Sociálny Fond Železničnej Spoločnosti Slovensko: Podmienky Poskytovania Príspevkov

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Cieľom je objasniť pravidlá a postupy súvisiace s čerpaním prostriedkov zo sociálneho fondu pre zamestnancov a zamestnávateľov, najmä v kontexte dlhodobej práceneschopnosti, úmrtia blízkej osoby a iných sociálnych udalostí.

Tvorba a Účel Sociálneho Fondu

Sociálny fond je nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na zabezpečenie rôznych benefitov a príspevkov pre zamestnancov. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF). Sociálny fond (ďalej len SF) má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov, ak zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Medzi takéto vzťahy patrí napríklad štátna služba podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o štátnej službe“), štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v z. n. p., štátna služba podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v z. n. p.

Povinnosti Zamestnávateľa pri Tvorbe Sociálneho Fondu

Každý zamestnávateľ so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, má povinnosť tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť im vyplýva zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. Obdobný pracovný vzťah sa vzťahuje napríklad na príslušníkov v služobnom pomere. Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.

Príklady Osôb Bez Pracovného Pomeru Alebo Obdobného Vzťahu:

• Starosta obce alebo primátor mesta (verejná funkcia, nie pracovný pomer).
• Poslanci (NR SR alebo zastupiteľstiev územných orgánov).
• Predsedovia VÚC.
• Riaditelia štátnych podnikov.
• Členovia predstavenstiev akciových spoločností.
• Spoločníci a konatelia s. r. o.
• Absolventi na absolventskej praxi.

Zamestnávatelia Podnikateľskej A Nepodnikateľskej Sféry

Zákon o sociálnom fonde rozlišuje medzi zamestnávateľmi v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére. Pretože zákon v ustanoveniach o tvorbe sociálneho fondu odkazuje na toto členenie, je potrebné posúdiť, či ide alebo nejde o (cit.) „zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku“. Zriaďovanie, zmeny a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií vrátane ich definícií upravuje § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zakladanie neziskových organizácií upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Slovné spojenie „dosahovanie zisku“ vychádza z definície podnikania, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obdobne je definovaná aj živnosť v § 2 zákona č. 455/1991 Zb.

V otázkach tvorby a použitia sociálneho fondu sa zameriavame na zamestnávateľov, ktorí nepatria medzi podnikateľov podľa Obchodného zákonníka ani nie sú živnostníci podľa živnostenského zákona, t. j. na zamestnávateľov tzv. nepodnikateľskej sféry. Zároveň bude treba prihliadnuť na špecifikum organizácií z tejto sféry, ktoré pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Minimálny a Maximálny Prídel do Sociálneho Fondu

Minimálny povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok a je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Príspevková organizácia má v rozpočte dostatok prostriedkov a chce tvoriť povinný prídel podielom až 2 % základu s odôvodnením, že im to vlastný rozpočet umožňuje.

Kolektívne Zmluvy Vyššieho Stupňa (KZVS)

Za skupiny zamestnancov, ktorých odmeňovanie predmetné zákony upravujú, je možné uzatvárať osobitné kolektívne zmluvy vyššieho stupňa v zmysle § 2 ods. 3 písm. c) a d) zákona č. 2/1991 Zb. Osobitným predpisom pod písm. d) sa rozumie zákon o odmeňovaní. V predmetných kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) sa okrem iných pracovnoprávnych alebo služobných nárokov (výmera dovolenky, zvýšenie odstupného, odchodné a pod.) dojednáva aj tvorba sociálneho fondu. Konkrétne na rok 2012 je (zhodou okolností v rovnakom čl. Zamestnanci štátnej príspevkovej organizácie sú odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní. Keďže KZVS sa vzťahuje aj na tohto zamestnávateľa, príspevková organizácia v súlade s týmto bodom čl.

Ďalší Prídel do Sociálneho Fondu

Ďalší prídel sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať: buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve podľa bodu 1, alebo ho zamestnávateľ musí tvoriť podľa bodu 2 a použiť ho na úhradu, resp. čiastočnú úhradu výdavkov oprávnených zamestnancov na dopravu. Prakticky to znamená, že ak je dohodnutý ďalší prídel podľa bodu 1 v kolektívnej zmluve v nenulovej výške, zamestnanci takéhoto zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu. Keďže v KZVS je už dojednaná tvorba ďalšieho prídelu v nenulovej výške, zamestnávateľ, na ktorého sa KZVS vzťahuje (napr. obec, rozpočtová alebo príspevková organizácia zamestnávajúca zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme), je povinný tvoriť ďalší prídel najmenej v dohodnutej výške.

Zamestnávateľ nemá odborovú organizáciu, s ktorou by uzavrel podnikovú kolektívnu zmluvu. Na zamestnávateľa sa vzťahuje KZVS na rok 2012, takže v súlade s článkom II bod 7 je povinný tvoriť ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona vo výške 0,05 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.

Výnimky pri Tvorbe Ďalšieho Prídelu

Výnimočne sa môže ustanoviť tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov,u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu. Odkaz na § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 241/2001 Z. z. znamená, že táto možnosť sa týka len príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, príslušníkov v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, u ktorých podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov… Podľa § 1 ods. 3 písm. Mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že na odmeňovanie zamestnancov sa nebude vzťahovať zákon o odmeňovaní, ale pri odmeňovaní zamestnancov mesta bude uplatňovať ustanovenia Zákonníka práce. Toto rozhodnutie zároveň znamená, že na mesto ako zamestnávateľa sa nevzťahujú ani ustanovenia KZVS pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona o odmeňovaní. Mesto môže rozhodnúť o tvorbe povinného prídelu v rámci možností rozpočtu a tvorbu ďalšieho prídelu môže podľa 1. bodu § 3 ods. 1 písm. b) zákona dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. „Fond sa tvorí ako úhrn …

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Príspevok na Dopravu

Je potrebné zopakovať, že ustanovenie tohto odseku sa uplatňuje len v prípade, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona o sociálnom fonde. aj u zamestnanca, ktorý má pracovný pomer dohodnutý na kratší týždenný pracovný čas, sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca. Poskytovanie tohto príspevku z osobitne na tento účel tvoreného ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sleduje kompenzáciu časti alebo celých nákladov na dopravu v prípade zamestnancov najnižších príjmových kategórií. Zamestnávateľ je povinný poskytovať tento príspevok najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok.

Pre posúdenie nároku zamestnanca, ktorého zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel, je v roku 2012 rozhodujúca štatisticky zistená priemerná mzda za rok 2010, ktorá predstavovala 769 eur mesačne. Ak zamestnanec dochádza do zamestnania verejnou hromadnou dopravou a jeho priemerný zárobok v niektorom z rozhodujúcich období v roku 2011 klesne pod 384,50 eura mesačne, zamestnancovi vznikne nárok na príspevok na dopravu. Zisťovanie priemerného mesačného zárobku upravuje § 134 ods. 4 Zákonníka práce: priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. Aj keď na pracovnoprávne účely sa pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku zamestnanca vychádza z jeho dohodnutého týždenného pracovného času, na účely posúdenia kritéria priemerného mesačného zárobku sa v prípade, ak by zamestnanec pracoval napr.

Na pracovisku sa uplatňuje 40-hodinový týždenný pracovný čas, avšak zamestnanec v ňom pracujúci má v súlade s § 49 Zákonníka práce v pracovnej zmluve dohodnutý kratší pracovný čas na 25 hodín týždenne. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa tohto týždenného pracovného času zamestnanca vychádza na 108,70 hodiny. Priemerný zárobok zamestnanca k 1. januáru 2012 dosiahol 3,4234 eura, z čoho na pracovnoprávne účely vychádza priemerný mesačný zárobok 372,13 eura.

Celková suma vyplatených príspevkov na dopravu všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikne nárok, je v § 3 ods. 1 písm. Zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry postupuje pri odmeňovaní zamestnancov podľa Zákonníka práce. Nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, zamestnáva v priemere cca 50 zamestnancov, z toho 7 spĺňajú podmienky pre vznik nároku na dopravu. Vyplatená mzda všetkých zamestnancov bude v mesačnom období predstavovať 31,5 tis. eur, z čoho zamestnávateľ vytvorí ďalší prídel vo výške 157,50 eura. Úhrn mesačných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť bude podľa dokladov predstavovať 175 eur. Zamestnávateľ z ďalšieho prídelu uhradí každému zamestnancovi časť jeho výdavkov na dopravu zodpovedajúcu pomeru 157,50 eura k 175 eurám.

Základ pre Určenie Výšky Sociálneho Fondu

V prípade zamestnancov štátnej služby, tzv. verejnej služby a ozbrojených zložiek pracujúcich v zahraničí sa vychádza zo súhrnu určených funkčných platov (u ozbrojených zložiek služobných platov) vo výške pred prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom, ktoré vydáva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky svojím opatrením.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Do základu na určenie výšky sociálneho fondu sa nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat. Príklady takýchto plnení sú všeobecne uvedené napr. v druhej vete § 118 ods. 2 Zákonníka práce; ide napr. o náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a pod. Tieto plnenia sú osobitne doplnené aj pre príslušné skupiny zamestnancov v osobitných zákonoch, napr.

Zamestnávateľ dohodol poskytovanie vreckového zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovné cesty do zahranicia. Sumy vreckového sú poskytované v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. Aby nedochádzalo k mylným výkladom, je v zákone formou odkazu na príslušné právne predpisy usmernené, čo sa má považovať za plat. Napr. u policajtov ide o § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je odkaz na§ 4 ods. 1 zákona o odmeňovaní; plat štátneho zamestnanca definuje v súčasnosti § 81 zákona č. 400/2009 Z. z. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v § 67 ods. 2 ustanovuje, že štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat a zároveň v § 114 ods. 2 ustanovuje, že ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Zákon o odmeňovaní v § 29 ods. 2 obsahuje obdobné spojenie ako § 114 ods. 2 zákona o štátnej službe, avšak bez slov „alebo o náhrade mzdy“, preto sa napr.

Štátny zamestnanec uzavrel sobáš so zamestnankyňou odmeňovanou podľa zákona o odmeňovaní v deň, ktorý bol pre oboch inak pracovným dňom. V zmysle § 141 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce majú obaja nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na svadbe. Zamestnankyňa dostane náhradu mzdy vo výške funkčného platu, štátny zamestnanec však za deň svadby bude mať nekrátený funkčný plat.

Účtovanie Sociálneho Fondu

Zákon umožňuje tvorbu a čerpanie fondu viesť buď na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke, prípadne v pobočke zahraničnej banky. Podstatné je, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné i kontrolné (napr.

Tvorba sociálneho fondu je založená na odvodovom spôsobe, kedy sa vychádza z úhrnu miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný (t. j. predchádzajúci) kalendárny mesiac.

Zamestnávateľ za mesiac august zamestnancom vyplatil mzdy vo výške 292,4 tis. eur. V KZVS je dohodnutý maximálny prídel 1,05 % z objemu miezd. Zamestnávateľ nemá vlastnú kolektívnu zmluvu, takže tvorí prídel vo výške dohodnutej v KZVS. Najneskorší deň výplaty mzdy je dohodnutý na 10. pracovný deň nasledujúceho mesiaca. Zamestnávateľ zistí najneskôr 10. septembra výšku tvorby sociálneho fondu 3 070,20 eura a tieto prostriedky účtovne prevedie na osobitný účet fondu do 15.

Za mesiac december zákon umožňuje zamestnávateľovi tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. Zdaňujú sa príspevky, čerpanie sociálneho fondu u zamestnanca? Platia sa z nich sociálne a zdravotné odvody?

Tvorbu a použitie sociálneho fondu stanovuje zákon č. 152/1994 Z. z. Novelizačným zákonom č. 347/2018 Z. z. účinným od 1. Zamestnávateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba so sídlom, miestom podnikania na území Slovenskej republiky), ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ nemusí byť len podnikateľ, môže ísť aj o neziskový sektor. Zamestnávateľom sa fyzická alebo právnická osoba stáva, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), tzn. V prípade pracovnoprávnych vzťahov na základe iných typov zmlúv, napr. zákon č. 73/1998 Z. z. zákon č. 200/1998 Z. z. zákon č. 385/2000 Z. z. zákon č. 312/2001 Z. z. zákon č. 315/2001 Z. z. zákon č. 346/2005 Z. z.

