
Sociálne podnikanie predstavuje inovatívny prístup k podnikaniu, ktorý kladie dôraz na riešenie spoločenských problémov a dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Na Slovensku bol kľúčovým krokom k rozvoju tohto sektora zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý priniesol ucelenú reguláciu a podporu pre tieto subjekty.
Sociálne podnikanie má obrovský prínos nielen pre spoločnosť, ale aj pre samotných podnikateľov. Potvrdzujú to aj hospodárske výsledky slovenských sociálnych podnikov za rok 2021, ktoré dosiahli tržby 100 miliónov eur a zisk 5 miliónov eur.
Sociálne podnikanie je vhodné aj pre subjekty tretieho sektora. Sociálny podnik Košického samosprávneho kraja (KSK) napríklad pomáha ľuďom, ktorí si dlhodobo nevedia nájsť prácu a majú zdravotné či iné znevýhodnenia.
Novoprijatý zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2018, priniesol na Slovensko ucelenú reguláciu fungovania a podpory sociálnych podnikov. Zákon č. 112/2018 Z. z. definuje sociálnu ekonomiku ako súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.
Zákon prináša pojem sociálny podnik v oveľa širšom kontexte ako doteraz platná legislatíva. Tá pôvodne vymedzovala pojem sociálny podnik len ako nástroj podpory pracovnej integrácie.Riaditeľka odboru sociálnej ekonomiky na MPSvR Ingrid Ujváriová uviedla, že išlo o typický príklad sociálneho podniku ako nástroja pracovnej integrácie s funkciou medzitrhu práce. Aj keď tento typ sociálneho podniku reprezentoval najfrekventovanejšiu podobu sociálneho podnikania v medzinárodnom meradle, niesla takáto právna úprava riziko, že sa priestor sociálneho podnikania v povedomí verejnosti zúži iba na túto oblasť.Po novom môže sociálny podnik napĺňať množstvo iných spoločensky prospešných cieľov, vysoko nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. musí žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku spĺňať nasledovné podmienky:
Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku podľa § 11, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada.Prílohou k žiadosti o štatút môžu byť doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. 4/ d) a potvrdenie podľa § 26 ods. 1/ a) overenia splnenia podmienok podľa § 6 ods.
Ak žiadateľ splní podmienky podľa § 6 ods.Táto skutočnosť sa vyznačí v spise a rozhodnutie sa nevyhotovuje. Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia. Ministerstvo práce doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Z osvedčenia o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku musí vyplývať, ktorú spoločensky prospešnú službu registrovaný sociálny podnik poskytuje. Žiadateľovi, ktorý je novým podnikom, ministerstvo práce prizná štatút registrovaného sociálneho podniku aj bez splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g). Registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku podľa prvej vety, je povinný preukázať ministerstvu práce splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm.
Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať podmienky podľa § 6 ods. 1 a dodržiavať základný dokument v rozsahu podľa § 6 ods. 1 písm. b) počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku; táto povinnosť sa nevzťahuje na registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6 počas 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku, ak ide o podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g). Podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. f), h) a i) sa považuje za splnenú počas troch mesiacov odo dňa, keď registrovaný sociálny podnik prestal spĺňať túto podmienku. Podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. Registrovaný sociálny podnik je povinný zriadiť poradný výbor podľa § 9 alebo začať uplatňovať demokratickú správu podľa § 10 a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce do troch mesiacov, a ak ide o registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6, do 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku. Registrovaný sociálny podnik je povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa § 6 ods. 1 a zmenu údajov podľa § 27 ods. 2 písm. c), i) až k) a m) do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba.
Implementovaním novej komplexnej legislatívy v praxi sa očakáva vytvorenie priaznivého a podporného prostredia pre subjekty sociálnej ekonomiky. To prináša nádej na naštartovanie rozvoja sektora sociálnej ekonomiky aj na Slovensku. Okrem riešenia problémov trhu práce aj rozvoj aktivít v oblasti bývania, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva a v rôznych iných oblastiach verejnej politiky.Zákon prináša „poriadok“, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, podniky sociálneho dosahu a sociálne podniky, ako i rôzne druhy podpory. Pred jeho prijatím bola práca v tomto sektore značne komplikovaná, hlavne z dôvodu chýbajúcich kritérií sociálneho podniku a cielenej podpory.To prinieslo aj ďalšie problémy, napr. štatistické vykazovanie bolo takmer nemožné (koľko pracovných miest sa vytvorilo, akým % prispel sektor SE k tvorbe HDP), čo značne brzdilo spoločenské uznanie a napredovanie tohto sektora.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
RSP je štatút, je to najvyššia úroveň SP v zmysle slovenskej legislatívy. Z hľadiska činnosti registrovaným sociálnym podnikom môže byť:
Cieľom integračného podniku je podpora zamestnanosti znevýhodnených alebo zraniteľných osôb prostredníctvom ich zamestnávania, najmenej v podiele 30% z celkového počtu zamestnancov.Sociálny podnik bývania pozitívny sociálny vplyv dosahuje zabezpečovaním spoločensky prospešného nájomného bývania.
Zákon prináša podporu podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky, a to prostredníctvom investičnej pomoci a kompenzačnej pomoci. Registráciu sociálneho podniku, kontrolu dodržiavania povinností, poradenstvo pre registrované sociálne podniky, zber a šírenie informácií v oblasti sociálnej ekonomiky zabezpečuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Je veľmi dôležité povedať, že registrovaný sociálny podnik aj chránená dielňa alebo chránené pracovisko je štatút a nie právna forma. To znamená, že registrovaný sociálny podnik a CHD/CHP môže mať rôznu právnu formu - napríklad obchodná spoločnosť, o.z., nezisková organizácia. CHD zamestnáva najmenej 50% občanov so zdravotným postihnutím. Z toho vyplýva, že spĺňa podmienku integračného sociálneho podniku zamestnať aspoň 30% znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov. Keď spĺňa ostatné kritériá, o ktorých sme už hovorili (napr. reinvestícia zisku, demokratická správa, hospodárska činnosť a ďalšie), môže požiadať o štatút registrovaného sociálneho podniku. Súbeh štatútu CHD/CHP a SP však nie je dovolený.
Byť registrovaným SP má niekoľko výhod. Po splnení podmienok môže požiadať o investičnú a kompenzačnú pomoc a takisto môže mať prístup ku spektru nefinančných podporných nástrojov. Integračnému podniku sa poskytuje kompenzačný príspevok, lebo v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených či zraniteľných osôb je znevýhodnený oproti bežným podnikateľom, ktorí do svojho podnikania zapájajú bežných zamestnancov. Túto aktivitu realizuje napr. obecný podnik v Spišskom Hrhove alebo kaviareň Radnička v Bratislave. Po zaškolení a zapracovaní znevýhodnenej osoby zvýšili jej zamestnateľnosť a našli jej vhodné pracovné miesto u iného zamestnávateľa. Každý zamestnávateľ, ktorý má aspoň 20 zamestnancov, musí zamestnať aj osoby so ZP, a to v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak to neurobí, zaplatí pokutu za neplnenie alebo zadá zákazku CHD/CHP. Novinkou je, že zákazku - na podporu dopytu - môže zadať aj integračnému podniku, u ktorého najmenej 30% zamestnancov tvoria občania so ZP. Túto povinnosť je možné plniť aj realizáciou vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Zákon predstavuje základné rámce priamej a nepriamej podpory pre podniky sociálneho dosahu, sociálne podniky a registrované sociálne podniky.
Zákon č. 112/2018 Z. z. definuje integračný podnik ako verejnoprospešný podnik, ktorý svojou činnosťou napĺňa spoločensky prospešnú službu podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti. Tento podnik musí zamestnávať najmenej 30 % znevýhodnených alebo zraniteľných osôb v pracovnom pomere, ktorého minimálny rozsah je uvedený v zákone č. 112/2018 Z. z.
Všeobecný registrovaný sociálny podnik napĺňa ktorúkoľvek zo spoločensky prospešných služieb - zdravotná starostlivosť, sociálna pomoc, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia…, na ktorý nie sú kladené prísnejšie podmienky.
Na účely poskytovania informácií o sociálnej ekonomike sú zriadené Regionálne centrá sociálnej ekonomiky. Tieto centrá poskytujú bezplatne pomoc pri založení sociálneho podniku a jeho registrácii, informácie o možnostiach podpory pre subjekty sociálnej ekonomiky a následnú pomoc a podporu pri výkone činnosti.
Sektor sociálnej ekonomiky vrátane sociálnych podnikov legislatívne upravuje zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Na základe aplikačnej praxe s cieľom posilniť a podporiť priaznivé prostredie pre rozvoj sociálnej ekonomiky sa zákonom č. 494/2022 Z. z. V oblasti sociálnych podnikov sa s účinnosťou od 1. 1. spresnila definícia znevýhodnenej osoby (§ 2 ods. určili podmienky dôveryhodnej osoby (§ 2 ods. 11) a podmienky bezúhonnosti (§ 2 ods. spresnili podmienky použitia 50 % zisku po zdanení (§ 5 ods. 1 písm. d)) a ďalšie možnosti použitia zisku po zdanení (§ 5 ods. zaviedla pre integračný podnik fikcia spĺňania podmienky minimálneho počtu zamestnancov, pokiaľ podnik do 6 mesiacov doplní zamestnancov na požadovaný minimálny počet (§ 12 ods. zrušilo povinné účtovné obdobie kalendárny rok (zmena § 14 ods. zrušila povinnosť overenia účtovnej závierky a výročnej správy audítorom (zrušenie § 14 ods.