Sociálny pedagóg a mediálna výchova: Metódy a prístupy na Slovensku

Mediálna výchova sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou vzdelávania detí a mladých ľudí na Slovensku. Vzhľadom na rozsiahly vplyv médií na ich životy je nevyhnutné rozvíjať ich schopnosť kriticky hodnotiť mediálne obsahy a efektívne ich využívať. Tento článok sa zameriava na metódy a prístupy, ktoré sociálni pedagógovia používajú v mediálnej výchove na Slovensku, s cieľom podporiť zodpovedné a uvedomelé používanie médií.

História a vývoj mediálnej výchovy na Slovensku

Hoci sa to nemusí zdať, mediálna výchova nemá na Slovensku dlhú tradíciu. Systematický rozvoj tejto oblasti sa začal až na začiatku nového milénia. Už v 19. storočí zohrávali dôležitú úlohu populárno-náučné časopisy a kalendáre, ktoré boli pre mnohých jediným zdrojom informácií. V medzivojnovom období boli printové médiá významným výchovným prostriedkom.

Zaujímavý pohľad na prácu s mediálnymi obsahmi v pedagogických dokumentoch poskytuje výskum Márie Moravčíkovej, ktorá analyzovala učebné osnovy a materiály používané v rokoch 1933 až 1997. Už v roku 1933 sa žiaci učili tvoriť správy o udalostiach a rozoberať články. Dôležitá bola aj selekcia informácií z novín a časopisov.

V roku 1939 sa odporúčalo písanie krátkych správ o spoločenských udalostiach. Na školách sa začali vydávať školské časopisy a do vyučovania sa zapojilo aj rádio, ktoré vysielalo pre školy trikrát týždenne.

Po vojne sa témy súvisiace s médiami objavovali v pedagogickej dokumentácii. V roku 1966 učebné osnovy odporúčali návštevy kultúrnych podujatí a prehľad rozhlasu a televízie. Žiaci sa učili žurnalistické žánre a získavali zručnosti orientácie v kultúrnom dianí. Zvláštna pozornosť sa venovala výchove filmového diváka.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

V 60. a 70. rokoch sa začali využívať audiovizuálne komunikáty na oživenie učiva. Pre školy sa vyrábali krátke filmy a televízne relácie. V roku 1969 vyšla publikácia J. Koblewskej s názvom Prostriedky masového vplyvu v škole (film, televízia, rozhlas), ktorá odporúčala študentom viesť si mediálny denník. V roku 1976 sa v publikácii Televízia a škola uvádza, že je dôležité vzbudiť u mládeže kritický postoj k médiám.

V stredoškolských učebných osnovách z roku 1973 sa odporúčalo precvičovať písanie žurnalistických žánrov a mediálnu tvorbu v školských časopisoch a rozhlase. Učebné osnovy z roku 1978 zdôrazňovali schopnosť analyzovať jazykové prejavy a zhromažďovať informácie. Odporúčalo sa sledovať kultúrne rubriky a pracovať v školskom rozhlase.

V 90. rokoch obsahovali učebné osnovy učivo o publicistickom štýle. Učitelia mali využívať ukážky z novín. Témy zamerané na masovokomunikačné prostriedky sa objavovali vo všetkých ročníkoch druhého stupňa. Zdôrazňovala sa potreba naučiť žiakov vyberať si z mediálnej produkcie a uvedomovať si pozitívne a negatívne vlastnosti médií.

Dôležité je zdôrazniť, že výskyt mediálnych tém v osnovách bol skôr sporadický a nešlo o systematické vyučovanie mediálnej výchovy. V rokoch 1948 až 1989 bol vzdelávací obsah silne ovplyvnený ideológiou a mediálne texty mali často charakter propagandy. Podpora kritického myslenia vo vzťahu k médiám bola neprípustná.

