Sociálny aspekt CSR (Corporate Social Responsibility) v cestovnom ruchu

Cestovný ruch je komplexný fenomén, ktorý významne ovplyvňuje rôzne aspekty spoločnosti a ekonomiky. Ako odvetvie národného hospodárstva sa začal formovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Jedným z dôležitých aspektov, ktorý sa v cestovnom ruchu čoraz viac zdôrazňuje, je spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR).

Vplyv cestovného ruchu na vonkajšie prostredie

Cestovný ruch vo veľkej miere ovplyvňuje vonkajšie prostredie, a to v niekoľkých rovinách:

  • Ekonomické prostredie: Ekonomický rast, miera nezamestnanosti, stabilita meny, výška príjmov.
  • Sociálne prostredie: Dĺžka pracovného času, pracovné prostredie, voľný čas, sociálne zabezpečenie.
  • Kultúrne prostredie: Predstavuje rozličné spôsoby uspokojovania duchovných potrieb ľudí (vzdelávací, alternatívny, náboženský).
  • Politické prostredie: Cestovný ruch je závislý od politiky štátu a spoločenského prostredia. Štát vytvára podmienky pre rozvoj CR - štátne orgány, právne normy, stratégie jeho rozvoja. Bezpečnosť a mier na svete je najdôležitejšia politická podmienka.
  • Ekologické prostredie: Cestovný ruch závisí od atraktívnosti prirodzeného prostredia a narušenie krajiny vedie k narušeniu CR. V súčasnosti sa zdôrazňuje tzv. „stratégia trvalo udržateľného rozvoja“, ktorej cieľom je udržať kvalitu života na Zemi, vyhnúť sa trvalému ohrozovaniu životného prostredia a zachovať nepretržité využívanie prírodných zdrojov. Vplyv CR na životné prostredie sa môže znížiť, ak z neho odstránime masovosť(ekologický cestovný ruch).

Definícia CSR a jej historický vývoj

Zodpovedné podnikanie (CSR - Corporate Social Responsibility) predstavuje v súčasnosti relatívne novú podnikovú orientáciu, resp. filozofiu. V kontexte podnikania zahŕňa celý rámec činností a aktivít realizovaných vo vzťahu k jednotlivým záujmovým skupinám (stakeholderom) tak, aby prispievali nielen k vyššej výkonnosti podniku, ale aj k plneniu iných, ako na zisk orientovaných cieľov. CSR úzko súvisí s pojmami ako etika a udržateľnosť. Spoločensky zodpovedné podnikanie.

CSR sa stal predmetom akademického záujmu v 50. rokoch 20. storočia, kedy vznikali prvé definície spoločenskej zodpovednosti. Americký autor Bowen (1953) definoval CSR ako „záväzok podnikateľov vykonávať také politiky, robiť také rozhodnutia a podnikať také kroky, ktoré sú žiaduce z pohľadu hodnôt a cieľov v spoločnosti“. Do súčasnosti prebiehajú spory o tom, či je vôbec možné jednoznačne vymedziť samotnú myšlienku zodpovednosti, čo vyplýva z existencie veľkého počtu rôznych definícií. Kľúčovou je z tohto pohľadu skutočnosť, že predmetom záujmu spoločenskej zodpovednosti sú rôzne záujmové skupiny, ktoré sa usilujú o často antagonistické ciele. Tomu zodpovedajú aj definície, deformujúce skutočný význam spoločenskej zodpovednosti. Koncept sa tak stáva prázdny a bez zjavného významu.

