Sociálny pedagóg v slovenskej legislatíve a školskom systéme

Úvod

V súčasnosti sa v slovenskom školstve čoraz viac zdôrazňuje potreba komplexnej sociálno-edukačnej podpory. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu sociálny pedagóg, ktorý sa stáva neodmysliteľnou súčasťou školského tímu. Tento článok sa zameriava na definíciu a význam sociálneho pedagóga v systéme sociálno-edukačného poradenstva, s dôrazom na jeho uplatnenie v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike. Cieľom je objasniť legislatívne rámce, historický vývoj a súčasné postavenie tejto profesie, ako aj jej prínos pre žiakov, rodičov a učiteľov.

Význam sociálneho pedagóga v slovenskom školstve

V Slovenskej republike stále absentuje pozícia sociálneho pedagóga na väčšine škôl a školských zariadení. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, avšak je žiadúce, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. Príspevok poukazuje na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov. Každého jednotlivca motivuje hlavne to, čo má pre neho nejaký zmysel.

Historický vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70 rokoch 20. storočia (Hroncová, Emmerová, 2015). V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1. 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.

V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno - patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícií pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti. Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Definície sociálnej pedagogiky

Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S Klapilová, P. Klíma a ďalší. Prikláňame sa však k nasledujúcim tvrdeniam:

„Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58)

Ďalej ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu. (Průcha, 2009)

„Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“(Hroncová, Emmerová, 2015, s. 73)

V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a jednotlivých žiakov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami:

• Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých.
• Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.“ (Porov. Hroncová, Emmerová, 2015, In: Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi)

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“ (Niklová, 2020, s. 15)

Význam sociálneho pedagóga v súčasnosti

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období napr. Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. ,,Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“ (Kraus, 2008, s. Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.

„Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga. (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 55) Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce.

„Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.“ (Tichý, 2012, s. 134, In: Sociálny pedagóg v škole)

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Kompetencie a úlohy sociálneho pedagóga

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiadúceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.

„Môžeme zhrnúť, že sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.“

Limity a legislatívne vymedzenie

Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.” (Malík, 2019, s. V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia.

Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg podľa §27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študij…

Legislatívny rámec sociálneho pedagóga na Slovensku

Právne predpisy, postavenie sociálneho pedagóga v škole, v školských zariadeniach, v špeciálnych výchovných zariadeniach a v zariadeniach poradenstva a prevencie upravujú nasledovné zákony a vyhlášky:

1. zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (ďalej len „zákon č. 597/2003 Z.
2. zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z.
3. zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z.
4. zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.
5. zákon č. 311/2001 Z. z.
6. vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z.
7. vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z.
8. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z.

Sociálny pedagóg je jednou z kategórií odborných zamestnancov ustanovených v § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.

Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2022 prostredníctvom § 130 definuje systém poradenstva a prevencie, v rámci ktorého má svoje miesto aj sociálno-pedagogická činnosť a poradenstvo i prevencia v rámci sociálneho vývinu detí. Podľa § 130 ods. Zákon č. 245/2008 Z. z. explicitne neurčuje druhy a typy škôl a školských zariadení, v ktorých sociálny pedagóg môže vykonávať svoju činnosť. Z hľadiska praxe však možno identifikovať tie školy a školské zariadenia, v rámci ktorých výkon pracovnej činnosti sociálneho pedagóga je, resp. v zariadeniach poradenstva a prevencie, ktorými od 1. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že všeobecne záväzné právne predpisy pôsobenie sociálneho pedagóga v škole spájajú so slovom „môže“ (v zmysle nie je daná povinnosť zamestnania - pôsobenia sociálneho pedagóga v škole alebo školskom zariadení). Takisto nie sú normatívne stanovené okolnosti, za akých odborný zamestnanec, resp. zamestnanci, musia byť v škole zamestnaní. na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa § 4e ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. „zriaďovateľ základnej školy, v ktorej sa vzdeláva viac ako 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, je povinný použiť najmenej 50 % z celkového príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre základnú školu na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo sociálneho pedagóga.“ S uvedeným korešponduje znenie § 107 ods. 3 zákona č. 245/2003 Z.

Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, ktorí majú definovaný týždenný pracovný čas v § 7 zákona č. 138/2019 Z. z. vzdelávacej činnosti podrobne upravená v nariadení vlády SR č. 201/2019 Z. z. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., týždenný pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho pracovnú činnosť odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Spôsob, akým zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca, je plne v kompetencii zamestnávateľa, ktorý ho upraví v pracovnom poriadku. Miesto, kde si tento týždenný pracovný čas (resp. jeho časť) zamestnanec odpracuje, t. j. či na pracovisku alebo prácou z domu (tzv. domácka práca), si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú v pracovnej zmluve, resp. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ a) môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie „ostatných činností“ aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku, to znamená, môže mu povoliť vykonávanie práce z domu, b) sa môže s odborným zamestnancom (teda aj so sociálnym pedagógom) dohodnúť na vykonávaní práce z domu, ak vykonáva taký druh práce, ktorý to umožňuje. Ide o obdobné činnosti, ktoré pod pojmom „nepriama činnosť“, resp. Vykonávanie práce z domu je riadnym výkonom práce, resp. Ak zamestnávateľ povolí prácu z domu v určenom časovom rozsahu, resp. povolí časť výkonu práce mimo pracoviska, v pracovnom poriadku určí, kedy pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný byť na pracovisku v škole (pozri napr. čl. 14 ods.