O rozvoji mediálnej gramotnosti môžeme hovoriť až v prvom desaťročí nového milénia. Dovtedy bol koncept mediálnej výchovy v pedagogických kruhoch prakticky neznámy.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Súčasný stav mediálnej výchovy na Slovensku

V roku 2003 sa na Štátnom pedagogickom ústave začal systematicky venovať mediálnej výchove tím pod vedením Viery Kačinovej. V roku 2005 Ministerstvo školstva schválilo projekt Mediálna výchova ako nepovinný a voliteľný predmet na základných školách a osemročných gymnáziách.

Kľúčovým míľnikom bol rok 2009, kedy z iniciatívy rezortu kultúry vznikla Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania. Dokument bol schválený uznesením Vlády SR dňa 16. decembra 2009. Koncepcia sumarizuje základné východiská, definičné rámce a medzinárodný kontext problematiky mediálnej výchovy. Zdôrazňuje nevyhnutnosť venovať sa rozvoju mediálnej gramotnosti naprieč celou spoločnosťou.

Dokument odkazuje na odporúčania a strategické dokumenty medzinárodných inštitúcií, ako je Rada Európy, Európska komisia a UNESCO. Dôležitá je smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/65/ES, ktorá ustanovila pre všetky členské štáty oznamovaciu povinnosť o úrovni mediálnej gramotnosti. Slovenská republika je povinná predkladať Európskej komisii v pravidelných trojročných intervaloch hodnotiacu správu o aktuálnom stave a úrovni mediálnej gramotnosti.

Podľa Koncepcie mediálnej výchovy malo byť základným predpokladom fungovania systému mediálnej výchovy vymedzenie gestora tejto problematiky a zadefinovanie zodpovednosti a kompetencií jednotlivých subjektov. Kompetencie mali byť prerozdelené medzi rezort kultúry a školstva. Malo byť vytvorené Centrum mediálnej výchovy, ktoré malo plniť úlohy spojené so zabezpečovaním a uplatňovaním mediálnej výchovy v praxi. Žiaľ, zriadenie centra sa nepodarilo zabezpečiť.

Vzniknutú situáciu vyriešila Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, ktorá v roku 2011 zriadila IMEC - Centrum mediálnej gramotnosti. Povinnosť informovať o stave mediálnej gramotnosti bola transponovaná do Zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii, ktorá ustanovuje Rade pre vysielanie a retransmisiu povinnosť predkladať podklady na zhodnotenie stavu a úrovne mediálnej gramotnosti v Slovenskej republike. Rada pre vysielanie a retransmisiu poverila touto úlohou Fakultu masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Príprava Koncepcie mediálnej výchovy bola impulzom pre vznik mnohých iniciatív, projektov, konferencií a publikačných aktivít. V októbri 2007 bol schválený projekt ďalšieho vzdelávania učiteľov - špecializovaného kvalifikačného štúdia pre učiteľov mediálnej výchovy.

V rokoch 2006 - 2008 riešili odborníci z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM možnosti zavádzania mediálnej výchovy v prostredí stredných škôl. Výskumný projekt Mládež a médiá - úroveň mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku (2007) mapoval správanie a reakcie mladých ľudí ako jedného zo segmentov mediálneho publika a spôsob používania najnovších komunikačných technológií. Výskumnú vzorku tvorili mladí ľudia vo veku od 13 do 22 rokov.

Výskumný projekt ON-LINE GENERÁCIA - informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti (2009) bol zameraný na analýzu účasti mladých ľudí na tvorbe, poskytovaní, zdieľaní, komunikovaní a využívaní informácií v on-line prostredí. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa od roku 2008 venuje problematike internetu a s ním súvisiacim rizikovým faktorom v živote detí a dospievajúcich.

Slovensko sa zapojilo do medzinárodného projektu EU Kids Online III, ktorý sa od roku 2011 realizuje v rámci grantovej schémy Safer Internet Programme. Členmi slovenského tímu sú aj viacerí zástupcovia vysokých škôl a ďalších inštitúcií. Projekt je zameraný na problematiku výskumu príležitostí a rizík internetovej komunikácie a participuje na ňom väčšina krajín EÚ.