Príspevok zo Sociálneho Fondu pri Dlhodoobej Práceneschopnosti

Podmienky oslobodenia od dane

Ak zamestnanec čerpá sociálnu výpomoc počas dlhodobej PN, je dôležité sledovať dĺžku trvania práceneschopnosti. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma sociálnej výpomoci môže byť oslobodená od dane. Dôležité je, že do úvahy sa berie aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Príklad:

Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12. februára 2024. Dňa 20. januára 2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10. februára 2025. Vo výplate za mesiac február jej zamestnávateľ vypláca príspevok zo sociálneho fondu. V tomto prípade, ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená.

Postup zamestnávateľa pri mesačných príspevkoch

Ak zamestnávateľ vypláca príspevok zo sociálneho fondu mesačne a za kratšie obdobie ako 6 mesiacov (a príspevok je riadne zdanený), nastáva otázka, ako postupovať v prípade, že zamestnanec neskôr splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka, no príspevok mu už nie je vyplácaný.

V takomto prípade je potrebné nazerať na už vyplatený príspevok zo sociálneho fondu a splnenie podmienky podľa zákona. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak bola takáto výpomoc vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. Zamestnávateľ by mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. To sa týka aj príspevkov na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l).

Sociálna Výpomoc pri Úmrtí Blízkej Osoby

Podmienky a výška príspevku

V prípade úmrtia blízkej osoby, ktorá žila so zamestnancom v spoločnej domácnosti, môže byť poskytnutá sociálna výpomoc. Ak je sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti vyplatená v roku 2025 podľa § 52zg ods.12, je oslobodená od dane.

Definícia blízkej osoby:

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Príklad:

Zamestnancovi zomrela matka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, dňa 15. decembra 2024. V tomto prípade ide o blízku osobu a sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti bude vyplatená v roku 2025, je oslobodená od dane.

Výplata sociálnej výpomoci pozostalým

Ak zomrie zamestnanec spoločnosti, pozostalá dcéra (ktorá nie je zamestnancom firmy) môže požiadať o výpomoc zo sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Je dôležité, aby zamestnávateľ v internom predpise stanovil zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu, t.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l). Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm. l).

Obmedzenia a Podmienky Poskytovania Sociálnej Výpomoci

Jeden zamestnávateľ

Sociálna pomoc na uvedené účely (napr. dlhodobá PN, úmrtie blízkej osoby) môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu.

Dôležité: Sociálna výpomoc môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období len od jedného zamestnávateľa, alebo môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období od viacerých zamestnávateľov, avšak v úhrne najviac 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa.

Interný Predpis a Zásady Sociálneho Fondu

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný stanoviť jasné zásady tvorby a použitia sociálneho fondu v internom predpise. Tento predpis musí definovať:

• Účely, na ktoré sa príspevok poskytuje.
• Oprávnené osoby (komu sa príspevok poskytuje).
• Podmienky poskytnutia príspevku.

Tieto zásady musia byť v súlade so zákonom o dani z príjmov (§ 5 ods. 7 písm.

Ďalšie Dôležité Body

Kolektívne Vyjednávanie

Z dokumentov vyplýva, že prebiehali kolektívne vyjednávania k dodatkom a zmenám Kolektívnej zmluvy Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. Tieto vyjednávania sa týkali rôznych aspektov, vrátane:

• Objemu základných prémií.
• Zmien v Katalógu profesií (povolaní).
• Poskytovania rekondičných pobytov pre zamestnancov.
• Odmeňovania zamestnancov (vrátane príplatkov za SO, NE, nočné).

Dôležité je, že odborové organizácie (OC) mali pripomienky a nesúhlasili s niektorými návrhmi zamestnávateľa, najmä v súvislosti s výškou príplatkov.

Preukazy rušňovodičov

Zamestnávateľ bol upozornený na termín 30.

tags: #socialny #fond #zeleznicnej #spolocnosti #podmienky