Dohoda o splnomocnení vs. Plnomocenstvo: Rozdiely a význam v právnej praxi

Splnomocnenie je právny inštitút, ktorý umožňuje jednej osobe (splnomocnenec) konať v mene a na účet inej osoby (splnomocniteľ). V slovenskom právnom systéme, rovnako ako v iných právnych systémoch, je splnomocnenie bežným nástrojom na uľahčenie právnych úkonov a zastupovanie v rôznych situáciách. Či už ide o zastupovanie pred úradmi, v obchodných rokovaniach alebo v súdnych sporoch, splnomocnenie umožňuje efektívne riešiť záležitosti aj vtedy, keď sa splnomocniteľ nemôže osobne zúčastniť.

Čo je splnomocnenie?

Splnomocnenie je jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi právo konať v jeho mene. Na základe splnomocnenia je splnomocnenec oprávnený vykonávať určité právne úkony alebo spravovať záležitosti splnomocniteľa. Splnomocnenie sa využíva v rôznych oblastiach života, od bežných administratívnych úkonov až po zložité obchodné transakcie.

Právny základ pre splnomocnenie nájdeme v Občianskom zákonníku (§31 a nasl. OZ), ktorý upravuje všeobecné zásady zastúpenia a plnomocenstva. Zákon definuje splnomocnenie ako oprávnenie konať za inú osobu v jej mene. Splnomocnenie môže byť udelené fyzickej alebo právnickej osobe.

Dôležité je, že splnomocnenie musí byť jasné a zrozumiteľné, aby bolo zrejmé, na aké úkony je splnomocnenec oprávnený. Rozsah splnomocnenia je kľúčový, pretože splnomocnenec môže konať len v rozsahu, ktorý mu bol udelený. Ak by splnomocnenec prekročil rozsah splnomocnenia, právne úkony by mohli byť neplatné alebo by splnomocniteľ nebol nimi viazaný.

Druhy splnomocnení

Existuje niekoľko druhov splnomocnení, ktoré sa líšia rozsahom a účelom. Medzi najčastejšie patria:

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

• Všeobecné (generálne) splnomocnenie: Umožňuje splnomocnencovi konať vo všetkých záležitostiach splnomocniteľa. Tento typ splnomocnenia sa udeľuje zriedka, pretože poskytuje splnomocnencovi rozsiahle právomoci.
• Špeciálne splnomocnenie: Umožňuje splnomocnencovi konať len v konkrétnych záležitostiach alebo pri určitých právnych úkonoch. Tento typ splnomocnenia je najbežnejší a používa sa vtedy, keď splnomocniteľ potrebuje zastúpenie len v určitej oblasti.
• Prokúra: Špeciálny typ splnomocnenia, ktorý sa používa v obchodnom práve. Prokurista je oprávnený konať za podnikateľa vo všetkých úkonoch týkajúcich sa prevádzky podniku.

Náležitosti plnej moci

Plnomocenstvo môže mať formu dohody o plnomocenstve. V najčastejších prípadoch však postačuje aj jeho jednostranné udelenie. Splnomocniteľom je osoba, ktorá niekomu dala plnú moc zastupovať ju. Ak je splnomocniteľom fyzická osoba musí byť uvedené jej meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, trvalý pobyt, druh a číslo dokladu totožnosti. V prípade, že je splnomocniteľom právnická osoba treba uviesť jej obchodné meno, sídlo, IČO, názov registra, ktorý právnickú osobu zapísal vrátane čísla zápisu, a identifikačné údaje štatutárneho orgánu v rovnakom rozsahu ako pri fyzickej osobe. Splnomocnencom je osoba, ktorá má plnú moc niekoho zastupovať, resp. je poverená konať v niekoho mene. Uvedené údaje týkajúce sa splnomocnenca musia byť rovnaké ako pri osobe splnomocniteľa, v závislosti od toho, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. V splnomocnení je potrebné presne stanoviť, na aké úkony je splnomocnenec oprávnený. Úkony musia byť napísané zrozumiteľne a jasne. Musí byť zrejmé čo môže splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa. Hoci je splnomocnenie jednostranný právny úkon, v praxi sa často na záver splnomocnenia pripája okrem podpisu splnomocniteľa aj podpis splnomocnenca ktorý je vyjadrený frázou „splnomocnenie prijímam“. Táto náležitosť však nepatrí medzi povinné. Dátum vystavenia sa zvyčajne uvádza na konci tejto listiny. Okrem toho je však potrebné uviesť aj dátum, kedy bolo plnomocenstvo udelené. Je to najmä kvôli tomu, aby bolo zrejmé, od kedy je splnomocnenec oprávnený konať na základe daného plnomocenstva. Na koniec každého splnomocnenia je potrebné pripojiť podpis splnomocniteľa, ktorý svojim podpisom potvrdzuje, aby ho daná osoba v uvedenom zastupovala.

Forma splnomocnenia

Zákon vyžaduje písomnú formu splnomocnenia len vtedy, ak sa právny úkon, na ktorý sa splnomocnenie vzťahuje, vyžaduje písomne. V ostatných prípadoch môže byť splnomocnenie udelené aj ústne. Avšak, preukázateľnosť a právnu istotu je vždy lepšie udeliť splnomocnenie písomne.

Častou otázkou je to, či podpis na splnomocnení musí byť úradne overený (napr. u notára, na matrike a pod.). K overovaniu dochádza v dvoch prípadoch:

• ak overenie podpisu vyžaduje konkrétny zákon (napr. v prípade predaja nehnuteľnosti)
• ak overenie podpisu síce nevyžaduje zákon, ale ide o prevenciu, aby splnomocnenie nespochybňovali obchodní partneri.

Napriek tomu, že úradné overenie splnomocnenia vo viacerých prípadoch nie je povinné, v praxi sa odporúča, nakoľko potvrdzuje jednoznačnosť a nespochybniteľnosť daného dokumentu. Ak sa podpis overuje v zahraničí je často potrebný úradný preklad overovacej doložky podpisu do slovenčiny.

Zánik splnomocnenia

Splnomocnenie zaniká niekoľkými spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti

• Vykonaním úkonu, na ktorý bolo udelené: Ak bolo splnomocnenie udelené na konkrétny právny úkon, zaniká jeho vykonaním.
• Odvolaním splnomocniteľom: Splnomocniteľ má právo kedykoľvek splnomocnenie odvolať. Odvolanie musí byť splnomocnencovi oznámené.
• Výpoveďou splnomocnencom: Splnomocnenec má právo splnomocnenie vypovedať.
• Smrťou splnomocnenca alebo splnomocniteľa: Smrťou jednej zo strán splnomocnenie zaniká.

Dôležité je, že splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva kedykoľvek splnomocnenstvo odvolať. Kým odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.

Dohoda o plnomocenstve

Dohoda o plnomocenstve je zmluva medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, v ktorej sa upravujú ich vzájomné práva a povinnosti. Na rozdiel od jednostranného splnomocnenia, dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje súhlas oboch strán.

Dohoda o plnomocenstve sa uzatvára v prípadoch, keď je potrebné podrobnejšie upraviť vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, napríklad pri správe majetku, zastupovaní v obchodných záležitostiach alebo pri výkone funkcie člena orgánu spoločnosti.

Obsah dohody o plnomocenstve

Dohoda o plnomocenstve by mala obsahovať:

• Identifikáciu strán: Meno a priezvisko (alebo obchodné meno), bydlisko (alebo sídlo) a identifikačné údaje splnomocniteľa a splnomocnenca.
• Predmet plnomocenstva: Presný opis právnych úkonov alebo záležitostí, na ktoré sa splnomocnenie vzťahuje.
• Rozsah plnomocenstva: Určenie, aké právomoci má splnomocnenec pri výkone splnomocnenia.
• Práva a povinnosti strán: Úprava vzájomných práv a povinností splnomocniteľa a splnomocnenca, napríklad povinnosť splnomocnenca informovať splnomocniteľa o výkone splnomocnenia, povinnosť splnomocniteľa poskytnúť splnomocnencovi potrebné podklady a informácie.
• Odmenu splnomocnenca: Ak je splnomocnenie vykonávané za odmenu, dohoda by mala obsahovať výšku odmeny a spôsob jej vyplácania.
• Doba trvania plnomocenstva: Určenie, na akú dobu sa plnomocenstvo udeľuje. Ak nie je doba trvania určená, platí, že plnomocenstvo je udelené na dobu neurčitú.
• Spôsob zániku plnomocenstva: Dohoda môže obsahovať podmienky, za ktorých plnomocenstvo zaniká, okrem zákonných dôvodov zániku.

Forma dohody o plnomocenstve

Pre dohodu o plnomocenstve sa vyžaduje písomná forma, ak sa splnomocnenie vzťahuje na právne úkony, ktoré musia byť vykonané písomne. V ostatných prípadoch môže byť dohoda uzatvorená aj ústne, ale preukázateľnosť a právnu istotu je vždy lepšie uzatvoriť dohodu písomne.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda

Rozdiel medzi dohodou o splnomocnení a plnomocenstvom

Hlavný rozdiel medzi dohodou o splnomocnení a plnomocenstvom spočíva v ich právnej povahe. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi právo konať v jeho mene. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, ktorý upravuje vzájomné práva a povinnosti splnomocniteľa a splnomocnenca.

Ďalšie rozdiely:

• Vznik: Plnomocenstvo vzniká jednostranným prejavom vôle splnomocniteľa. Dohoda o plnomocenstve vzniká súhlasným prejavom vôle oboch strán.
• Obsah: Plnomocenstvo obsahuje základné údaje o splnomocniteľovi, splnomocnencovi a rozsah splnomocnenia. Dohoda o plnomocenstve obsahuje podrobnejšiu úpravu vzájomných práv a povinností strán.
• Použitie: Plnomocenstvo sa používa na jednoduchšie zastupovanie v konkrétnych záležitostiach. Dohoda o plnomocenstve sa používa na zložitejšie zastupovanie, kde je potrebné podrobnejšie upraviť vzťah medzi stranami.

Splnomocnenie v pracovnom práve

V pracovnom práve je splnomocnenie dôležitým nástrojom pre zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou. Podľa §9 Zákonníka práce robí právne úkony v mene zamestnávateľa štatutárny orgán alebo ním poverení zamestnanci. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene, pričom v písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia konať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozhodol, že zamestnávateľ sa nemôže nechať v pracovnoprávnych vzťahoch zastúpiť treťou osobou, ktorá nie je zamestnancom konajúceho zamestnávateľa. Toto rozhodnutie vyvolalo polemiku, nakoľko doterajšia prax vychádzala z možnosti zastúpenia na základe splnomocnenia.

Splnomocnenie v realitných obchodoch

V realitných obchodoch sa splnomocnenie často využíva na zastupovanie klientov realitnými kanceláriami. Realitná kancelária sa zaväzuje obstarať klientovi za odmenu uzavretie zmluvy a klient sa zaväzuje realitnej kancelárií poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením realitnej kancelárie.

Občiansky zákonník výslovne uvádza, že sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom. To znamená, že ak má realitná kancelária konať v mene klienta, napríklad pri preberaní kúpnej ceny, musí mať na to písomnú plnú moc.

Elektronizácia súdnictva a plnomocenstvo

Elektronizácia súdnictva priniesla nové výzvy a otázky týkajúce sa formálnych náležitostí plnomocenstiev. Jednou z diskutovaných otázok bola, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Táto otázka bola v judikatúre vyriešená a ústavný súd rozhodol, že skutočnosť, že plnomocenstvo neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie.

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolania, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu. Ústavný súd však rozhodol, že postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní.

S príchodom elektronizácie sa pridali aj osobitné trampoty týkajúce sa konkrétnej elektronickej formy, v ktorej musí byť plnomocenstvo predložené. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva.

tags: #dohoda #o #splnomocnení #vs #dohoda #o