Členstvo slovenských zástupcov v pracovnej skupine Media Literacy Expert Group, ktorá je súčasťou Európskej komisie, DG Education and Culture. Skupina je poradným orgánom Európskej komisie v Bruseli v oblasti mediálnej a informačnej gramotnosti a združuje expertov na túto oblasť z jednotlivých členských krajín.

Členstvo zástupcov FMK UCM v celoeurópskej expertnej sieti ANR COST: Transforming Audiences, Transforming Societies, ktorej cieľom je výskum európskeho publika v meniacom sa mediálnom a komunikačnom prostredí v kontexte sociálnych, kultúrnych a politických zmien v Európe. Skupina sa okrem iného zaoberá problematikou konvergencie medzi počítačovou, mediálnou a informačnou gramotnosťou.

Na Slovensku sa konali aj viaceré medzinárodné konferencie venované mediálnej výchove, napr. Svetový kongres Rodina a médiá, Medzinárodná konferencia Mediálna výchova v otvorenom priestore a Medzinárodné vedecké konferencie Megatrendy a médiá.

Mediálna výchova sa po prvýkrát stala súčasťou obsahu vzdelávania na základe školskej obsahovej reformy.

Metódy a prístupy v mediálnej výchove

Cieľom vyučovania mediálnej výchovy je ozrejmenie témy médií a zameriavanie sa na ochranu a väčšiu informovanosť žiakov o správnom a efektívnom používaní mediálnych obsahov. Mediálnu výchovu považujeme za spôsob, akým dokážeme u žiakov rozvíjať správne používanie médií a vhodnú produkciu mediálneho obsahu. Na žiakov preventívne pôsobíme a chránime ich pred jednotlivými ohrozeniami kyberpriestoru.

V súčasnosti je na Slovensku základom vyučovania mediálnej výchovy Koncepcia mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Na základe koncepcie sa predpokladá zavedenie mediálnej výchovy, ako nepovinného predmetu do všetkých ročníkov 2. stupňa a osemročných gymnázií. Momentálne je možné zaviesť mediálnu výchovu, ako voliteľný predmet v 7. a 9. ročníku ZŠ a 1. až 4. ročníku osemročných gymnázií. Každý ročník má určené ciele a obsah. Hlavným cieľom je naučiť všetkých žiakov zodpovedne pristupovať k mediálnemu obsahu a vedieť využívať nové technológie. Po absolvovaní tohto predmetu žiaci disponujú samostatnosťou a zodpovednosťou pri zaobchádzaní s prostriedkami spoločnej komunikácie.

Vyučovanie mediálnej výchovy môže byť do Školského vzdelávacieho programu zaradené, ako súčasť obsahu vybraných vzdelávacích oblasti, samostatný predmet alebo alternatívnymi spôsobmi (kurz, seminár). Obsahové štandardy pre 2. stupeň základnej školy sú zamerané na média v súčasnom svete, druhy a typy mediálnych produktov, mediálnu realitu, etiku a tvorbu mediálnych produktov.

Zameriavanie sa na preventívne hľadisko a informovanosť žiakov o nástrahách kyberpriestoru je veľmi dôležité. Mediálna gramotnosť je často definovaná len, ako schopnosť pracovať s hardvérom a softvérom. Mediálna gramotnosť nie je kritika médií, ani produkcia mediálneho obsahu, či jeho sledovanie. Neznamená „nepozerať“, ale pozerať sa pozorne a kriticky premýšľať nad vnímaným obsahom.

Učitelia by sa mali snažiť učiť, ako správne vnímať a vyhodnocovať mediálny obsah a ako kriticky premýšľať nad informáciami, ktoré sú v centre ich záujmu. Mediálna gramotnosť je dôležitá pre ľudí, ktorí zámerne ale aj nezámerne používajú média. Rozvoj mediálnej gramotnosti si preto musí nájsť svoje miesto nielen v základnom, ale aj strednom a vysokoškolskom vzdelávaní.

