných javov. Pri pozorovaní sa poradca zameriava na zachytávanie vonkajšieho správania klienta. Predmetom pozorovania sú motorické prejavy, komunikácia, emocionalita a sociabilita.

O pozorovaní je vedený protokol, kde sú uvádzané informácie o výsledkoch pozorovania.

Definície Sociálnej Práce

Sociálna práca mala v každej krajine rozdielny vývoj, a preto neexistuje jednotná definícia.

Slovenská definícia sociálnej práce z roku 1998 hovorí, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klienta (jednotlivca, rodiny, skupiny, komunity), ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc, podpora, sprevádzanie.

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov prijala v roku 2000 definíciu, podľa ktorej profesia sociálnej práce podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch, ich delegovanie na ľudí, aby sa oslobodili, a tak rástol ich blahobyt.

Nová definícia sociálnej práce z roku 2014 hovorí, že sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce.

Základné poslanie profesie sociálnej práce zahrňuje podporu sociálnej zmeny, sociálneho rozvoja, sociálnej súdržnosti a posilnenia práv a slobôd ľudí.

Sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré predstavujú možnosti alebo sú prekážkou pre ľudské blaho a rozvoj.

Zásady Sociálnej Práce

Všeobecnou zásadou sociálnej práce je rešpektovanie neodobrateľnosti hodnôt a dôstojnosti ľudských bytostí, neškodenie, rešpektovanie odlišnosti a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti.

Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou.

Sociálna práca rešpektuje vzájomnú závislosť medzi ľuďmi a životným prostredím.

Sociálna práca pokrýva prvú, druhú a tretiu generáciu ľudských práv.

Poznanie v Sociálnej Práci

Sociálna práca je medzidisciplinárna a aj naddisciplinárna a vychádza z množstva vedeckých teórií a z rozsiahleho výskumu. Využíva teórie iných humánnych vied vrátane komunitného rozvoja, sociálnej pedagogiky, administratívy, antropológie, ekológie, ekonomiky, vzdelávania, manažmentu, ošetrovania, psychiatrie, psychológie, verejného zdravia a sociológie.

Prax Sociálnej Práce

Pôsobnosť a poslanie sociálnej práce sa týka činnosti ľudí v interaktivite s ich prostredím. Participatívna metodológia, ktorá je podporovaná v sociálnej práci sa odráža v zapájaní ľudí a organizácií do riešenia problémov života alebo do zlepšenia života.

Prax sociálnej práce obsahuje rad aktivít vrátane množstva foriem terapie a poradenstva, skupinovej práce a komunitnej práce, formulovanie politiky, analýz, podpory a politických intervencií.

Holistické zameranie sociálnej práce je univerzálne, ale priority praxe sociálnej práce sú rôzne v jednotlivých krajinách.

Sociálna Starostlivosť a Sociálna Pomoc

Sociálna starostlivosť pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané, tzv. objektívne potreby občanov. Ide o súbor činností, ktorý môžeme charakterizovať predovšetkým pojmami: plánovaný, cielený, dlhodobotrvajúci, komplexný a individuálny prístup ku klientovi.

Sociálna pomoc je aktívna spoluúčasť sociálneho pracovníka pri riešení problémových situácií v živote klienta, ktorá je charakteristická najmä pojmami: partnerská pomoc, sprevádzanie a napomáhanie.

Ludewigov Model Pomoci

Podľa K. Ludewiga, autora hamburgského alebo tzv. zákazkového modelu systemickej terapie, terapeutove pôsobenie možno zhrnúť do dvoch činností: potvrdzovanie (klienta) a otváranie (nového).

Intervencie delí K. Ludewig na tri základné druhy: kladenie otázok, reflektovanie a doporučovanie.

tags: #socialna #starostlivost #jej #priebeh #definicia