Sociálny Kurátor: Práca s Ľuďmi po Výkone Trestu

V každej spoločnosti, bez ohľadu na jej úroveň rozvoja, sa vyskytujú jedinci, ktorí porušujú zákony a normy. Tieto činy, klasifikované ako trestné činy, predstavujú hrozbu pre spoločnosť. Spoločnosť sa bráni proti trestným činom rôznymi spôsobmi, pričom jedným z najčastejších je výkon trestu odňatia slobody. Cieľom tohto trestu je nielen eliminovať páchateľov zo spoločnosti, ale aj prevychovávať ich a harmonizovať s uznávanými spoločenskými hodnotami, aby sa mohli opätovne začleniť do života ako riadni občania. Avšak, realita ukazuje, že mnohí páchatelia sa po prepustení z výkonu trestu vracajú k trestnej činnosti. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu sociálny kurátor, ktorý pomáha odsúdeným pri ich návrate do spoločnosti a znižuje riziko recidívy.

Úvod do problematiky postpenitenciárnej starostlivosti

Článok sa zaoberá problematikou postpenitenciárnej starostlivosti ako jednou z foriem prevencie recidívy trestnej činnosti. Pri náprave páchateľov trestnej činnosti sa kladie veľký dôraz na penitenciárne zaobchádzanie s odsúdenými počas výkonu trestu odňatia slobody zamerané na ich resocializáciu. Tá znamená súhrn aktivít zameraných na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Na to, aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, je nutné počas výkonu trestu odňatia slobody vykonať množstvo opatrení. Je tu dôležité odsúdených vhodne diferencovať tak v rámci vonkajšej diferenciácie (rozdelenie odsúdených podľa skutkovej podstaty trestného činu a ich rizikovosť a mieru nebezpečenstva činu pre spoločnosť do jednotlivých stupňov s rôznou mierou stráženia), ako aj v rámci diferenciácie vnútornej (ich umiestnenie v otvorených, polootvorených a uzavretých oddeleniach, kde je rôzny rozsah práv a obmedzení). Okrem toho je potrebné zostaviť kvalitný program zaobchádzania, ktorý je špecifikovaný na konkrétneho odsúdeného vzhľadom na perspektívu jeho nápravy. Ako uvádza Ľ. Gargalovič, vypracovanie programu zaobchádzania je „základným prostriedkom na realizáciu individuálnej výchovnej práce s odsúdenými.“ Zaoberá sa všetkými oblasťami života odsúdeného, ako sú výchovné a vzdelávacie aktivity, možnosti pracovného zaradenia, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, ale aj kontakty s primárnym sociálnym prostredím, korešpondencia, návštevy, vzťahy a väzby v rodine a pod. Pri stanovení cieľov takéhoto programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti odsúdeného, na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, na možnosti zapojenia do individuálnych a skupinových aktivít, na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom ako aj na bezpečnostné hľadiská. V programe zaobchádzania sa stanoví jeden hlavný cieľ - perspektívny, ktorý by sa mal počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahnuť. Je to vlastne želaný výsledok celého pôsobenia. Ten sa dosahuje postupne cez čiastkové ciele - jednotlivé kroky v nápravnovýchovnom pôsobení. Pri dodržaní takéhoto postupu a vhodnej voľbe metód resocializačného pôsobenia by sa malo dať predpokladať, že v odsúdenom a v jeho prejavoch by mali nastať pozitívne zmeny, ktoré by mu mali umožniť viesť po prepustení z výkonu trestu na slobodu riadny život občana bez opätovného páchania trestnej činnosti.

Definícia a postavenie sociálneho kurátora

Sociálny kurátor je špecialista v oblasti sociálnej práce a poradenstva, ktorý poskytuje poradenstvo a usmerňovanie jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám a organizáciám pri riešení sociálnych a osobných problémov. Pomáha klientom rozvíjať schopnosti a získať prístup k zdrojom a podporným službám, ktoré potrebujú pri riešení ťažkostí vyplývajúcich z nezamestnanosti, chudoby, zdravotného postihnutia, závislosti, kriminálneho a delikventného správania, rodinných a ďalších problémov. Táto pozícia vyžaduje rozsiahle znalosti v oblasti sociálnej práce, práva a psychológie, ako aj schopnosť efektívne komunikovať a spolupracovať s rôznymi skupinami ľudí a inštitúciami.