Rozvíjanie mediálnej gramotnosti je nevyhnutné pre život - dnešná spoločnosť je viac ovplyvnená pôsobením médií oproti minulosti, a preto je žiadúca príprava detí aj dospievajúcich vo väčšej miere. Základom mediálnej gramotnosti je informované skúmanie - realizované prostredníctvom štvorstupňového procesu skúmania, ktorý pozostáva z uvedomovania, analýzy, reflexie a akcie.

Mediálna gramotnosť poskytuje mladým ľuďom posilňujúci súbor navigačných zručností, ktoré zahŕňajú: získavanie prístupu k informáciám, analyzovanie a vyhodnocovanie mediálneho obsahu, vyjadrovanie prostredníctvom mediálnych nástrojov a podieľanie sa na tvorbe globálnej mediálnej kultúry.

Mediálnu gramotnosť je potrebné vnímať ako schopnosť, ktorá je rozvíjateľná prostredníctvom pôsobenia mediálnej výchovy. Snaží sa podporovať kritické myslenie a tvorivosť. Predpokladom naplnenia dôležitých cieľov mediálnej výchovy je okrem iného aj motivovanie mladých ľudí, aby sa zamýšľali nad etickými rozhodnutiami, ktoré robia ako účastníci médií, a aby premýšľali nad vplyvom médií. Ciele mediálnej výchovy predstavujú celkový náhľad obsahu a významu mediálnej výchovy, ktorý zahŕňa nielen porozumenie fungovania médií, ale aj elimináciu negatívnych dôsledkov, či čerpanie pozitívnych a zmysluplných významov z médií.

Prieskum o stave mediálnej výchovy na Slovensku

V roku 2021 bol realizovaný prieskum zameraný na zisťovanie postavenia mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku na druhom stupni ZŠ. Cieľom bolo zistiť a analyzovať postavenie mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku na druhom stupni ZŠ, ako základného východiska k ďalším výskumom.

Výskumnú vzorku tvorili riaditelia oslovených základných škôl na Slovensku. Do prieskumu sa zapojilo 101 škôl. Najviac odpovedí je zaznamenaných zo Žilinského kraja (22,8 %) a najmenej odpovedí z Bratislavského kraja (6,9 %). Riaditelia škôl prostredníctvom online dotazníka vlastnej konštrukcie vypĺňali informácie o vyučovaní/nevyučovaní mediálnej výchovy na II. stupni.

Z percentuálneho hľadiska vyučuje mediálnu výchovu len 21 % škôl. Značná časť škôl (79 %) neimplementuje mediálnu výchovu do vyučovania. Z výsledkov sa preukázala výrazná dominancia vyučovania mediálnej výchovy v Bratislavskom kraji (57,1 %), Nitrianskom kraji (40 %) a Prešovskom kraji (37,5 %). Kraje, ktoré sa najmenej venujú implementácii mediálnej výchovy do vyučovaniu sú Banskobystrický kraj (7 %), Trenčiansky kraj (7 %) a Trnavský kraj (11 %).

V rámci výsledkov dominovalo vyučovanie mediálnej výchovy, ako samostatného predmetu alebo prierezovej témy. Mediálna výchova je implementovaná najmä, ako samostatný predmet (52 % škôl). Prierezová téma je vyučovaná na 48 % škôl. Výučba mediálnej výchovy, ako samostatného predmetu je jednou z najefektívnejších spôsobov oboznamovania žiakov s mediálnym svetom a zároveň prípravou na správne a zmysluplné využívanie mediálnych obsahov. Správnym a premysleným vyučovaním môžeme u žiakov rozvíjať mediálnu gramotnosť. Prierezové témy sa môžu vyučovať v rámci viacerých predmetov, avšak tým pádom sú témy len veľmi všeobecné a nie je im venovaná dostatočná časová dotácia. Kurz riadený odborníkom sa nevyskytol v rámci odpovedí riaditeľov škôl ani raz a takisto ani projektové vyučovanie.

