Sociálne poistenie bez dôchodkového poistenia: Podmienky a možnosti

Sociálne poistenie je systém, ktorý má občanov zabezpečiť v prípade rôznych životných situácií, kedy nemôžu pracovať, ako je choroba, materstvo, strata zamestnania alebo dosiahnutie dôchodkového veku. V takýchto prípadoch sú občanom poskytované sociálne dávky, ktoré im pomáhajú preklenúť obdobie bez príjmu.

Základné úrovne sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie na Slovensku pozostáva z troch hlavných úrovní:

  1. Sociálne poistenie
  2. Sociálna pomoc
  3. Sociálna podpora

Dobrovoľné poistenie

Ak nie ste povinne poistení, môžete sa rozhodnúť pre dobrovoľné poistenie, aby ste sa zabezpečili pre prípad neočakávaných situácií, ako je materská dovolenka, strata zamestnania alebo si chcete prilepšiť k dôchodku.

Kto sa môže dobrovoľne poistiť?

  • Nezamestnaní (napr. študenti)
  • Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorých hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla im povinnosť platiť povinné poistenie
  • Policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa nemôže dobrovoľne poistiť?

  • Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie)
  • Osoba s priznaným starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku)
  • Poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku
  • Osoba, ktorá čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu

Druhy sociálneho poistenia

Sociálna poisťovňa ponúka päť balíkov poistenia, z ktorých si môžete vybrať jeden alebo viacero:

  • Nemocenské poistenie
  • Dôchodkové poistenie (starobné a invalidné)
  • Úrazové poistenie
  • Garančné poistenie
  • Poistenie v nezamestnanosti

Nemocenské poistenie

Účelom nemocenského poistenia je nahradiť vám príjem v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečiť príjem v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstve a počas materskej. Z nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Ak je dočasne pracovne neschopný bežný zamestnanec, ten počas prvých 10 dní neschopnosti dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Trillium: Kvalitná starostlivosť pre seniorov

Vyrovnávacia dávka

Vyrovnávacia dávka je určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem. Táto dávka je vyplatená len tým ženám, ktoré boli preradené na inú prácu z dôvodu, že nimi dovtedy vykonávané pracovné činnosti sú zakázané tehotným ženám a matkám (do konca 9. mesiaca po pôrode). Nárok na vyrovnávaciu dávku má aj zamestnankyňa, u ktorej došlo k oslobodeniu tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca 9. mesiaca po pôrode od vykonávania nočnej práce.

Dôchodkové poistenie

Dôchodkové poistenie má zabezpečiť vám príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v prípade zlého zdravotného stavu a pod.).

Starobný dôchodok

Starobný dôchodok je vyplácaný zo starobného poistenia a má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby. Nárok na starobný dôchodok ma každý poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a ktorý dovŕšil dôchodkový vek (súčasne stanovený jednotne na 62 rokov u mužov aj žien).

Predčasný starobný dôchodok

Predčasný starobný dôchodok predstavuje dôchodkovú dávku poskytovanú zo starobného poistenia za účelom zabezpečenia príjmu v starobe poistenca. Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu max. 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma tohto dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Predčasný dôchodok môže získať aj sporiteľ, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky, získal min.

Invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok je dôchodková dávka poskytovaná z invalidného poistenia, ktorej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Nárok na invalidný dôchodok má ten poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Vo výnimočných prípadoch môže invalidný dôchodok poberať aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, príp. v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok však vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Prečítajte si tiež: Všetko o sociálnom poistení

Vdovský/Vdovecký dôchodok

Na vdovský dôchodok, ktorý sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečiť vdove príjem v prípade úmrtia jej manžela. Na vdovecký dôchodok, ktorý sa poskytuje buď zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečenia príjmu vdovcovi v prípade úmrtia jeho manželky.

Sirotský dôchodok

Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, pričom jeho účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade smrti jej rodiča alebo osvojiteľa. Podľa právnej úpravy platnej od 1. januára 2004 môže dieťaťu vzniknúť nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. To znamená, že dieťa môže mať nárok na dva sirotské dôchodky. V prípade, že je nezaopatrené dieťa v pestúnskej starostlivosti a pestún, príp.

Úrazové poistenie

Úrazové poistenie chráni zamestnancov pre prípad pracovného úrazu ("úraz") a choroby z povolania.