Zákon č. 138/2019 Z. z. zaviedol aj pre odborných zamestnancov jednotný pojem pracovná činnosť. Pracovná činnosť odborného zamestnanca, ktorá môže byť vykonávaná len na základe pracovnoprávneho vzťahu (čiže nie napr. na základe živnosti alebo ako dobrovoľnícka práca) je definovaná v § 6 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že sociálnemu pedagógovi sa do vykonávania pracovnej činnosti odborného zamestnanca započítava vykonávanie všetkých uvedených pracovných činností s výnimkou činností, na vykonávanie ktorých kvalifikačné predpoklady sociálneho pedagóga nie sú relevantné (napr. činnosť psychologická, logopedická, liečebnopedagogická, špeciálnopedagogická). Zo znenia § 87 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. vyplýva, že odborná činnosť podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 je pracovnou činnosťou podľa predpisov účinných od 1. Splnenie predpokladov na výkon odbornej činnosti podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa považuje za splnenie predpokladov na výkon pracovnej činnosti podľa predpisov účinných od 1.

Sociálny pracovník ako alternatíva

Príspevok ponúka pohľad na potrebu a nevyhnutnosť školského sociálneho pracovníka pôsobiaceho na školách. Cieľom príspevku je poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole. V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Nakoľko na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína akou je školská sociálna práca, je naším cieľom poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole. Odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce najmä v jej praktickej rovine a to hlavne poukázaním na súčasnú situáciu v SR. Snahou základných škôl je v posledných rokoch zaviesť profesiu tohto pracovníka do praxe.

Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce, ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. Ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z nášho pohľadu prevencia sociálno-patologických javov, ktorú chceme v príspevku stručne objasniť. Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast v existencii by sa dal pripísať nedostatočnej pozorn…

Vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku po roku 1989

V príspevku sa venujeme významu a postaveniu sociálneho pedagóga v školskom prostredí v kontexte požiadaviek doby, legislatívnych zmien. Pomenujeme profesionálne, osobnostné predpoklady sociálneho pedagóga, opíšeme metódy, techniky práce. Sociálna pedagogika má v Európe dlhoročnú históriu, ale na Slovensku sa začala rozvíjať len v 70. rokoch 20. storočia zásluhou profesora Ondreja Baláža z Ústavu experimentálnej pedagogiky SAV v Bratislave. Jolana Hroncová, ako pokračovateľka „Balážovej školy sociálnej pedagogiky“, so spolupracovníkmi z Katedry pedagogiky I. Emmerovou, M. Niklovou, L. Kamarášovou, M. Dulovicsom a ďalšími vysokoškolskými učiteľmi z iných slovenských fakúlt, napr. so Z. Bakošovou, C. Határom od 90-tych 20. storočia rokov rozvíjali sociálnu pedagogiku v teoreticko-empirickej rovine. Po roku 1989 sa spoločenské zriadenie zmenilo a prinieslo aj expanziu sociálno-patologických javov, ktoré bolo nutné riešiť. Nastal rozmach pomáhajúcich profesií, ktoré mali participovať na riešení vzniknutých problémov. Profesia sociálneho pedagóga sa medzi nich zaradila. V súčasnosti sú možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga lepšie ako pred rokom 2008. Sociálny pedagóg nachádza uplatnenie v školách. V školách narastá výchovne problémové správanie u detí a mládeže a sociálny pedagóg musí v tomto smere riešiť, resp. V roku 2018 vzniklo na Slovensku prvé Občianske združenie Asociácia sociálnych pedagógov, ktoré má sídlo na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Predsedníčka O. z. ASPg J. Hroncová (2018, s.

Zmeny v legislatíve v roku 2019

Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. V legislatívnej úprave zákona č. 138/2019 Z. z. vo vzťahu k odborným zamestnancom, a najmä vo vzťahu ku kategórii sociálneho pedagóga, nastali zmeny. Podľa § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. Nová legislatívna úprava posilňuje školy o novú kategóriu odborných zamestnancov ako je kariérový poradca, ktorý bol v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“) v kategórii pedagogických zamestnancov. Sociálny pedagóg je v uvedenej kategorizácii na poslednom mieste, čo je na škodu veci. V evalvačnej správe projektu Prined (2015) podľa názoru riaditeľov škôl najväčšie opodstatnenie v školách prináleží špeciálnemu pedagógovi, školskému psychológovi a sociálnemu pedagógovi, čo hodnotíme pozitívne. Z výpovedí učiteľov vyplýva, že od odborných zamestnancov potrebujú predovšetkým pomoc pri práci so žiakmi a ich rodičmi, čo vnímajú ako najdôležitejšie (2015, s. 29). Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

tags: #sociálny #pedagóg #legislatíva #Slovensko