
Stať sa spoločenskou bytosťou a úspešne zvládať roly v spoločenskom živote je komplexný proces, ktorý presahuje rámec výchovy a vzdelávania. Prioritne ide o socializáciu, učenie sa v spoločenských podmienkach, proces vzniku a vývinu osobnosti vo vzájomnej závislosti od spoločenského prostredia, v ktorom sa jedinec vyvíja a následne pôsobí. Rola a jej dimenzie predstavujú rozmer zvnútornenia a osvojenia si typu spôsobu správania, ktoré vyplýva z pozície, ktorú zastáva. Úspešné zvládanie jednotlivých rolí si vyžaduje učenie a prispôsobovanie sa. V kontexte sociálnej práce nadobúda rola sociálneho pracovníka špecifický význam, ktorý sa prejavuje v rôznych archetypoch správania a konania.
Mnohí psychológovia sa v charakteristike pojmu rola zhodujú, že ide o očakávaný spôsob vedomého aj nevedomého správania a konania jednotlivca, ktoré vyplýva z jeho vnútornej dynamiky, spôsobu a vzoru, ktoré jedinec získal v procese svojho vývinu, a ktorý vyplýva z jeho pozície. Najčastejšie ide o archetypy vzorov správania, určené spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, ktoré sú úzko spojené so sociálnym statusom. Každý jedinec si roly, v ktorých sa ocitá v priebehu svojho života, spoluvytvára, prispôsobuje modifikuje, kombinuje, príp.
Pojem sociálna rola nezávisle navrhli americkí sociológovia R. Linton a J. H. Mead. Interpretovali ju ako jednotku sociálnej štruktúry opísanú vo forme systému noriem daných človeku a z hľadiska priamej interakcie medzi ľuďmi. Hra na hranie rolí, počas ktorej si človek predstavuje sám seba v úlohe iného človeka, vytvára bohatý rámec spôsobov správania, o ktorých niekedy nevie predpokladať, ako sa ich zhostí. J. H. Mead sa zaoberal aj ľudskou socializáciou. V súvislosti s ňou vymedzil koncepciu takzvaného „významného druhého“ a jeho internalizovanej, nadindividuálnej formy tzv. J. H. Na základe praktického pozorovania odlíšil „hru - play“ a „hru - game“. Prvá označuje najbežnejšie hranie sa na niečo a spočíva v napodobňovaní úloh dospelých. Druhá označuje hranie niečoho, čo zahŕňa zložitejší systém pravidiel, ktoré musí dieťa pochopiť a vedieť správne interiorizovať a interpretovať v živote.
V odbornej literatúre nájdeme širokú škálu členení a typov rolí. Najpodstatnejšie však je, aby sme vedeli obsah jednotlivých rolí pochopiť, porozumieť im, zhostiť sa ich v najpozitívnejších dimenziách. Rozlišujeme roly sociálne, ktoré sú podmienené postavením indivídua v systéme objektívnych sociálnych vzťahov (profesionálne, sociálno-demografické a pod.) a roly medziosobnostné, ktoré sú určené postavením indivídua v systéme medziľudských vzťahov (vodca, outsider a pod.). Vyčleňujeme tiež roly aktívne, ktoré plní jedinec v danom momente a latentné, ktoré sa v danej situácii neprejavujú. V západnej sociológii a psychológii sa rozšírili rozličné rolové koncepcie osobnosti.
Človek zastáva v živote viacero rolí a musí sa naučiť vhodne ich spájať. Nie vždy možno tieto roly realizovať tak, ako sa to vyžaduje, vtedy dochádza ku konfliktu rolí, zvlášť, ak niektorú z rolí odmietame, ale jej nositeľom, napriek svojej vôli, musíme byť, napr.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Sociálna práca je profesia, ktorá si vyžaduje nielen odborné znalosti, ale aj silnú osobnosť a schopnosť empatie. Sociálni pracovníci sa často stretávajú s ľuďmi v ťažkých životných situáciách a ich úlohou je pomáhať im zvládať tieto situácie a zlepšovať kvalitu ich života. V tejto súvislosti sa často hovorí o sociálnom pracovníkovi ako o archetype postmoderného superhrdinu.