Definície sa líšia aj podľa metodologického prístupu, využitého pri ich konštruovaní - analýza dostupnej literatúry, riadené rozhovory a teoretický prístup. Obsahové vymedzenie konceptu spoločenskej zodpovednosti vždy zodpovedá spoločenskej, ekonomickej, politickej a environmentálnej situácii, platnej v danom čase, ale závisí aj od odvetvia, v ktorom sa výskum realizoval. Výsledkom je, že jednotlivé definície pokrývajú rôzne dimenzie od ekonomického rozvoja, etického konania, ochrany životného prostredia, angažovanosti záujmových skupín, transparentnosti, spoľahlivosti, zodpovedného správania, morálneho záväzku až po spoločenskú…

Prečítajte si tiež: Verejné obstarávanie so sociálnym dopadom

Sociálny aspekt CSR v kontexte cestovného ruchu

Sociálny aspekt CSR v cestovnom ruchu sa zameriava na vplyv aktivít podnikov na spoločnosť a komunity, v ktorých pôsobia. Zahŕňa širokú škálu oblastí, ako sú:

  • Zamestnanecké vzťahy: Férové pracovné podmienky, rovnosť príležitostí, rozvoj zamestnancov, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
  • Vzťahy s miestnymi komunitami: Podpora miestnej ekonomiky, zapájanie sa do rozvoja komunity, ochrana kultúrneho dedičstva, rešpektovanie miestnych zvyklostí a tradícií.
  • Vzťahy so zákazníkmi: Poskytovanie kvalitných a bezpečných služieb, transparentná komunikácia, ochrana osobných údajov, riešenie sťažností.
  • Vzťahy s dodávateľmi: Etické obchodné praktiky, podpora lokálnych dodávateľov, zabezpečenie dodržiavania ľudských práv v dodávateľskom reťazci.
  • Podpora znevýhodnených skupín: Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, podpora vzdelávania a odbornej prípravy, prístupnosť služieb pre osoby s obmedzenou pohyblivosťou.

Príklady CSR aktivít v cestovnom ruchu

  • Hotely a ubytovacie zariadenia:
    • Zamestnávanie miestnych obyvateľov a poskytovanie im možností kariérneho rastu.
    • Podpora miestnych producentov potravín a remeselníkov.
    • Znižovanie spotreby energie a vody.
    • Recyklácia odpadu.
    • Podpora miestnych charitatívnych organizácií.
    • Organizovanie vzdelávacích programov pre zamestnancov a miestnu komunitu.
  • Cestovné kancelárie a agentúry:
    • Ponúkanie zájazdov, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia.
    • Informovanie klientov o etických a environmentálnych aspektoch cestovania.
    • Podpora miestnych sprievodcov a dopravcov.
    • Venovanie časti zisku na podporu miestnych projektov.
  • Destinácie a turistické organizácie:
    • Rozvoj infraštruktúry, ktorá je prístupná pre všetkých.
    • Ochrana kultúrneho dedičstva a prírodných zdrojov.
    • Podpora miestnych tradícií a remesiel.
    • Vzdelávanie turistov o zodpovednom správaní.

Význam CSR pre cestovný ruch

Spoločensky zodpovedné podnikanie má pre cestovný ruch zásadný význam. Prispieva k:

  • Zlepšeniu reputácie podnikov: Firmy, ktoré sa aktívne venujú CSR, sú vnímané ako etické a dôveryhodné, čo môže prilákať nových zákazníkov a udržať existujúcich.
  • Zvýšeniu konkurencieschopnosti: CSR môže byť konkurenčnou výhodou, pretože čoraz viac turistov uprednostňuje firmy, ktoré sa správajú zodpovedne.
  • Udržateľnému rozvoju: CSR prispieva k ochrane životného prostredia, podpore miestnych komunít a zachovaniu kultúrneho dedičstva, čo je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť cestovného ruchu.
  • Zlepšeniu vzťahov so zainteresovanými stranami: CSR pomáha budovať dôveru a dobré vzťahy so zamestnancami, zákazníkmi, dodávateľmi, miestnymi komunitami a štátnymi orgánmi.
  • Zvýšeniu motivácie a lojality zamestnancov: Zamestnanci sú viac motivovaní a lojálni k firmám, ktoré sa správajú zodpovedne a dbajú o ich blaho.