Sociálny kurátor je odborník, ktorý sa zameriava na pomoc jednotlivcom a skupinám pri prekonávaní sociálnych prekážok a zlepšovaní ich životnej situácie. Jeho práca zahŕňa široké spektrum činností, od individuálneho poradenstva až po komunitné intervencie.

Právny kontext a regulácia

Výkon zamestnania sociálneho kurátora nie je regulovaný osobitným právnym predpisom. To znamená, že na výkon tejto profesie sa nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Hoci legislatíva priamo nestanovuje požiadavky na certifikáciu, odborná prax a relevantné vzdelanie sú vysoko odporúčané. Odporúča sa odborná prax v období 24 mesiacov. Podstatné miesto v postpenitenciárnej starostlivosti má aj sociálna kuratela. Tá je upravená v Zákone č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Ten ju definuje ako „súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.“ (§1/3) Podobne vymedzuje sociálnu kuratelu aj L. Lešková, podľa ktorej je úlohou kurátora pôsobenie zacielené na riešenie vzniknutých problémov, ak aj spoločne s klientom hľadať adekvátne riešenia na neutralizáciu alebo aj úplné odstránenie problémov, ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie. Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Náplň práce sociálneho kurátora

Náplň práce sociálneho kurátora je rozsiahla a rôznorodá. Zahŕňa množstvo činností, ktoré sú zamerané na pomoc klientom pri riešení ich problémov a zlepšovaní ich životnej situácie.

Kľúčové pracovné činnosti

• Individuálne rozhovory s klientmi: Sociálny kurátor vedie individuálne rozhovory s klientmi, rozhovory v rodinách alebo v skupinách s cieľom posúdiť klientovu situáciu a problémy a určiť druh potrebných služieb. Tieto rozhovory sú základom pre pochopenie potrieb klienta a stanovenie cieľov intervencie. Sociálny kurátor udržiava s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby písomný a osobný kontakt.
• Analýza situácie a alternatívne prístupy: Kurátor analyzuje klientovu situáciu a predkladá alternatívne prístupy na riešenie problémov. Táto analýza zahŕňa zhodnotenie silných a slabých stránok klienta, ako aj identifikáciu dostupných zdrojov a prekážok.
• Zostavovanie záznamov a správ: Sociálny kurátor zostavuje záznamy alebo správy pre súdy a iné právne konania. Tieto dokumenty sú dôležité pre informovanie relevantných inštitúcií o situácii klienta a pre zabezpečenie jeho práv.
• Poradenstvo, terapia a mediácia: Kurátor poskytuje poradenstvo, terapiu a mediačné služby a umožňuje skupinové stretnutia, ktoré pomáhajú klientom rozvíjať zručnosti a pochopiť súvislosti s cieľom riešiť ich sociálne a osobné problémy. Tieto služby sú zamerané na posilnenie klienta a na podporu jeho schopnosti samostatne riešiť problémy.
• Plánovanie a realizácia programov pomoci: Sociálny kurátor plánuje a realizuje programy pomoci pre klientov, vrátane krízovej intervencie a odporúčaní pre úrady, ktoré poskytujú finančnú pomoc, právnu pomoc, bývanie, zdravotnú starostlivosť a ďalšie služby. Tieto programy sú prispôsobené individuálnym potrebám klienta a zamerané na dosiahnutie konkrétnych cieľov.
• Vyšetrovanie zneužívania a zanedbávania: Kurátor vyšetruje prípady zneužívania alebo zanedbávania a zavádza opatrenia na ochranu detí a ďalších ohrozených osôb. Táto činnosť je kritická pre zabezpečenie bezpečnosti a ochrany najzraniteľnejších členov spoločnosti.
• Práca s páchateľmi: Sociálny kurátor pracuje s páchateľmi počas výkonu trestu a po ich prepustení s cieľom pomôcť im začleniť sa do spoločnosti a zmeniť postoje a správanie, aby nedošlo k ďalšej trestnej činnosti. Táto práca je zameraná na prevenciu recidívy a na podporu reintegrácie páchateľov do spoločnosti. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného. Dôležitou súčasťou je aj projekt "Šanca na Návrat".
• Poradenstvo pre väznice a orgány: Kurátor poskytuje poradenstvo hlavným predstaviteľom väzníc a orgánom kontrolujúcim výkon podmienečných trestov a odporúčajúcim podmienečné prepustenie, ktorí pomáhajú určiť, či a za akých podmienok by mala byť osoba vo výkone trestu prepustená alebo aké alternatívne ochranné opatrenia by jej mali byť uložené.
• Obhajoba klientov: Sociálny kurátor vystupuje ako obhajca skupiny klientov v komunite a lobuje za riešenie problémov, ktoré sa ich týkajú. Táto činnosť je zameraná na zlepšenie podmienok pre klientov a na zabezpečenie ich práv.
• Vývoj preventívnych programov: Kurátor vyvíja preventívne a intervenčné programy pre potreby komunity. Tieto programy sú zamerané na predchádzanie sociálnym problémom a na podporu zdravého vývoja komunity.
• Udržiavanie kontaktu s inštitúciami: Sociálny kurátor udržiava kontakt s ostatnými úradmi sociálnych služieb, vzdelávacími inštitúciami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pre spoločného klienta, poskytovanie informácií a získavanie spätnej väzby o klientovej celkovej situácii a pokroku.