Rola sociálneho pracovníka je komplexná a mnohostranná. Sociálni pracovníci plnia rôzne úlohy, ako napríklad:
Okrem odborných znalostí a zručností si práca sociálneho pracovníka vyžaduje aj určité osobnostné charakteristiky. Medzi najdôležitejšie patria:
Práca sociálneho pracovníka je náročná a prináša so sebou množstvo výziev a dilem. Medzi najčastejšie patria:
Sociálna práca má na Slovensku dlhú tradíciu. Po rozdelení štátu vzniklo v odbore fotografie prázdno. Vyplnili ho výtvarníci, ktorí vychádzali z veľmi silného konceptuálneho prejavu 50. - 70. rokov minulého storočia a fotografii sa venovali len okrajovo. Títo umelci preniesli svoje konceptuálne myslenie aj na fotografiu. Toto myslenie je na VŠVU hlavnou vizuálnou disciplínou dodnes. Dokumentárna fotografia na Slovensku po Kállayovi a Huszárovi takmer vymrela, dokument sa na našich školách ani nevyučuje. Bol by som rád, keby na Slovensku fungovala klasická dokumentárna tvorba, a preto učím. Budem šťastný, keď tu bude viac fotografov, ktorí sa budú venovať sociálnym témam, ale vo vizuálnom jazyku Blacka, Pellegrina, či Ackermana. Keď sa do našej fotografie vráti dynamika, výraz, ľudskosť. Nielen fragmenty, ale keď z nich bude cítiť zanietenosť pre človeka, ktorý autora naozaj zaujíma. Chýba to tu.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Momentálne pracujem na projekte deinštitucionalizácie ľudí so zdravotným postihnutím. Fotím stav sociálnych zariadení na Slovensku a zároveň socializáciu ich obyvateľov smerom von. Je to nádherný projekt plný pozitívnej spätnej väzby. So zadávateľom sa dalo dohodnúť na tom, že výstupné fotografie budú z môjho výberu. Projekt delím na dve časti. Prvá časť je pre zadávateľa a poukazuje na pozitívne zmeny. Tá druhá, ktorú som nazval Vzdialená blízkosť, je o miznúcom svete a rád by som ju vydal knižne. Priamo v sociálnych zariadeniach to už nie je také jednoduché. Keď použijem slová sociálna fotografia, tak si vedenie okamžite pomyslí, že tam budem fotiť plesne, pavučiny, pocikaných ľudí. Stavajú ma do roly akéhosi „udavača“, boja sa, že na základe fotografií k nim príde kontrola. Nenápadne sa snažím vysvetľovať, že pojem sociálny má aj pozitívny podtón. Aj sociálne najnižšiu skupinu je možné nafotiť krásne. Veľmi ušľachtilo až ikonicky. Snažím sa vysvetliť, že práve sociálna fotografia im môže pomôcť. Prostredníctvom expresívnejšieho pohľadu fotografa je obecenstvo nútené premýšľať. Sociálna fotografia má obrovskú moc pomôcť, ale aj uškodiť.
Človek, ktorý sa chce venovať sociálnej fotografii, by mal byť všestranný, čiže mal by rozumieť psychológii, sociológii, etike, mal by vedieť narábať so slovom. Fotograf by mal vedieť prispôsobiť svoje správanie k ľuďom, s ktorými prichádza do kontaktu. Je potrebné mať preštudované dejiny umenia, rozumieť výtvarnému umeniu, móde, architektúre a podobne. Pri sociálnom dokumente je dôležité, aký ste človek. Akú máte výchovu, v akom celospoločenskom kódexe ste boli vychovávaní. Mali by ste byť učení tolerancii, empatii, ktorá je v sociálnom dokumente dôležitá. Bez empatického vnímania môžete byť fotografom, ale bude pre vás ťažšie socializovať sa v komunite, ktorú chcete fotografovať. Akú fotografiu autor vytvorí, taký je človek. Ten, kto bol rozmaznávaný prílišnou starostlivosťou a strachom svojich rodičov, nech na sociálnu fotografiu radšej zabudne. Dokumentárna fotografia, a špeciálne sociálna fotografia, je o zodpovednosti. Autor musí vedieť bojovať za to, čo chce dosiahnuť.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve