Sociálny dištanc majority voči menšinám na Slovensku: Rastúci problém a jeho dôsledky

Sociálny dištanc, teda miera, do akej majorita akceptuje spolunažívanie s rôznymi menšinami, je na Slovensku narastajúcim problémom. Tento článok sa zaoberá týmto javom, jeho príčinami a dôsledkami, a tiež sa pozrieme na možné riešenia a inšpiráciu v zahraničí.

Rastúci sociálny dištanc na Slovensku

Inštitút pre verejné otázky realizoval prieskum, v ktorom zisťoval akceptáciu spolunažívania s rôznymi menšinami. Výsledky sú alarmujúce. V roku 2008 odpovedalo na otázku, či by im prekážalo, ak by sa do ich susedstva nasťahovala moslimská rodina, 32 percent opýtaných záporne. V roku 2017 toto číslo narástlo na 73 percent. Tento trend sa týka takmer všetkých menšín. Čoraz menej Slovákov by akceptovalo mať za susedov rómsku, ázijskú, černošskú rodinu, ale aj gejov a lesby.

Prečo je sociálny dištanc problém?

Podľa Eleny Gallovej Kriglerovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry je základná súdržnosť v spoločnosti nevyhnutná. Rôzne skupiny obyvateľstva by mali dokázať žiť spoločne. Dištanc predstavuje vzdialenosť v spoločnosti, ktorá ukazuje, do akej miery akceptujeme iných ľudí, alebo do akej miery sme schopní a ochotní vytvárať určité typy vzťahov. Ak táto súdržnosť chýba, dochádza k ohrozeniu vzájomnej dôvery a spolužitia.

Psychológ Aleš Bednařík definuje sociálny dištanc ako "meradlo odporu, strachu a nenávisti voči iným skupinám." Tento dištanc má vplyv na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, na celkovú atmosféru v krajine a na fungovanie krajiny ako takej.

Príčiny rastúceho dištancu

Gallová Kriglerová vidí príčinu tohto javu v dvoch hlavných veciach:

Prečítajte si tiež: Rastúci sociálny dištanc na Slovensku

1. Nedarí sa nám vytvárať si vzťahy: Spoločnosť sa nedostatočne učí vzájomnej empatii a spolunažívaniu v rozmanitej krajine.
2. Politický diskurz: Spôsob, akým politici komunikujú o menšinách s verejnosťou, často prispieva k nárastu sociálneho dištancu. Z menšín sa vytvárajú nepriatelia, čo vytvára dojem, že dištanc je v poriadku a správny. Zároveň to vytvára autentický strach z jednotlivých menšín.

Kameň úrazu je podľa Gallovej Kriglerovej hlavne vo verejnom diskurze. V tom, ako sa o menšinách hovorí. Vzdelávací systém tiež zohráva dôležitú úlohu. Je potrebné učiť deti, aby sa vzájomne k sebe správali s rešpektom a akceptáciou, bez ohľadu na ich pôvod alebo príslušnosť k menšine. Podobne je dôležité budovať tolerantné prostredie aj na pracovisku.

Nedôvera v spoločnosti

Výskumy ukazujú, že na Slovensku máme medzi sebou nízku dôveru, a to nielen voči menšinám, ale voči komukoľvek. Gallová Kriglerová neobviňuje vyslovene média, pretože mnohé z nich robia záslužnú prácu a informujú o týchto problematikách a snažia sa vyvracať rôzne fake news. Skôr je to podľa nej o politickom diskurze. Médiá dávajú priestor politikom, ale je otázne, či to robia dostatočne kriticky.

Príklady zo zahraničia

Existujú krajiny, kde sa k menšinám pristupuje inak a kde je miera sociálneho dištancu oveľa nižšia.

• Portugalsko: Krajina aktívne láka cudzincov, pretože zistila, že prispievajú do sociálneho systému viac, než z neho berú. Majú veľmi dobré mechanizmy integrácie a postoje verejnej mienky voči cudzincom sú úplne opačné ako na Slovensku. Napriek vysokému počtu migrantov je proti nim len malé percento obyvateľov.
• Škandinávske krajiny: Vnímajú cudzincov ako svojich vlastných obyvateľov. Napríklad Nóri tvrdia, že Nórom je každý, kto žije v Nórsku a ľudia sú bohatstvom krajiny. Rozmanitosť prináša bohatstvo.

Ako zmeniť situáciu?

Zmena atmosféry v krajine je kľúčová. Je ťažké ľuďom vysvetľovať, prečo je sociálny dištanc zlý, ak majú strach hlboko zažitý. Je potrebné zamerať sa na:

• Zmenu verejného diskurzu: Je nevyhnutné, aby sa o menšinách hovorilo pozitívne a konštruktívne, zdôrazňujúc ich prínos pre spoločnosť.
• Vzdelávanie: Vzdelávací systém by mal podporovať toleranciu, empatiu a porozumenie medzi deťmi z rôznych prostredí.
• Integráciu: Je potrebné vytvárať mechanizmy, ktoré uľahčia integráciu menšín do spoločnosti a zabezpečia im rovnaké príležitosti.
• Budovanie dôvery: Je potrebné pracovať na budovaní dôvery medzi ľuďmi, a to nielen voči menšinám, ale aj voči sebe navzájom.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

tags: #sociálny #dištanc #majorita #voči #menšinám #štúdie