V závislosti od závažnosti životnej situácie a problému odsúdeného, napomáha odsúdenému pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov. Po prepustení osoby z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania, hľadaní možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie. Motivuje ho k liečbe drogových závislostí a iných závislostí, ponúka mu účasť na resocializačných programoch. Motivuje ho k účasti v svojpomocných skupinách zameraných na riešenie osobných problémov a vzťahových problémov, pričom môže zapájať do spolupráce obec, či akreditovaný subjekt.

Vzdelanie a zručnosti sociálneho kurátora

Pre výkon funkcie sociálneho kurátora je nevyhnutné vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca, psychológia alebo v príbuznom odbore.

Požadované vzdelanie

• Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa: Bakalárske štúdium v odbore sociálna práca, psychológia alebo príbuznom odbore.
• Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa: Magisterské štúdium v odbore sociálna práca, psychológia alebo príbuznom odbore.
• Vysokoškolské vzdelanie III. stupňa: Doktorandské štúdium v odbore sociálna práca, psychológia alebo príbuznom odbore (voliteľné, ale zvyšuje kvalifikáciu a možnosti kariérneho rastu).

Kľúčové zručnosti

• Komunikačné zručnosti: Schopnosť efektívne komunikovať s klientmi, kolegami a inými odborníkmi.
• Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie klienta a porozumieť jeho potrebám.
• Analytické zručnosti: Schopnosť analyzovať komplexné situácie a identifikovať kľúčové problémy.
• Riešenie problémov: Schopnosť navrhovať a implementovať efektívne riešenia problémov.
• Organizačné zručnosti: Schopnosť organizovať a plánovať prácu, spravovať dokumentáciu a dodržiavať termíny.
• Právne povedomie: Základné právne povedomie o odbornej legislatíve.
• Interdisciplinárna spolupráca: Budovanie interdisciplinárnej spolupráce v rámci rôznych inštitúcií a organizácií.

Oblasti pôsobenia sociálneho kurátora

Sociálni kurátori môžu pôsobiť v rôznych oblastiach, vrátane:

• Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Poskytovanie poradenstva a pomoci nezamestnaným, rodinám v kríze a ďalším ohrozeným skupinám. V mieste obvyklého pobytu môže prepustený požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o poskytnutie pomoci.
• Školy a vzdelávacie inštitúcie: Práca s deťmi a mládežou, ktoré majú problémy v škole alebo v rodine.
• Nemocnice a zdravotnícke zariadenia: Poskytovanie sociálnej podpory pacientom a ich rodinám.
• Väznice a probačné úrady: Práca s páchateľmi a ich reintegrácia do spoločnosti.
• Neziskové organizácie: Poskytovanie sociálnych služieb pre rôzne cieľové skupiny.
• Komunitné centrá: Vývoj a realizácia programov pre komunitu.