Implementácia CSR v cestovnom ruchu

Implementácia CSR v cestovnom ruchu si vyžaduje systematický prístup a zapojenie všetkých zainteresovaných strán. Medzi kľúčové kroky patria:

  1. Analýza súčasného stavu: Identifikácia silných a slabých strán podniku v oblasti CSR.
  2. Stanovenie cieľov a priorít: Určenie konkrétnych cieľov, ktoré chce podnik dosiahnuť v oblasti CSR, a stanovenie priorít.
  3. Vypracovanie stratégie CSR: Definovanie konkrétnych aktivít a opatrení, ktoré budú realizované na dosiahnutie stanovených cieľov.
  4. Implementácia stratégie: Zavedenie stratégie CSR do praxe a zabezpečenie jej efektívneho fungovania.
  5. Monitorovanie a hodnotenie: Pravidelné monitorovanie a hodnotenie výsledkov CSR aktivít a prijímanie opatrení na zlepšenie.
  6. Komunikácia: Transparentná komunikácia o CSR aktivitách so všetkými zainteresovanými stranami.

Rôzne druhy cestovného ruchu

Ak sa za kritérium delenia cestovného ruchu berie motivácia jeho účastníkov, t.j. cieľ, účel, pre ktorý cestujú a prechodne zotrvávajú na cudzom mieste, hovoríme o druhoch cestovného ruchu.

  • Športový a dobrodružný CR: Pobyt vo vhodnom prírodnom prostredí spojený s vykonávaním rozličných športových činností (napr. turistika - paragliding, snowboarding, rafting a pod.).
  • Kultúrny CR: Zahŕňa vzdelávanie, poznávanie, učenie - návšteva múzeí, galérií, kultúrnych pamiatok, archeologických nálezísk, hudobných, divadelných a filmových festivalov, výstav a náboženských podujatí.
  • Kúpeľný a zdravotný CR: Zdravotno-preventívne a liečebné činnosti pod odborným dohľadom v kúpeľných miestach, ale aj v rekreačných strediskách.
  • Obchodný (kongresový) CR: Ide o súhrnný názov pre obchodné rokovania, kongresy, veľtrhy a výstavy. Na rozdiel od ostatných druhov cestovného ruchu sa uskutočňuje v pracovnom čase.
  • Mestský CR: Predstavuje návštevy a pobyty v meste, jeho hlavným cieľom je zážitok. Môže ísť o pracový, alebo turistický CR. Umožňuje spoznávať kultúrne a historické pamätihodnosti. Stavebné, výtvarné, umelecké diela, ale aj život v meste. Mestá na Slovensku majú rozličný stupeň atraktivity. Mestá so zachovaným historickým jadrom sú vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie.
  • Vidiecky CR: Zahŕňa činnosti spojené s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí, teda návrat človeka k prírode. Jeho podstatou je odklon od masového CR a návrat k individuálnemu užitiu dovolenky a voľného času. Na Slovensku je asi 350 obcí a lokalít pre uskutočňovanie VCR. Sú to obce najmä s ľudovou architektúrou - Vlkolínec, Čičmany, Brhlovce (okres Levice). Dovolenka na sedliackom dvore alebo farme. S tým sú spojené rekreačné činnosti ako jazda na koni, poľovníctvo, ale aj tradície a remeslá napr. Poľovníctvo si vyžaduje poskytovanie špecifických služieb, ktoré súvisia s poľovačkou. Povolanie na odstrel, zorganizovanie lovu, ošetrovanie trofeje…
  • Rekreačný CR: Predstavuje aktívny a pasívny odpočinok vo vhodnom prostredí s cieľom obnoviť fyzické a psychické sily. Sú to rôzne rekreačné aktivity, športové činnosti, pobyty v prírode, spoznávanie pamiatok. RCR má podobu individuálnej alebo rodinnej rekreácie, kde účastníci CR chodia individuálne do chát, chalupy, alebo má formu organizovanú do rekreačných zariadení podnikov, odborov alebo iných organizácií.

Formy cestovného ruchu

Ak sa za kritérium delenia cestovného ruchu vezmú rôzne príčiny, ktoré ho ovplyvňujú, a dôsledky, ktoré prináša, hovoríme o formách cestovného ruchu.

Prečítajte si tiež: Spravodlivosť a sociálny aspekt zdanenia

  • Účastníci cestovného ruchu (návštevníci, turisti, výletníci, hostia a pod.): Predstavujú dopyt po službách cestovného ruchu. Označujeme ich spoločným pojmom subjekt cestovného ruchu.
  • Podniky, inštitúcie cestovného ruchu, cieľové miesto atď.: Pripravujú, ponúkajú a realizujú produkt cestovného ruchu a sú nositeľmi ponuky. Označujeme ich spoločným pojmom objekt cestovného ruchu.

Účastníci cestovného ruchu cestujú na miesto svojho prechodného pobytu - cieľové miesto, kde im ponúkajú služby podniky a inštitúcie cestovného ruchu.

Cieľové miesto (stredisko CR) je určitý územný celok, ktorý má vytvorené vhodné prírodné, kultúrne a materiálne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.

Ponuka a dopyt v cestovnom ruchu

V trhovom hospodárstve riadia trh ponuka a dopyt. Ponuka v cestovnom ruchu závisí od potrieb účastníka cestovného ruchu. Keďže potreby účastníkov sú rôznorodé, rôznorodá musí byť aj ponuka. Môžeme ju rozdeliť na dve skupiny:

  • Primárna ponuka cestovného ruchu: Je to potenciál daný prírodnými podmienkami alebo vytvorený človekom. Primárna ponuka nie je rovnomerne rozmiestnená v krajine a má rozličný stupeň atraktívnosti z hľadiska CR. Môže mať miestny, celoštátny, alebo až medzinárodný význam. Patria sem najmä:
    • Prírodné podmienky (geografická poloha, klíma, flóra, fauna, jaskyne, minerálne pramene, vodné toky atď.).
    • Kultúrno-historické podmienky (architektonické pamiatky, umelecko-výtvarné diela, hmotný a duchovný folklór, archeologické náleziská a zbierky, rodiská a pôsobiská významných osobností, kultúrno-osvetové zariadenia).
    • Organizované podujatia, ktoré majú kultúrny, športový, politicko-spoločenský a obchodný charakter (hudobné festivaly, jarmoky a pod.).
  • Sekundárna ponuka cestovného ruchu: Vytvára podmienky na využívanie primárnej ponuky a prispôsobuje sa jej. Je prostriedkom na dosiahnutie cieľa cestovania. Zaraďujeme do nej najmä:
    • Ubytovacie, stravovacie a zábavné zariadenia.
    • Sprostredkovateľské zariadenia (cestovné kancelárske, cestovné agentúry, združenia cestovného ruchu).
    • Všeobecnú infraštruktúru (napr. dopravu).

Účastník cestovného ruchu pri uspokojovaní svojich potrieb využíva nielen jednu službu, ale celý balík služieb (ubytovanie, stravovanie, doplnkové služby atď.).

Dopyt v cestovnom ruchu predstavuje subjekt - účastník cestovného ruchu, ktorý túži uspokojiť svoje potreby súvisiace s cestovaním a pobytom mimo miesta trvalého bydliska. Je potrebné rozlišovať pojmy potreba a dopyt. Potreba je pocit nedostatku, niečo, čo sa nám žiada uspokojiť. Dopyt vzniká, keď účastník cestovného ruchu prejaví záujem o produkt cestovného ruchu ako kupujúci.

Prečítajte si tiež: Prejavy sociálneho aspektu

Cestovné kancelárie a ich funkcie

Cestovné kancelárie sú podniky cestovného ruchu, ktorých činnosť do veľkej miery ovplyvňuje rozvoj CR a pomáha uspokojiť potreby najmä účastníkov organizovaného CR. Podmienky podnikania cestovných kancelárií na Slovensku upravuje Zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr v znení zmien a doplnkov. Podľa tohto zákona je kancelária „podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy, a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu“.

Hlavnou činnosťou cestovnej kancelárie je:

  • Sprostredkovanie služieb a iných zariadení - dopravných, ubytovacích, stravovacích; kultúrnych, športových a iných podujatí.
  • Poskytovanie vlastných služieb - organizovanie zájazdov a pobytov, ich predaj inej cestovnej kancelárii alebo agentúre, informačné a poradenské služby, sprievodcovské služby a animácia, organizovanie výletov, kongresových podujatí, poľovníckej turistiky a pod.
  • Predaj vecí súvisiacich s cestovným ruchom - najmä vstupeniek, turistických máp, turistickej literatúry, cestovných poriadkov, suvenírov a prospektov.

Cestovné kancelárie môžeme klasifikovať z rôznych hľadísk. Najčastejšie však podľa predmetu činnosti, jej rozsahu a štruktúry, formy vlastníctva, veľkosti, prípadne podľa ďalších kritérií. Z hľadiska predmetu činnosti ide o:

  • Organizátorov cestovného ruchu - touroperátorov (Tour Operatory, Reiseveranstaler), ktorí kontrahujú (nakupujú, zabezpečujú) služby CR od jednotlivých dodávateľov, navzájom ich kombinujú, tvoria balíky služieb, publikujú ich v katalógoch a predávajú buď vo vlastnej predajnej sieti, alebo prostredníctvom siete sprostredkovateľov.
  • Sprostredkovateľov cestovného ruchu - cestovné agentúry (Retailers, Travel Agents, Travel Agency, Reisevermittler), ktoré sa okrem predaja produktu touroperátora obyčajne špecializujú aj na sprostredkovanie jednotlivých druhov služieb (napr. dopravných, ubytovacích).

Z hľadiska obsahu svojej činnosti a svojho hlavného zamerania sa môžu cestovné kancelárie ďalej špecializovať napr. na domáci alebo na zahraničný CR. Cestovné kancelárie často uzatvárajú zmluvy s cestovnými agentúrami, ktoré pôsobia ako predajcovia jednotlivých služieb cestovného ruchu (zájazdy, ubytovanie, letenky a pod.). Cestovné agentúry zájazdy neorganizujú. Organizujú ich len cestovné kancelárie (touroperátori). Ak klient uzavrie zmluvu s cestovnou agentúrou o zájazde, je v nej vždy uvedené, ktorá cestovná kancelária zájazd organizuje.

Dôležitou povinnosťou cestovnej kancelárie z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa (klienta) je, aby bola poistená proti úpadku. Predmetom poistenia je suma zaplatená za zájazd. Týmto poistením vzniká zákazníkovi cestovnej kancelárie právo na poistné plnenie (úhradu nákladov od poisťovne) v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku neposkytne zákazníkovi rozsah služieb, ktoré si zaplatil (napr. Informačné služby

Významné zdroje informácií v cestovnom ruchu

Významné zdroje informácií v cestovnom ruchu sú:

  • Cestovateľské časopisy a turistickí sprievodcovia.
  • Katalógy.
  • Internet.
  • Výstavy a veľtrhy.
  • Rozhlas, televízia.

Služby v cestovnom ruchu

V cestovnom ruchu sa poskytuje široká škála služieb, ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií:

