Sociálny fond: Definícia, použitie a aktuálne zmeny

Sociálny fond (SF) predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľov na Slovensku. Článok podrobne rieši povinnú tvorbu a čerpanie sociálneho fondu v rámci platných zákonných ustanovení, poskytne prehľad o úlohe odborových organizácií pri kolektívnom vyjednávaní a možnostiach, ako môže zamestnávateľ realizovať svoju sociálnu politiku prostredníctvom neho. Cieľom je objasniť túto problematiku pre zamestnávateľov, zamestnancov, ako aj pre odbornú verejnosť.

Legislatívny rámec sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa riadi predovšetkým zákonom č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“), je však ovplyvnená aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z.

Ako doplnkový nástroj, ktorý umožňuje finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov upravenej v siedmej časti Zákonníka práce, sa uplatňuje zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde… Od svojho prijatia bol zákon novelizovaný päťkrát, čo v porovnaní s inými právnymi predpismi nie je veľa. Napriek tomu sa vynára otázka, či jeho znenie ešte zodpovedá súčasným podmienkam a či dôvodom toho, že zákon bol od roku 2008 novelizovaný už len raz, účelovo z dôvodu zavedenia novej meny euro, nie je fakt, že témou dňa sú dôležitejšie problémy, s ktorými Slovenská republika „zápasí“.

Pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, platí, že pri tvorbe sociálneho fondu postupujú podľa uzatvorenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá pre rok 2025 nebola podpísaná (v čase písania článku platil tento stav). V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa platnej do 1. 9.

Definícia a účel sociálneho fondu

Sociálny fond je definovaný ako fond, ktorý zamestnávateľ vytvára pre svojich zamestnancov na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov .

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ. Zamestnávateľom je podľa zákona právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa ustanovení Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. v služobnom pomere (napr. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu sa nevzťahuje za osoby, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. osoby, ktoré majú uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. Naopak, sociálny fond sa netvorí a ani sa nemôže čerpať pre zamestnancov, ktorí nie sú v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere k zamestnávateľovi, ako sú spoločníci s. r. Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. ústavní činitelia (napr. osoby vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe mandátnej zmluvy, príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy alebo inej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, autorského zákona a pod. (riaditelia štátnych podnikov, členovia štatutárnych orgánov, správnych rád alebo dozorných rád, spoločníci a konatelia s. r. samostatne zárobkovo činné osoby (napr.

V zmysle § 223 ods. 2 Zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia celej prvej a šiestej časti Zákonníka práce a niektoré ďalšie vybrané ustanovenia Zákonníka práce (napr. Tieto úpravy, ako aj zmeny právnych predpisov v oblasti sociálneho poistenia a zdravotného poistenia postupne približujú postavenie „dohodárov“ postaveniu zamestnanca v pracovnom pomere. Výkon práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru však právne nemá charakter práce v pracovnom pomere, takže ani na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Starosta obce alebo primátor mesta vykonáva funkciu štatutárneho orgánu a koná za zamestnávateľa, ktorým je obec (mesto). Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. Starosta obce a primátor mesta sú volení funkcionári do verejnej funkcie a nemajú postavenie zamestnanca; v § 2 ods. 1 tohto zákona sa vyslovene uvádza, že funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Podľa § 51 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti môže absolvent školy, t. j. občan mladší ako 26 rokov veku, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemal pravidelne platené zamestnanie, vykonávať absolventskú prax.

Tvorba sociálneho fondu: Prídely a zdroje

Základ pre tvorbu sociálneho fondu je stanovený v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde ako súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Sociálny fond je tvorený z povinného prídelu, ďalšieho prídelu a ďalších zdrojov.

• Povinný prídel: Základný prídel do fondu, ktorého výška je určená zákonom.
• Ďalší prídel: Prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
• Ďalšie zdroje: Dary, dotácie, príspevky a prídel z použiteľného zisku.

Povinný prídel do sociálneho fondu

Povinný prídel predstavuje percentuálny podiel zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok alebo mesiac. Minimálna výška povinného prídelu je 0,6 % zo základu. Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel až do výšky 1 % zo základu. Vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Povinný prídel do sociálneho fondu aspoň na spodnej hranici musí tvoriť každý zamestnávateľ. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. ak ide o zamestnávateľa tzv. zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry (t. j. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods.

U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods.

Obchodný zákonník v § 2 definuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obdobne definuje podnikanie aj § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v prípade fyzickej osoby, ktorá prevádzkuje živnosť. Z tejto definície vychádza aj „deliaca čiara“ medzi zamestnávateľmi, ktorých predmet činnosti (podnikania) je zameraný na dosahovanie zisku, a ostatnými zamestnávateľmi; ak ide o iný zamestnávateľský subjekt, napr.

Zákon v poslednej vete § 3 ods. 2 ustanovuje (cit.): „Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.“ Čo však so zamestnávateľmi, ktorí v predchádzajúcom roku ešte neexistovali, resp. vznikli odštiepením od materskej spoločnosti? Ak ešte zamestnávateľ samostatne neexistoval, nemôže preukázať splnenie tejto podmienky, ale ani ho nemožno zaradiť medzi tých, ktorí neplnia uvedené podmienky.

Príklad: Nový zamestnávateľ vznikol odštiepením od materskej spoločnosti na základe prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa ustanovení § 27 až § 31 Zákonníka práce. V zmysle § 31 ods. 7 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti; v kolektívnej zmluve je dohodnutá tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu vo výške 1 %. Hospodárske výsledky dcérskej spoločnosti, ako aj plnenie jej odvodových povinností možno hodnotiť až odo dňa jej vzniku, avšak v predchádzajúcom roku bola súčasťou bývalej materskej spoločnosti, ktorá dosiahla zisk. Ak by sa povinný prídel za dcérsku spoločnosť mal podľa § 3 ods. 2 posledná veta zákona tvoriť len vo výške 0,6 %, došlo by nielen k diskriminácii zamestnancov dcérskej spoločnosti, ktorých sa delimitácia dotkla, ale aj k porušeniu platnej kolektívnej zmluvy. V prípade, ak niektorá z uvedených podmienok nebude napr. v prvom roku samostatného pôsobenia splnená, dcérska spoločnosť z predchádzajúceho príkladu bude môcť v ďalšom roku tvoriť povinný prídel najviac vo výške 0,6 % základu. V takom prípade už nie je možné opierať sa ani o ustanovenie kolektívnej zmluvy o zvýšenej tvorbe povinného prídelu do sociálneho fondu (ak by v ďalšom roku stále platila), pretože v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona má zjavne sankčný charakter, t. j. má postihovať zamestnávateľov, ktorí v predchádzajúcom roku z dôvodu horšieho hospodárenia nedosiahli zisk, ako aj zamestnávateľov, ktorí nesplnili svoje zákonné odvodové a daňové povinnosti. Ak sa na zamestnávateľov, ktorí nemali svojho právneho predchodcu, použije „prezumpcia neviny“, nemožno u nich hovoriť o nesplnení zákonom ustanovených podmienok, takže dôvody na sankčné opatrenia nemajú opodstatnenie. Problémov z praxe súvisiacich s hodnotením plnenia podmienok ustanovených zákonom pre vyššiu tvorbu povinného prídelu je určite viac. Môžu súvisieť napr. aj s časovým sklzom medzi začiatkom nového roka a potvrdením zisku alebo straty podľa auditu hospodárenia spoločnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Za pozornosť stojí zvýhodnenie subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, kam patria aj rôzne neziskové spoločnosti (napr. aj zdravotnícke zariadenia transformované na takéto spoločnosti), združenia, nadácie a pod.

Ďalší prídel do sociálneho fondu

Ďalší prídel môže byť tvorený:

• vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
• vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú určité podmienky, najviac však vo výške 0,5 % zo základu. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú). Podľa § 3 ods. 1 písm.

• podľa bodu 1 vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
• podľa bodu 2 vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu. Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm.

Príklad: Na rok 2014 je uzavretá kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej „KZVS“). Ani zamestnanec, ktorého funkčný plat (u zamestnancov tzv. verejnej služby funkčný plat nahrádza inštitút priemerného mesačného zárobku) bude nižší ako 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2012 (§ 7 ods. 5 zákona), sa nemôže dožadovať príspevku na dopravu podľa § 3 ods. 1 písm. Ak je v kolektívnej zmluve, ktorá sa na zamestnávateľa vzťahuje, dohodnutý ďalší prídel v nenulovej výške, bez ohľadu na typ zamestnávateľa už zamestnanci nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu ani v prípade, ak by spĺňali podmienku výšky priemerného mesačného zárobku na poskytnutie takéhoto príspevku zo sociálneho fondu. V prípade, že tvorba ďalšieho prídelu je podľa 1. bodu predmetného ustanovenia zákona dohodnutá v kolektívnej zmluve záväznej pre zamestnávateľa, účel použitia ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve nie je zákonom direktívne určený (na rozdiel od tvorby ďalšieho prídelu podľa 2. bodu).

Zákon výnimočne umožňuje ustanoviť tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu (podľa § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 241/2001 Z. z. u príslušníkov podľa tohto zákona nie je možné uzavrieť kolektívnu zmluvu, v ktorej by sa dohodla napr. Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Povinnosť tvoriť ďalší, v tom čase ešte nepomenovaný prídel do sociálneho fondu do výšky ďalších 0,5 % základu bola doplnená v roku 1995 zákonom č. 280/1995 Z. z. a následne spresnená zákonom č. 375/1996 Z. Dôvodom tejto úpravy bolo zvýšenie cien dopravy. podľa § 3 zamestnávateľ tvorí ďalší prídel na tento účel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. S cieľom zabrániť pozitívnej diskriminácii zamestnancov pracujúcich na tzv. Dôvodom je skutočnosť, že v zmysle § 134 ods.

Prvou podmienkou je, že zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, za ktorú sa považuje železničná, autobusová doprava a mestská hromadná doprava. Druhou podmienkou je výška príjmu zamestnanca, ktorá sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme. Keďže priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť v zmysle § 134 ods. 5 nižší ako suma minimálnej mzdy, počas celého roku 2014 je spodnou hranicou suma 352 eur mesačne, čo je výška mesačnej minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. Hornou hranicou pre vznik nároku na tento druh príspevku je 50 % z priemernej mzdy za rok 2012; tá bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaná vo výške 805 eur mesačne. To znamená, že tzv.

Zákon v § 7 ods. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca zisťuje zamestnávateľ, takže má k dispozícii údaj o výške priemerného hodinového zárobku používaného v príslušnom štvrťroku. Zo spojenia „po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok“ vyplýva, že ak zamestnanec nárok nevie preukázať, ako to vyplýva z vyššie uvedených povinností zamestnanca, napr. Celková možná suma vyplatených príspevkov všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikol nárok, obmedzená tvorbousociálneho fondu na tento účel, t. j. podielom 0,5 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Spôsob rozdelenia maximálneho vytvoreného objemu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na príspevok na dopravu jednotlivým zamestnancom musí v takomto prípade upraviť zamestnávateľ.

Príklad: Zamestnávateľ nemá kolektívnu zmluvu, zamestnáva v priemere cca 50 zamestnancov, z toho 8 k 1. aprílu 2014 splnilo všetky podmienky pre vznik nároku príspevku na dopravu (dochádzajú verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok zistený k 1. aprílu je nižší ako 402,50 eura). Zúčtovaná mzda všetkých zamestnancov predstavovala 26,3 tis. eur za apríl, z čoho zamestnávateľ mohol vytvoriť ďalší prídel vo výške najviac 131,50 eura. Úhrn výdavkov na dopravu do zamestnania a späť podľa nimi predložených dokladov za mesiac apríl predstavoval 192 eur. V priebehu roka okruh oprávnených zamestnancov môže kolísať tak, že v niektorých mesiacoch celkový súhrn výdavkov na dopravu všetkých oprávnených zamestnancov prevýši maximálny limit tvorby, v iných bude úhrn vyplatených príspevkov nižší, takže kumulatívne od začiatku roka budú vznikať rozdiely medzi skutočnou výškou vyplatených príspevkov a možnou maximálnou tvorbou. Maximálna výška tvorby ďalšieho prídelu je určená podielom 0,5 % z ročného úhrnu miezd. Pomerne úzke „príjmové pásmo“ v rozpätí medzi 352 eur a 402,50 eura mesačne nedáva veľký priestor zamestnancom na početnejšie využitie tohto inštitútu. Aj s prihliadnutím na povinnosti zamestnávateľa i zamestnanca uvedené v ďalšej časti a vyplývajúce z pravidiel poskytovania tohto osobitného príspevku možno vysloviť názor, že tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. Je prinajmenšom záhadou, že napriek cieľu znižovať administratívnu náročnosť zamestnávateľov a v časoch, kedy v tzv.

Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento záver je zrejmý z poslednej vety § 7 ods. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Ďalšie zdroje sociálneho fondu

Sociálny fond môže byť tvorený aj z ďalších zdrojov, ako sú:

• dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
• prídel zamestnávateľa z použiteľného zisku.

Sociálny fond sa môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu

Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušné obdobie. Zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru mzdy a platu.

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.

Čo sa považuje za mzdu alebo plat pre účely SF?

Podľa § 118 ods.

• náhrada mzdy
• odstupné
• odchodné
• cestovné náhrady
• príspevky zo sociálneho fondu
• výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií
• daňový bonus
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
• náhrada za pracovnú pohotovosť
• ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení

Príklady zahrnutia/nezahrnutia plnení do základu SF

• 13. a 14. plat: Zahrnutie týchto plnení do základu závisí od zdroja, z ktorého boli vyplatené.
• Odmena pri životnom jubileu: Ak je poskytnutá zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu, nezahŕňa sa do základu.

Príklad: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne 13. mesačnú dovolenkovú mzdu a 14. mesačnú vianočnú mzdu. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, z akého zdroja boli tieto odmeny vyplatené.

Príklad: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne odmenu pri životnom jubileu 50 rokov a pracovnom výročí 25 rokov.

Časový harmonogram tvorby a zúčtovania SF

Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31.

Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka (§ 6 ods. 3 Zákon č. 152/1994 Z. z.

Príklad: U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. 10. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu, t. j. Súčasťou tvorby je aj prevod finančných prostriedkov na účet fondu, ak je vedený na osobitnom účte v banke. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. 10.

Príklad: Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi v § 6 ods. zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31.

#

tags: #socialny #fond #definicia #použitie