Sociálny kurátor a postpenitenciárna starostlivosť

Sociálny kurátor zohráva kľúčovú úlohu v postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je zameraná na pomoc odsúdeným po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom tejto starostlivosti je znížiť riziko recidívy a uľahčiť odsúdeným návrat do spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálne poradenstvo

Poskytovanie informácií o možnostiach riešenia sociálnej situácie. Nakoľko odsúdení často po prepustení na slobodu disponujú len minimom prostriedkov a ocitajú sa v hmotnej núdzi, často nevedia, ako môžu tento svoj problém riešiť.

Pomoc pri návrate do rodiny

Na význam rodiny v tejto súvislosti upozorňuje aj L. Suchá, ktorá uvádza, že rodina, ktorá má člena po výkone trestu odňatia slobody, by sa mala zamerať na svoje nové rodinné usporiadanie, opätovné včlenenie odsúdeného do každodenného rodinného života a do spoločnosti, mala by pracovať na svojich vzťahoch s odsúdeným a snažiť sa odpustiť mu, mala by umožniť odsúdenému vrátiť sa do svojej role v rodine a k z nej vyplývajúcim povinnostiam a pod. Práve pomoc a podpora zo strany rodiny môže asi najvýraznejšie ovplyvniť sociálno-adaptačný proces odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Hľadanie možností zamestnania

Nakoľko často odsúdení disponujú nízkou kvalifikačnou úrovňou (a to aj napriek tomu, že majú počas výkonu trestu možnosť vzdelávania sa s cieľom pripraviť ich na uplatnenie sa na trhu práce po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), mal by sociálny kurátor spolu s odsúdeným hľadať aj možnosti pri pokračovaní prípravy na povolanie.

Poskytnutie resocializačného príspevku

Okrem toho môže sociálny kurátor na uľahčenie resocializácie osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby poskytnúť resocializačný príspevok. Mal by byť použitý hlavne na účel vybavenia osobných dokladov a zabezpečenia nevyhnutných vecí osobnej potreby. Požiadať oň môže odsúdený, ktorého výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, pričom sa musí uchádzať aj o pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri začlenení do života. Žiadosť musí podať do ôsmich pracovných dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Jeho suma je maximálne vo výške 40 % sumy životného minima. Nemusí sa však vždy poskytnúť len v peňažnej forme. Ak je to pre naplnenie jeho účelu výhodnejšie, môže sa využiť jeho vecná, alebo kombinovaná forma. (Zákon NR SR č.

Prepustený môže žiadať tiež o resocializačný príspevok, ktorý je určený na resocializáciu prepusteným, najmä na zabezpečenie nevyhnutných vecí osobnej potreby, vybavenie osobných dokladov. Na resocializačný príspevok nevzniká prepustenému automaticky nárok. Pri rozhodovaní o resocializačnom príspevku sa zohľadňuje uložené a ďalšie peňažné prostriedky vyplatené prepustenému.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Špecifické zručnosti a kompetencie

Okrem základných zručností a vzdelania, existujú aj špecifické zručnosti a kompetencie, ktoré sú dôležité pre výkon funkcie sociálneho kurátora v konkrétnych oblastiach. V kontexte výstavníctva a projektov je dôležitá znalosť zásad a princípov prípravy, zabezpečenia a organizovania prezentačných podujatí, foriem sprostredkovania recepcie nových druhov umenia, používanie digitálnych technológií a nových médií v rámci fungovania kultúrnej inštitúcie a rozvíjanie medzisektorovej spolupráce.

Projekt "Šanca na Návrat"

Projekt "Šanca na Návrat" je národný projekt, ktorého cieľom je pomôcť odsúdeným pripraviť sa na prepustenie z väzenia a reintegráciu do spoločnosti. Prijímateľom tohto projektu je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku.

Výzvy a príležitosti

Výzvy

• Vysoký stres: Práca s ľuďmi, ktorí majú vážne problémy, môže byť stresujúca a emocionálne náročná.
• Nedostatok zdrojov: Sociálni kurátori často pracujú v prostredí, kde je nedostatok finančných a materiálnych zdrojov.
• Byrokracia: Sociálni kurátori musia často prekonávať byrokratické prekážky, aby mohli poskytnúť pomoc svojim klientom.

Príležitosti

• Možnosť pomáhať ľuďom: Sociálni kurátori majú možnosť reálne zlepšovať životy ľudí, ktorí to potrebujú.
• Profesionálny rast: Sociálni kurátori majú možnosť neustále sa vzdelávať a rozvíjať svoje zručnosti.
• Spokojnosť z práce: Sociálni kurátori môžu zažívať veľkú spokojnosť z práce, keď vidia, ako ich pomoc prináša pozitívne výsledky.

Trendy a budúcnosť sociálnej práce

Sociálna práca sa neustále vyvíja a prispôsobuje novým výzvam a potrebám spoločnosti.

Oprávnenia pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. je pracovník orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oprávnený vstupovať do obydlia dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby za účelom preverenia starostlivosti o dieťa. Definíciu prirodzeného rodinného prostredia nájdeme v ustanovenia § 4 ods. 2 zákona: Prirodzené rodinné prostredie na účely tohto zákona je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby.

Nezávisí pritom na tom, na základe čoho sa toto oprávnenie pracovníkov vykonáva.

Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa.

Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.

Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.

Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne soc. Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú.

Zákon na túto otázku nedáva jasnú odpoveď. Každý prípad je individuálny. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobu, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Zároveň je v druhej vete ustanovenia § 93b ods.

Bezdomovectvo ako sociálny problém

Bezdomovec je človek, ktorý sa vymyká zo spoločnosti už na prvý pohľad svojím oblečením alebo stupňom dodržiavania hygieny. Vyhľadáva také miesta, ktoré disponujú rovnakými charakteristickými znakmi: sú to miesta, na ktorých sa pohybuje vysoký počet obyvateľov, čiže predstavujú potenciálny zisk financií, zvyškov jedál a inej pomoci. Bezdomovci už nie sú sezónnou témou, ktorú ako atrakciu médiá pravidelne ukazujú na začiatku zimy či pri prvých mrazoch. Oficiálne v slovenskej legislatíve pojem „bezdomovec“ neexistuje.

Sociálno-patologické aspekty bezdomovectva

Bezdomovectvo zaraďujeme medzi sociálno-patologické javy. Sociálna patológia definuje tieto javy ako deštruktívne alebo autodeštruktívne správanie ľudí, skupín aj celého spoločenstva. Patrí sem patologické správanie, patogénne podmienky, spoločenské, kultúrne podmienky a procesy vyvolávajúce alebo zapríčiňujúce patologické správanie. V súčasnosti sa spomedzi jednotlivých patológií zdôrazňujú najmä psychické poruchy, drogová závislosť, alkoholizmus, kriminalita. Primárnym argumentom je, že jednotlivec trpiaci aspoň jednou z uvedených patológií je náchylnejší stať sa bezdomovcom, pretože je najmenej schopný orientovať sa na trhu práce, resp. Byť bez domova znamená byť bez sociálnych väzieb a to je to, čo robí bezdomovca bezdomovcom. K životu bez citových väzieb sa pridružia ďalšie problémy - na ich zdraví, výzore, návykoch, komunikácii, cieľoch, uvažovaní. bez prístrešku - bez možnosti pobytu pod strechou 24 hodín denne, napr. bez bytu - osoby v rôznych zariadeniach, napr.

