
Detské domovy prechádzajú transformáciou od klasického internátneho typu k prostrediu viac pripomínajúcemu rodinné. S tým súvisí aj zmena náplne práce sociálneho pracovníka, ktorý sa stáva kľúčovým článkom v systéme starostlivosti o dieťa. Tento článok sa zaoberá povinnosťami sociálneho pracovníka v detskom domove a vývojom jeho funkcie v kontexte prebiehajúcich zmien.
Skôr ako sa zameriame na úlohu sociálneho pracovníka, je dôležité definovať, aké vlastnosti by mal mať vychovávateľ v detskom domove. Vychovávateľ by mal byť schopný nadviazať s dieťaťom emocionálny vzťah založený na partnerstve, otvorenosti a autenticite. Mal by mať silný pocit vlastnej hodnoty a byť výraznou osobnosťou, ktorá dokáže dieťaťu poskytnúť pozitívny vzor. Dôležitá je srdečnosť a schopnosť prejavovať city. Vychovávateľ by nemal mať tendenciu si deti privlastňovať, ale mal by byť pripravený na ich návrat do rodiny, nájdenie náhradnej rodiny alebo osamostatnenie. Ľudia, ktorí držia deti v zariadení len preto, aby si udržali svoje pracovné miesto, nie sú pre túto prácu vhodní. Okrem empatie by mal mať vychovávateľ schopnosť zabezpečiť dieťaťu opateru, uspokojovať jeho potreby rozvoja, posilňovať rodinné vzťahy a vytvárať pozitívne vzťahy s rovesníkmi a dospelými. Preto sú nevyhnutné vedomosti o potrebách detí a o potrebe posilňovať vzťahy s prirodzenou rodinou. Vzťah vychovávateľa k rodine musí byť kladný a povzbudzujúci. Cieľom je zmierniť vzťahy v rodine a posilniť v dieťati pozitívny obraz vlastnej rodiny, čo vedie k pozitívnemu vnímaniu samého seba.
Zmena internátneho typu detského domova na typ s rodinným charakterom je zložitý a dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje zmenu myslenia a prístupov výchovných pracovníkov. Nevyhnutnou súčasťou týchto zmien je aj hľadanie nového zmyslu práce sociálnej pracovníčky v detskom domove.
V klasickom internátnom type detského domova bola sociálna pracovníčka vnímaná hlavne ako administratívna pracovníčka, ktorá zabezpečovala sociálno-právne záležitosti, kompletnosť osobnej dokumentácie a administratívu spojenú s prijímaním, premiestňovaním a prepúšťaním detí. Absentovala koncepčná spolupráca v línii vychovávateľ - rodina - sociálny pracovník, ako aj interpersonálna komunikácia medzi vychovávateľom a sociálnym pracovníkom a dieťaťom. Pri prijímaní nového dieťaťa do detského domova sa úloha sociálneho pracovníka obmedzovala len na administratívnu stránku. Kontakt sociálnej pracovníčky s dieťaťom bol realizovaný len v ojedinelých prípadoch, ako napr. sprievod detí do škôl, na súdne pojednávania, dohľad nad chorými deťmi alebo neformálne stretnutia. Oblasť sociálnej práce bola postupne rozvíjaná hlavne samotným vedením detského domova. V spolupráci s vychovávateľmi sa uskutočňovali návštevy v teréne a vyhľadávanie biologických rodičov detí a absolvovalo sa množstvo rozhovorov s rodičmi počas ich návštev v detskom domove.
V novovytvorených samostatných skupinách, fungujúcich v nových priestoroch, nastalo náročné adaptačné obdobie. Základom úspešnosti fungovania týchto skupín bolo zvládnutie domácich a sebaobslužných prác a samostatné hospodárenie s financiami. Výchovná práca vychovávateľov sa na určité obdobie dostala do úzadia a v prípade novoprijatých vychovávateľov do fázy formovania dvojíc vychovávateľ - dieťa a postupného preberania osobnej zodpovednosti za niektoré deti.V období transformácie, keď sociálna pracovníčka odchádzala do dôchodku a nastupovala nová, ktorá mala predtým skúsenosti ako vedúca vychovávateľka, vznikla osobitá situácia. Nastávajúca sociálna pracovníčka mala priestor na hľadanie konkrétnych, praktických epizód práce s dieťaťom už z pozície sociálnej pracovníčky. Zintenzívnila spoluprácu a komunikáciu hlavne s novoprijatými vychovávateľmi v oblasti výchovnej práce s deťmi v zmysle PRIDE. Bola nápomocná pri plánovaní a realizovaní návštev biologickej rodiny v teréne a v detskom domove, vyhľadávala a sprostredkovala informácie potrebné na zostavovanie genogramov a absolvovala rozhovory s rodičmi. Takouto prácou sa postupne formovali začiatky osobitného postavenia sociálnej pracovníčky v tíme vychovávateľov, ktorá však ešte stále nebola ucelená a koncepčná.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Sociálna pracovníčka v detskom domove plní množstvo úloh, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých oblastí:
Sociálno-právna oblasť:
Výchovná oblasť:
Pre efektívne fungovanie detského domova a kvalitnú starostlivosť o dieťa je nevyhnutná úzka spolupráca a komunikácia medzi všetkými zamestnancami, vrátane vychovávateľov, sociálnych pracovníkov a vedenia. Sociálna pracovníčka zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii týchto aktivít a zabezpečovaní plynulého toku informácií.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve