Sociálny parazitizmus hmyzu: Druhy, správanie a ochrana

Orientačné správanie je pre prežitie živočíchov kľúčové. Umožňuje im preskúmať nové prostredie a získať informácie o zdrojoch potravy, vody, útočiskách a nebezpečenstvách. Toto správanie zahŕňa dočasné potlačenie iných motivácií, ako je hlad. Živočíchy využívajú rôzne zmysly a nástroje na orientáciu. Niektoré vtáky využívajú magnetické pole Zeme na navigáciu, zatiaľ čo mravce používajú feromóny na komunikáciu a navigáciu v kolónii. Orientačné správanie sa líši v závislosti od druhu a jeho životného prostredia.

Potravové správanie je základná potreba pre všetky živočíchy. Získavanie potravy je zvyčajne zložitejšie ako samotné konzumovanie. Toto správanie sa pravidelne opakuje v rôznych intervaloch. S potravovým správaním súvisia aj formy správania súvisiace s metabolizmom, ako sú spôsoby kalenia a močenia, ktoré sú charakteristické pre každý druh. Vylučovanie exkrementov slúži ako pachové značkovanie teritória a pomáha pri zatrieďovaní jedincov do hierarchických vzťahov v sociálnych skupinách. Niektoré druhy sociálneho hmyzu sa o výskyte potravy informujú rôznymi spôsobmi, ako sú pachové, optické alebo akustické signály.

Obrana a ochrana sú neoddeliteľnou súčasťou života zvierat. Existujú tri stupne obranného správania: preventívna obranná aktivita, aktívna ochrana pred nebezpečenstvom a aktívna obrana. Preventívna obranná aktivita zahŕňa istenie, signalizovanie a ukrývanie sa. Aktívna ochrana sa prejavuje znehybnením alebo útekom do bezpečia. Aktívna obrana zahŕňa bojovanie proti predátorovi. Úteková reakcia je inštinktívna reakcia, ktorá nasleduje po prekročení útekovej vzdialenosti predátorom. Každé zviera má svoj jedinečný spôsob obrany a ochrany.

Teritórium predstavuje oblasť, ktorú živočíchy obhajujú a ochraňujú pred príslušníkmi vlastného druhu. Teritoriálne správanie umožňuje rozptyl populácií v biotope, čím sa znižuje počet vnútrodruhových konfliktov a súperenie o potravové zdroje. Pri obrane teritória sa uplatňuje imponovanie a vlastná obrana teritória. Imponovanie zahŕňa špecifický pohyb, zvukové prejavy a vizuálne atribúty, ktoré majú ukázať prevahu jedinca nad ostatnými. Vlastná obrana teritória predstavuje prejav vnútrodruhovej agresivity. Rozdelenie teritórií a ich využívanie sú pri jednotlivých druhoch rozdielne. Teritóriá môžu byť trvalé, ale častejšie sa vytvárajú len v období rozmnožovania a starostlivosti o potomstvo.

Komunikácia medzi živočíchmi zahŕňa prenos informácií pomocou rôznych vydávaných a prijímaných signálov. Signály sa delia do piatich kategórií: optické, akustické, chemické, dotykové a elektrické. Okrem tradičných signálov sa niekedy ako signál využíva aj ritualizované správanie. V rámci komunikácie medzi živočíchmi je dôležitá aj multisenzorická signalizácia, kedy sú kombinované viaceré druhy signálov. Komunikácia môže byť aj nevedomá.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Sociálne správanie zahŕňa vzťahy a prejavy medzi skupinami dvoch alebo viacerých živočíchov toho istého druhu, ktoré vytvárajú sociálne vzťahy. Existuje niekoľko typov živočíšnych spoločenstiev, ktoré sa líšia spôsobom zoskupovania a charakterom vnútorných vzťahov: párové spoločenstvá, náhodné zoskupenia jedincov (agregácia), anonymné spoločenstvá a neanonymné individualizované spoločenstvá.

Komfortné správanie sa vyskytuje u väčšiny stavovcov a zahŕňa starostlivosť o telo, kúpanie sa, váľanie sa a rôzne aktivity súvisiace so zívaním a naťahovaním sa, oddych, spánok a spánkové polohy.

Hravé správanie zahŕňa prvky rôznych foriem pohybovej aktivity, lovu koristi, sexuálneho správania, bojových aktivít a imponovania. Hra je formou učenia a precvičovania činností, ktoré budú v budúcnosti pre zvieratá dôležité.

V rozmnožovacom správaní zvierat rozlišujeme dve kategórie správania: predsvadobné správanie a materské - opatrovateľské správanie. Predsvadobné správanie zahŕňa rôzne prejavy v úvodnej fáze obdobia rozmnožovania, ako sú ruja a tokanie. Materské - opatrovateľské správanie zahŕňa inkubáciu, graviditu, pôrod a zabezpečenie zdravia a bezpečia mláďat.

Obdobia rozmnožovania jednotlivých druhov zvierat sú pomerne krátke a sú v súlade so zmenou ročných období. Biologické rytmy sú dôležité vrodené prejavy, pričom väčšina životných prejavov prebieha v cykloch.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Parazitizmus: Stratégia prežitia

Parazitizmus je najrozšírenejším spôsobom existencie na našej planéte. Parazity sú staré ako život sám a vyvíjali sa a prispôsobovali meniacemu sa prostrediu aj svojim hostiteľom. Ich existencia je viazaná na iný organizmus - hostiteľa, bez ktorého nedokážu prežiť. Tento vzťah je na úkor hostiteľského organizmu.

Typy parazitov

Podľa miesta, kde parazity žijú na svojom hostiteľovi, ich môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín:

• Vonkajšie (ektoparazity): žijú na povrchu hostiteľa
• Vnútorné (endoparazity): žijú v tele hostiteľa

Príklady ektoparazitov

• Kliešte: Hematofágne článkonožce, ktoré môžu spôsobiť celkové oslabenie organizmu a prenášať patogénne organizmy.
• Blchy: Malý, bezkrídly hmyz, ktorý môže spôsobiť anémiu, uštipnutia a alergie.
• Komáre: Krv cicajúci hmyz, ktorý prenáša pôvodcov rôznych chorôb.
• Vši: Parazity, ktoré sa živia krvou a spôsobujú svrbenie.

Ako sa chrániť pred parazitmi

V chovateľstve sa snažíme predchádzať vzniku zdravotných ťažkostí našich zvierat a rovnako to platí aj pri ochrane voči parazitom. Prevencia vo forme vhodného antiparazitika je vždy lepšia, účinnejšia a bezpečnejšia ako riešenie už vzniknutého ochorenia.

Druhy antiparazitík

• Repelentné: Odpudzujú parazity (bylinné extrakty, esenciálne oleje, ultrazvukové odpudzovače).
• S účinnou látkou: Parazit po kontakte s danou látkou zahynie.

Spôsoby antiparazitného ošetrenia

• Antiparazitné obojky: Účinná látka sa kontinuálne uvoľňuje na povrch tela zvieraťa.
• Pipety "Spot on": Aplikujú sa pozdĺž chrbtovej osi zvieraťa.
• Šampóny a spreje: Na okamžité odstránenie parazitov zo zvierat.
• Ultrazvukové odpudzovače: Vysielajú ultrazvukové impulzy, ktoré rušia blchy a kliešte.

Detailnejšie o parazitoch

Počas miliónov rokov evolúcie sa v prírode vyvinul veľmi pestrý komplex vzťahov, od úplnej nezávislosti až po jeden z najzložitejších spôsobov spolunažívania - parazitizmus. O parazitizme hovoríme vtedy, keď jeden z dvoch spolunažívajúcich organizmov nemôže bez druhého existovať alebo sa ďalej vyvíjať a zároveň svojmu hostiteľovi škodí. Parazit (cudzopasník) je teda živočích, ktorý žije na úkor iného organizmu a svojím životným cyklom je s ním na istý čas tesne zviazaný.

Základné pojmy parazitizmu

• Definitívny (konečný) hostiteľ: Organizmus, v ktorom parazit pohlavne dospeje a rozmnožuje sa.
• Medzihostiteľ: Organizmus, v ktorom sa vyvíja larválne štádium parazita predtým, ako sa stane nákazlivým pre definitívneho hostiteľa.
• Paratenický (transportný alebo rezervoárový) hostiteľ: Organizmus, ktorý stojí mimo samotného životného cyklu parazita, ale má schopnosť v sebe zhromažďovať jeho infekčné štádiá a uľahčovať tak nakazenie definitívneho hostiteľa.
• Vektory (prenášače): Aktívne prenášajú infekciu na hostiteľa (najčastejšie sú to kliešte alebo krv cicajúci hmyz).

Pri parazitózach (ochoreniach spôsobených parazitmi) dochádza veľmi často k stavu, keď je vzťah hostiteľ - parazit takmer vyrovnaný. Znamená to, že parazit prosperuje, ale hostiteľ tým príliš netrpí. Parazit síce pôsobí na organizmus hostiteľa negatívne, ten však dokáže svojimi obrannými mechanizmami pôsobenie parazita do značnej miery obmedzovať. Vyvinie sa tak stav určitej rovnováhy, a preto ostávajú niektoré infekcie často dlhodobo nediagnostikované, čo umožňuje ďalšie šírenie parazita.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Škodlivé účinky parazitov na hostiteľa

• Mechanický účinok: Upchatie tenkého čreva (pri väčšom množstve parazitov).
• Poranenia: Spôsobené ostrými zubami alebo fixačným aparátom parazitov.
• Poruchy výživy: Odoberanie živín a znižovanie vstrebávacej plochy črevnej sliznice.
• Straty krvi: Spôsobené krv cicajúcimi článkonožcami.

Ektoparazity: Detailnejšie

Kliešte

V našich zemepisných šírkach ich výskyt výrazne narastá, pričom druhové spektrum sa rozširuje o nové, teplomilné a suchomilné druhy. Ich patogénny (škodlivý) účinok je priamy (cicanie krvi, zmeny na koži) a nepriamy (prenos infekcií). Najčastejším u nás sa vyskytujúcim druhom je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus).

Vývin tohto kliešťa pozostáva zo štyroch štádií - vajíčko, larva, nymfa a dospelý jedinec, pričom pred premenou sa každé štádium musí nacicať krvi. Dospelá samička sa po nacicaní uvoľní z tela hostiteľa a padá do pôdy, kde po mesiaci nakladie asi 2 000 vajíčok.

Komáre

Typické je pre ne štíhle telo, guľatá hlava s nápadnými očami a bodavo-cicavé ústne ústroje. Prenášajú pôvodcov rôznych chorôb (malária, filariózy). Krv cicajú len samičky, ktoré pred každou znáškou vajíčok potrebujú krv.

Blchy

Je to drobný bezkrídly hmyz s nohami prispôsobenými na skákanie. Blchy dokážu vyskočiť až 18 cm do výšky a 33 cm do diaľky. Dospelé jedince sa živia krvou, pričom ju cicajú obe pohlavia. Potravu prijímajú niekoľkokrát denne a samička sa musí nacicať pred každou znáškou vajíčok.

Vši

U ľudí parazituje najčastejšie voš hlavová (Pediculus humanus capitis) a voš telová (Pediculus humanus humanus). Oba druhy sú na pohľad identické, ale navzájom sa nekrížia.

tags: #sociálny #parazitizmus #hmyzu #druhy