Úrazová renta

Úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má poškodenému poistencovi zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu. Má tiež kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, teda činnosť, ktorú vykonával pred vznikom choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Na úrazovú rentu má nárok zamestnanec zamestnávateľa (podľa § 16) a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia (podľa § 17 ods.

Jednorazové vyrovnanie

Účelom dávky jednorazového vyrovnania je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pokles pracovnej schopnosti sa pohybuje v rozsahu minimálne 10 % a maximálne 40 %. § 17 ods.

Prečítajte si tiež: ZŤP a sociálna podpora

Pozostalostná úrazová renta

Pozostalostná úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia zabezpečujúca osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu. Na pozostalostnú úrazovú rentu má nárok fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok. Výnimku tvoria osoby, ktorým z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, t. j.

Jednorazové odškodnenie

Jednorazové odškodnenie je dávka, ktorá sa slúži na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia je vecná dávka poskytovaná fakultatívne z úrazového poistenia na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. (§ 95 ods. 3) ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. § 17 ods. Dávkou finančného charakteru je rehabilitačné, ktoré je poskytované z úrazového poistenia v prípade, že sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia.

Rekvalifikácia

Rekvalifikácia je vecnou dávkou poskytovanou na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu integráciu. Za rekvalifikáciu sa považuje zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti. § 17 ods.

Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

Náhrada za bolesť je dávkou, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo (podľa osobitného predpisu), a ktorej účelom je kompenzovať bolesť, ako aj ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Na náhradu za bolesť má po splnení podmienok ustanovených zákonom NR SR č. 437/2004 Z. z. § 17 ods. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávka, ktorá sa poskytuje jednorazovo podľa osobitného predpisu, a ktorej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia, ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. § 17 ods.

Náhrada nákladov spojených s liečením a pohrebom

Náhrada nákladov spojených s liečením je dávka, ktorej účelom je nahradiť poškodenému náklady spojené s liečením následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré mu nemôžu byť uhradené zo zdravotného poistenia. Na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.

Garančné poistenie

Dávka garančného poistenia je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu garančného poistenia, slúžiaca na uspokojenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. S účinnosťou od 1.

Poistenie v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti je vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.

Vznik a zánik povinného poistenia

V závislosti od typu pracovnoprávneho pomeru sa vznik a zánik jednotlivých druhov sociálneho poistenia mení.

  • Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (§ 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z.z.) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem (podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 a 3) a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
  • Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca (§ 4 ods. 2 písm. a) až d)) vzniká od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol jeho príjem vyšší ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.
  • Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby (§ 4 ods. 3) vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej príjem vyšší ako 200 eur.
  • Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).
  • Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti (podľa § 3 ods. 1 písm. b) a § 3 ods. 2 a 3), ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a § 3 ods. 2 a 3 alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
  • Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c)), ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa, vzniká povinné dôchodkové poistenie odo dňa narodenia dieťaťa.
  • Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e)) zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie podľa osobitného predpisu, alebo dňom, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie podľa osobitného predpisu sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne alebo dňom zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie najneskôr dňom získania 12 rokov povinného dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e).

Prerušenie povinného poistenia

Podľa § 231 ods. 1 písm. c) ZSP, zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia (oznamuje sa vznik prerušenia i skončenie prerušenia). Túto povinnosť zamestnávateľ nemá, ak ide o prerušenie z dôvodu podľa § 26 ods. 3 písm.

  • Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
  • Zamestnancovi sa prerušuje povinné poistenie od 11. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti.

Dobrovoľné poistenie - podrobnosti

Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.

Platenie poistného

Pri platbe poistného nepredpísaného rozhodnutím sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr. 072024). Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88.

Vymeriavací základ

Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.

Zmena vymeriavacieho základu

Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu. Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2024 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. októbra 2024. Platiť z opätovne zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. apríla 2024 za predpokladu, že najskôr 17. marca 2024 a najneskôr 31. marca 2024 podá žiadosť o zmenu vymeriavacieho základu.

Prednosť povinného poistenia

Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.

Doplatenie poistného

Podľa § 142 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie za obdobie pred 1. januárom 2004 si mohli doplniť len tie osoby, ktoré boli zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o zamestnanosti. Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ pri doplatení poistného

Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená, resp.

Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.

tags: #socialne #poistenie #bez #dochodkoveho #poistenia #podmienky