  • Ubytovacie služby: Poskytujú ich ubytovacie zariadenia rôzneho typu (hotely, penzióny, apartmány, chaty, kempy). 5 izieb, ktoré sú max. súčasťou rodinného domu).
  • Stravovacie služby: Stravovacie služby sa delia na:
    • Služby základné.
    • Doplnkové služby.
  • Športovo-rekreačné služby: Služby poskytujú tieto zariadenia:
    • Univerzálne - nezávisia od prírodných predpokladov (posilňovňa, telocvičňa, kolkáreň).
    • Závislé od prírodných podmienok (lyžiarske strediská, kúpaliská).
  • Kultúrno-spoločenské služby: Služby poskytujú:
    • Kultúrnohistorické objekty - hrady, zámky a kaštiele, sakrálne stavby a pamiatky, pamätníky a pamätné izby, skanzeny.
    • Kultúrne zariadenia - divadlá, kiná, koncertné siene, galérie, múzeá.
  • Sprostredkovateľské služby: Poskytujú najmä cestovné kancelárie. Cestovná kancelária je základná organizačná a ekonomicky samostatná jednotka cestovného ruchu. Funkcie cestovných kancelárií:
    • Funkcia poskytovania služieb.
    • Preklenovacia funkcia.
    • Kontaktná funkcia - spája dodávateľov služieb s odberateľmi.
    • Informačná funkcia - sprostredkúva informácie pomocou propagačných prostriedkov.
    • Kontrolná funkcia - kontroluje činnosť všetkých zúčastnených strán CR.
  • Činnosť cestovných kancelárií spočíva:
    • V sprostredkovaní služieb - ubytovacích, stravovacích, dopravných.
    • V poskytovaní vlastných služieb - sprievodcovských, informačných.
    • V predaji vybraného sortimentu obchodného tovaru.

Sprievodcovské služby a animácia

Sprievodcovské služby sú osobné služby spojené so sprevádzaním skupín alebo jednotlivých návštevníkov. Tieto služby poskytujú sprievodcovia, ktorí môžu byť:

  • pracovníci cestovných kancelárií alebo aj iného podniku cestovného ruchu.
  • živnostníci.

Všetci sprievodcovia musia mať vykonanú kvalifikačnú skúšku, ktorou získajú preukaz sprievodcu. Rôzne kategórie sprievodcov:

  • Sprievodca cestovného ruchu.
  • Miestny sprievodca.
  • Sprievodca po kultúrno-historických pamiatkach.
  • Sprievodca po jaskyni.
  • Technický sprievodca.
  • Sprievodca - animátor.
  • Horský sprievodca.

Požiadavky na osobnosť sprievodcu: musí byť dobrý psychológ, mať pokojnú povahu, pohotové rozhodovanie, musí mať schopnosť riešiť konflikty, fyzickú kondíciu, jazykovú zdatnosť, výborný slovný prejav, odbornú pripravenosť.

Animátor vykonáva tieto činnosti:

  • Pohybové a športové činnosti.
  • Spoločenské a zábavné činnosti.
  • Tvorivé činnosti.
  • Vzdelávacie a poznávacie činnosti.
  • Dobrodružné činnosti.
  • Meditačné činnosti.

Kongresové služby

Sú určené špeciálnej cieľovej skupine - účastníkom kongresových podujatí.

Marketing v cestovnom ruchu

Marketingom CR rozumieme politiku podniku CR, ktorá sa orientuje na trh. Pri určovaní marketingových cieľov musí brať podnik CR do úvahy:

  • Postavenie podniku na trhu.
  • Ktorým cieľovým skupinám bude služby poskytovať.
  • Aké služby bude poskytovať.
  • Región, v ktorom bude služby poskytovať.
  • Predpokladaný obrat.

Na dosiahnutie stanovených cieľov používa podnik cestovného ruchu rôzne marketingové nástroje, jedným z nich je propagácia. Propagácia súvisí s tvorbou imidžu podniku a uskutočňuje sa:

  • Masovokomunikačnými prostriedkami.
  • Priamym kontaktom so zákazníkmi.

Propagačné prostriedky v CR členíme na:

  • Vnútorné - názov zariadenia, logo, výkladná skriňa, úprava interiéru, svetelná propagácia, správanie zamestnancov.
  • Vonkajšie.

Podniky cestovného ruchu

Podniky CR ponúkajú služby alebo balíky služieb. Podniky CR môžeme členiť z rôznych hľadísk:

  • Vlastné - uspokojujú výlučne potreby návštevníkov (napr. hotely, cestovné kancelárie, lanovky, jaskyne).
  • Ostatné - majú viacúčelový charakter (napr. dopravné podniky, pohostinstvá).

tags: #sociálny #aspekt #CSR #definícia

Ďalšie články