Príčiny vzniku bezdomovectva

Vznik bezdomovectva sa celosvetovo vysvetľuje na základe individuálnych dispozícií, štrukturálnych zmien v spoločnosti, kultúrneho zázemia alebo vplyvu politických opatrení. Bezdomovectvo je z tejto perspektívy dôsledkom osobného zlyhania, za ktorú sú klienti väčšej či menšej miere zodpovední sami.

Formy bezdomovectva

• krátkodobé bezdomovectvo - človek je v stave akútnej núdze a práve sa ocitol na ulici. Väčšinou je to dôsledok straty zamestnania či rodinnej krízy (rozvod, úmrtie člena rodiny).
• dlhodobé bezdomovectvo - človek je na ulici už dlhodobo (kritická hranica je rok až dva). Žije špecifickým spôsobom života, ktorý spôsobuje určité problémy znemožňujúce mu úspešný návrat do spoločnosti. Dlhodobé bezdomovectvo spôsobuje množstvo faktorov, ako napríklad alkoholizmus, drogová závislosť, absencia rodiny či narušené rodinné vzťahy alebo dlhodobá nezamestnanosť. Tieto aspekty ďalej negatívne vplývajú na ďalší vývoj osoby bezdomovca - stratí sociálne väzby, pracovné návyky, sebadôveru a sebaúctu.

Chudoba a bezdomovectvo

Európska únia a jej členské štáty prezentujú bezdomovectvo ako formu viditeľnej chudoby. Chudoba v najširšom zmysle neznamená len byť hladný a nemať kde bývať.

• absolútna chudoba - je založená na definovaní základných potrieb tých ľudí, ktorí sú považovaní v danej krajine za chudobných. Na Slovensku forma absolútnej chudoby existuje v podobe bezdomovectva.
• relatívna chudoba - predstavuje problém chudoby v bohatej spoločnosti. Je založená na porovnaní štandardu chudobných a tých, ktorí chudobní nie sú.

Charakteristika osôb bez domova

Bezdomovci sú veľmi rôznorodí ľudia z rôznych spoločenských vrstiev. Sú to muži a ženy rôzneho veku, s rozdielnym stupňom dosiahnutého vzdelania, majú rôznu minulosť, skúsenosti a odlišné problémy. Sú bez vzťahov, zázemia, sebavedomia, nádeje, zmyslu života. Postupne strácajú motiváciu niečo so svojím životom robiť, často im stačí prežívať zo dňa na deň, nemajú žiadne plány, žiadne očakávania od seba, ani od druhých. Mnohí z nich si klamú, že sa v budúcnosti niečo zmení, že na nich čaká niečo dobré, bez toho, aby sa oni sami o to pričinili. V minulosti boli bezdomovci vnímaní ako nedostatočne socializovaní jednotlivci, ktorí sa utiahli pred pravidlami širšej spoločnosti. Príčiny a problémy bezdomovectva sú však omnoho hlbšie, ako neprispôsobenie sa režimu. Veľmi málo ľudí chce byť bezdomovcom, väčšina z nich môže a chce žiť to, čo nazývame normálny spôsob života. Pre bezdomovcov je typická najmä nestabilita ich aktuálneho životného usporiadania. Striedajú spanie vo verejných priestoroch s krátkodobými pobytmi u priateľov a využívaním sociálnych služieb. Príčiny bezdomovectva môžu byť veľmi subjektívne. Môžu súvisieť s konkrétnym človekom, jeho minulosťou, sociálnym postavením a rodinným zázemím, zdravotným stavom či osobnými schopnosťami a danosťami. Človek o svoj domov väčšinou prichádza, keď nastane krízová situácia, pri ktorej zlyhá aj záchytná sociálna sieť (rodina, priatelia, spoločnosť) a ktorú ďalej nie je schopný zvládnuť iným spôsobom.

Riešenia bezdomovectva

Kľúčom k riešeniu problému bezdomovectva je komplexný prístup. Riešiť problém komplexne znamená riešiť ho na všetkých jeho úrovniach, od materiálnej, cez zdravotnú a právnu, až po sociálnu zložku.

#

tags: #sociálny #kurátor #práca #s #ľuďmi #po