Pri prierezových témach je možné zapojiť témy mediálnej výchovy do viacerých predmetov. Každá škola si môže určiť preferovaný predmet v rámci, ktorého sa témam bude venovať. Preukázalo sa, že mediálna výchova je vyučovaná najmä, ako súčasť občianskej výchovy až 80 % škôl implementuje mediálnu výchovu do obsahu tohto predmetu. Na základe obsahu a cieľov občianskej náuky je vhodné zapájať témy mediálnej výchovy do obsahu tohto predmetu, nakoľko súčasťou dnešnej spoločnosti sú média a ich vplyv priamo pôsobí na deti aj dospievajúcich.

Mediálnu výchovu školy zaraďujú aj do etickej výchovy (60 %) a informatiky (60 %). Najmenej sa témy z mediálnej výchovy zaraďujú do slovenského jazyka (50%) a cudzieho jazyka (50 %).

Preukázalo sa, že školy sa najmenej venujú témam mediálnej výchovy v siedmom ročníku (42,9 %) a šiestom ročníku (47,6 %). Najviac sa témy zaraďujú v deviatom ročníku (61, 9 %), v ôsmom (52,4 %) a piatom ročníku (52, 4 %). Mediálnou výchovou je potrebné začať v nižších ročníkoch, aby bolo možné stavať na pevných základoch a zaoberať sa stále novými a aktuálnymi témami z tejto oblasti.

Pokiaľ je predmet vyučovaný samostatne je využívaná najmä jedna hodina týždenne, čo dominuje u 52,4 % škôl, ak je mediálna výchova vyučovaná, ako prierezová téma v tom prípade nemá presné časové vymedzenie, čo je dominantné u 42,9 % škôl.

Najviac sa školy venujú rozvíjaniu kritického myslenia (95, 2 %), online ohrozeniam (95,2 %), prevencii virtuálneho šikanovania (95,2 %) a účinkom médií na osobnosť človeka (90,5 %). Kritické myslenie je v súvislosti s mediálnou výchovou nevyhnutné. Problematika online ohrození je v dnešnej dobe značne rozšírená. V rámci tejto tematiky je vyhovujúce sa venovať rôznym druhom online ohrození.

Úloha sociálneho pedagóga v mediálnej výchove

Sociálni pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu v mediálnej výchove, pretože majú blízky vzťah so žiakmi a poznajú ich potreby. Ich úlohou je:

• Identifikovať rizikové správanie: Sociálni pedagógovia môžu identifikovať žiakov, ktorí sú náchylní na rizikové správanie v online prostredí, ako napríklad kyberšikanovanie alebo závislosť od sociálnych sietí.
• Poskytovať poradenstvo a podporu: Žiakom, ktorí sa stretávajú s problémami v online prostredí, môžu sociálni pedagógovia poskytnúť poradenstvo a podporu.
• Realizovať preventívne programy: Sociálni pedagógovia môžu realizovať preventívne programy zamerané na rozvoj mediálnej gramotnosti a bezpečného používania internetu.
• Spolupracovať s rodičmi a učiteľmi: Sociálni pedagógovia môžu spolupracovať s rodičmi a učiteľmi na vytvorení bezpečného a podporujúceho prostredia pre žiakov v online prostredí.

Metódy využívané sociálnymi pedagógmi

Sociálni pedagógovia využívajú rôzne metódy v mediálnej výchove, ako napríklad:

• Diskusie: Diskusie sú efektívny spôsob, ako so žiakmi diskutovať o rôznych témach súvisiacich s médiami, ako napríklad vplyv reklamy alebo kyberšikanovanie.
• Hranie rolí: Hranie rolí umožňuje žiakom vžiť sa do rôznych situácií a precvičiť si svoje reakcie v online prostredí.
• Analýza mediálnych obsahov: Žiaci sa učia analyzovať rôzne mediálne obsahy, ako napríklad reklamy, filmy alebo videá na YouTube, a identifikovať ich skryté posolstvá.
• Tvorba vlastných mediálnych obsahov: Žiaci sa učia vytvárať vlastné mediálne obsahy, ako napríklad blogy, videá alebo podcasty, a tým si rozvíjajú svoju kreativitu a mediálnu gramotnosť.

tags: #socialny #pedagog #medialna #vychova #metody