Sociálna práca predstavuje náročnú, no zároveň veľmi dôležitú profesiu, ktorá si vyžaduje nielen teoretické znalosti, ale aj praktické skúsenosti a osobnostné predpoklady. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v pomoci jednotlivcom, rodinám a komunitám, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Cieľom tohto článku je priblížiť realitu práce sociálneho pracovníka, s dôrazom na terénnu sociálnu prácu a špecifické výzvy, ktorým čelia sociálni pracovníci v rôznych oblastiach.

Úvod do problematiky sociálnej práce

Sociálna práca je profesia, ktorá sa zameriava na pomoc ľuďom pri riešení ich sociálnych, ekonomických a osobných problémov. Sociálni pracovníci pracujú v rôznych prostrediach, ako sú zdravotnícke zariadenia, školy, úrady, komunitné centrá a terén. Ich úlohou je poskytovať podporu, poradenstvo a sprevádzanie klientom s cieľom zlepšiť ich životné podmienky a umožniť im plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Terénna sociálna práca: Realita v praxi

Terénna sociálna práca predstavuje špecifickú formu sociálnej práce, ktorá sa vykonáva priamo v prostredí klienta. Terénni sociálni pracovníci navštevujú klientov v ich domovoch, komunitách a iných miestach, kde sa stretávajú s ich problémami a potrebami. Cieľom terénnej sociálnej práce je poskytnúť klientom pomoc a podporu priamo v ich prirodzenom prostredí, čo umožňuje lepšie pochopenie ich situácie a efektívnejšie riešenie ich problémov.

Ako vyzerá deň terénneho sociálneho pracovníka?

Deň terénneho sociálneho pracovníka je rôznorodý a nepredvídateľný. Náplň práce závisí od potrieb klientov a špecifík danej komunity. Medzi najčastejšie činnosti terénneho sociálneho pracovníka patria:

• Návštevy klientov v ich domovoch: Cieľom návštev je zhodnotiť životnú situáciu klienta, identifikovať jeho potreby a poskytnúť mu poradenstvo a podporu.
• Sprevádzanie klientov na úrady, k lekárovi a do iných inštitúcií: Terénny sociálny pracovník pomáha klientom orientovať sa v systéme sociálnej pomoci a zabezpečiť im prístup k potrebným službám.
• Poskytovanie krízovej intervencie: V prípade akútnych krízových situácií, ako sú domáce násilie, ohrozenie detí alebo psychické problémy, terénny sociálny pracovník poskytuje okamžitú pomoc a podporu.
• Práca s komunitou: Terénny sociálny pracovník sa aktívne zapája do života komunity, organizuje komunitné aktivity a podporuje rozvoj sociálnych sietí.
• Administratívna práca: Súčasťou práce terénneho sociálneho pracovníka je aj vedenie dokumentácie, písanie správ a komunikácia s inými inštitúciami.

Najčastejšie problémy riešené v teréne

Terénni sociálni pracovníci sa stretávajú s rôznymi problémami, ktoré ovplyvňujú život klientov. Medzi najčastejšie patria:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Záškoláctvo: Terénni sociálni pracovníci spolupracujú so školami a rodinami pri riešení problémov so záškoláctvom a podporujú vzdelávanie detí.
• Umiestňovanie detí do detských domovov: V prípadoch, keď je ohrozené zdravie alebo vývoj dieťaťa, terénny sociálny pracovník spolupracuje s úradmi a súdmi pri umiestňovaní detí do detských domovov alebo iných foriem náhradnej starostlivosti.
• Finančné problémy: Terénni sociálni pracovníci pomáhajú klientom orientovať sa v systéme sociálnych dávok a hľadať možnosti na zlepšenie ich finančnej situácie.
• Bývanie: Terénni sociálni pracovníci pomáhajú klientom pri hľadaní vhodného bývania a riešení problémov s bývaním.
• Závislosti: Terénni sociálni pracovníci poskytujú poradenstvo a podporu klientom so závislosťami a sprostredkúvajú im prístup k liečebným programom.
• Domáce násilie: Terénni sociálni pracovníci poskytujú pomoc a ochranu obetiam domáceho násilia a spolupracujú s políciou a inými inštitúciami pri riešení týchto situácií.

Zákony a predpisy v sociálnej práci

Sociálni pracovníci musia ovládať relevantné zákony a predpisy, ktoré upravujú ich prácu a práva klientov. Medzi najdôležitejšie patria:

• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele: Tento zákon upravuje práva a povinnosti štátu pri ochrane detí, ktoré sú ohrozené alebo sa ocitli v ťažkej životnej situácii.
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách: Tento zákon upravuje podmienky poskytovania sociálnych služieb a práva a povinnosti poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb.
• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci: Tento zákon upravuje podmienky výkonu sociálnej práce a zriadenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

Sociálna práca s rómskym etnikom: Špecifické výzvy

Práca s rómskym etnikom predstavuje špecifickú oblasť sociálnej práce, ktorá si vyžaduje kultúrnu citlivosť, trpezlivosť a ochotu pracovať v náročných podmienkach. Terénni sociálni pracovníci, ktorí pracujú s rómskymi komunitami, sa stretávajú s problémami ako sú chudoba, nezamestnanosť, nízke vzdelanie, diskriminácia a sociálne vylúčenie. Ich úlohou je pomáhať rómskym rodinám a jednotlivcom prekonávať tieto prekážky a integrovať sa do spoločnosti.

Výzvy a ťažkosti v terénnej práci

Práca terénneho sociálneho pracovníka je náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. Sociálni pracovníci sa denne stretávajú s ľudským utrpením, chudobou a bezmocnosťou. Sú vystavení stresu, emocionálnemu vyčerpaniu a riziku syndrómu vyhorenia. Okrem toho, práca v teréne môže byť aj nebezpečná, najmä v rizikových komunitách.

Dôležitosť vzdelávania a supervízie

Vzhľadom na náročnosť a komplexnosť práce sociálneho pracovníka je nevyhnutné, aby sociálni pracovníci mali kvalitné vzdelanie a neustále sa vzdelávali v nových poznatkoch a metódach sociálnej práce. Dôležitá je aj supervízia, ktorá umožňuje sociálnym pracovníkom reflektovať svoju prácu, riešiť problémy a predchádzať vyhoreniu.

Vzdelávanie sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení

Nepretržitý nárast civilizačných ochorení a nutnosť ich komplexného riešenia si vyžaduje nevyhnutné vzdelávanie sociálnych pracovníkov v tejto oblasti. Sociálna práca by mala reagovať na výzvy v oblasti vzdelávania, vzhľadom na hlavné národné zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, chronickými stavmi, vznikajúcimi a znovu sa objavujúcimi hlbokými nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré sú dôsledkom sociálnej nespravodlivosti. V reakcii na tieto výzvy by mala sociálna práca rozširovať svoju prax natoľko, aby sa zamerala konkrétne na zlepšenie starostlivosti o klientov. Veľký dôraz sa kladie na potrebu ďalšieho vzdelávania v sociálnej práci v oblasti verejného zdravia, v prevencii a zdraví obyvateľstva.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Na samotnom počiatku výskumu bolo cieľom nájsť konkrétne informácie ohľadom vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení, doma i v zahraničí. Ako prvé sme oslovili vzdelávacie inštitúcie a to Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov a Asociáciu vzdelávateľov sociálnej práce. V Inštitúte ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v súčasnej dobe neprebieha žiaden akreditovaný kurz v oblasti problematiky civilizačných ochorení. Táto inštitúcia však nevylúčila možnosť, že sa touto problematikou bude v budúcnosti zaoberať, vzhľadom na celosvetový rozmach civilizačných ochorení a potrebou vzdelávania sociálnych pracovníkov v tejto problematike, ktorú je potrebné riešiť. Asociácia vzdelávateľov SP nám nevedela poskytnúť žiadne relevantné informácie. Nepoznajú inštitúcie od výskumných po vzdelávacie, ktoré by sa touto problematikou zaoberali. Ďalej táto inštitúcia uviedla, že otázkam civilizačných chorôb v kontexte sociálnej práce sa venuje jedine VŠZaSP sv. Alžbety. Na základe tvrdenia tejto asociácie sme zistili, že 15.novembra 2019 v Michalovciach prebiehala na tejto vysokej škole VI. Medzinárodná vedecká konferencia „Zdravotno-sociálne a ošetrovateľské aspekty civilizačných ochorení“, kde sa zaoberali danou problematikou. Tejto konferencie sa zúčastnilo 200 účastníkov a to vysokoškolskí pedagógovia z VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, LFUK v Bratislave, LFUPJŠ v Košiciach, SZÚ v Bratislave, Trnavskej univerzity, Prešovskej univerzity, Karlovej univerzity a Husitskej Teologickej fakulty v Prahe, lekári, zdravotné sestry, sociálni pracovníci, vedeckí pracovníci, nutriční terapeuti, fyzioterapeuti, verejní zdravotníci. Na konferencii odzneli aj prednášky zahraničných prednášajúcich z Poľska a Ukrajiny.

Zo zahraničných prednášajúcich sme v rámci nášho výskumu oslovili doc. MUDr. Ivan Mironyuka PhD. z Užhorodu, ktorý nám ochotne poskytol relevantné informácie k téme nášho výskumu v problematike civilizačných ochorení. Isté obdobie pôsobil v pracovnej skupine Ministerstva zdravotníctva Ukrajiny pre personálnu politiku v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorá navrhla zavedenie novej špecializácie na Ukrajine, konkrétne sociálneho pracovníka v oblasti zdravotnej starostlivosti. Tento návrh ukrajinská vláda zatiaľ neprijala. Táto téma je podľa jeho názoru málo pertraktovaná. Prikláňa sa k názorom ďalších odborníkov, ktorí tvrdia, že účasť sociálnych pracovníkov v systéme zdravotnej starostlivosti bude v budúcnosti naďalej rásť a rozširovať sa. Zapájanie sa sociálnych pracovníkov ako členov multidisciplinárnych rehabilitačných tímov v zdravotníckych zariadeniach, zavedenie pracovných pozícií sociálnych pracovníkov na plný úväzok v zdravotníckych zariadeniach narkologického, psychiatrického, tuberkulózneho profilu je už dnes každodennou praxou a v budúcnosti sa rozšíri iba do ďalších špecializácií a všeobecných klinických inštitúcií. Preto je dnes potrebné zmeniť prístupy k príprave sociálnych pracovníkov v tvorbe systému vzdelávania sociálnych pracovníkov týkajúcich sa špecializácií klinickej a zdravotnej sociálnej práce s praktickým výcvikom v zdravotníckych zariadeniach. Silnou výzvou pre systémy zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia je obohatiť štúdium sociálnych pracovníkov na vysokých školách v oblasti civilizačných ochorení.

V Českej republike sme oslovili vzdelávaciu inštitúciu MOUSOU, ktorá poskytuje akreditované kurzy pre sociálnych pracovníkov, no rovnako ako aj Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov na Slovensku, nedisponujú takýmto typom kurzu pre sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení. Ďalej sme oslovili dve občianske združenia. Prvou voľbou bol Zväz postihnutých civilizačnými ochoreniami SR, uviedli, že momentálne nemajú záujem o vzdelávanie svojich zamestnancov v problematike civilizačných ochorení, vzhľadom na to, že majú minimum zamestnancov, ktorí majú vzdelanie v obore sociálna práca a nedostatok financií zo strany štátu a sponzorov. Napriek všetkým týmto okolnostiam, považujú takúto formu vzdelávania za potrebnú. Takéto vzdelávanie by mohlo rozšíriť obzory ich zamestnancov, ktorí by následne mohli kvalitnejšie edukovať svojich klientov, ktorí trpia civilizačným ochorením. V Českej republike sa nám občianske združenie Civilky vyjadrilo, že sa taktiež nestretli so vzdelávaním sociálnych pracovníkov v danej problematike, no pokladajú takéto vzdelávanie za obzvlášť prínosné pre klientov postihnutých civilizačným ochorením. Naše pokusy o získanie relevantných informácií neobišli ani univerzity, konkrétne FSVaZ UKF v Nitre a Jihočeská univerzita České Budějovice - Zdravotní sociální fakulta, kde nám odpovedali, že sociálni pracovníci sa na prevencii civilizačných chorôb priamo nepodieľajú. Nepochodili sme ani na Ministerstve zdravotníctva v SR a ČR, kde vznikla zhoda v tom, že sa obidve ministerstva odvolávali na Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny.

Pri zostavovaní teoretickej časti diplomovej práce sme sa dopátrali k zaujímavým poznatkom. USA na rozdiel od SR a ČR má ministerstvo zdravotníctva, ktoré ide ruka v ruke so sociálnymi službami. Ich prioritným cieľom je chrániť zdravie všetkých Američanov, zároveň kladú veľký dôraz na vzdelávanie a školenie sociálnych pracovníkov v zdravotníctve, ktoré majú slúžiť potrebám ľudí, ktorí trpia chronickými ochoreniami. Na základe tejto skutočnosti, môžeme skonštatovať, že v tomto smere bádame značné rezervy, a zdôrazňujeme potrebu úzkej spolupráce Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny na Slovensku, v ČR, rovnako aj na Ukrajine. Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny SR sa nám vyjadrilo, že základný obsah rezortného vzdelávania (jednotlivé vzdelávacie programy) vyplývajúci z momentálne súriacich požiadaviek zákona o sociálnej práci je v súčasnosti rámcovo jasný a pre budúce požiadavky sa bude stále rozvíjať a dopĺňať. Nestretli sa so vzdelávaním sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení a ozrejmili nám fakty, že Akreditačná komisia má v kompetencii rokovať a odporučiť MPSVR SR len špecializačné vzdelávanie, ktoré je ukotvené v nariadení vlády č. 5/2016 Z .z. nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a o doplnení niektorých zákonov. Na základe tvrdení MPSVR SR sme oslovili Akreditačnú komisiu SR, momentálne však nie je akreditovaný žiaden kurz v problematike civilizačných ochorení pre sociálnych pracovníkov. MPSV CZ nám podalo informáciu, vraj im nie je známe, že by bol v ČR realizovaný kurz týkajúci sa problematiky civilizačných ochorení, no zároveň nás oboznámili so skutočnosťou, že momentálne pripravujú analýzu ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov a pracovníkov v sociálnych službách.

Vzhľadom k tomu, že sme nepochodili na domácej pôde ani u našich blízkych susedov, požiadali sme Medzinárodnú federáciu sociálnych pracovníkov IFSW o poskytnutie informácií k nášmu výskumu. Konkrétne nás zaujímalo, či bol niekedy niekde realizovaný podobný výskum ako náš výskum. IFSW sa vyjadrila, že momentálne nám nevedia v tejto problematike poradiť, zdôraznili potrebu výskumu v tejto oblasti pre profesiu sociálnej práce a popriali nám veľa šťastia v našom výskume. Zároveň prejavili záujem o výsledky z nášho výskumu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Výskum záujmu sociálnych pracovníkov o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení

Cieľom výskumu bolo zistiť, ako sociálni pracovníci vnímajú význam vzdelávania v problematike civilizačných ochorení. Zároveň sme zisťovali, či majú sociálni pracovníci záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení, a o akú formu vzdelávania v danej problematike by mali záujem.

Metodológia výskumu

Výskum nám pomohli zrealizovať odborníci a riadni členovia Slovenskej komory SP a ASP, ktorí nám pomocou dotazníkov, vyjadrili svoje názory. Komora bola zriadená na základe zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplývajú aj jej úlohy. Členmi komory sú fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na výkon sociálnej práce, vykonávajú sociálnu prácu, a sú riadne zapísaní do zoznamu členov komory prostredníctvom písomnej žiadosti, na základe zákona č. 219/2014 Z. z. odsek 2 písm. a) a b). Názory týchto odborníkov boli pre nás podstatné, vzhľadom k skutočnosti, že samotná Slovenská komora SP a ASP už v minulosti poskytla kroky k riešeniu problematiky výkonu sociálnej práce v zdravotníctve a pracovného zaradenia zdravotníkov v rezorte Ministerstva zdravotníctva SR. V roku 2017 zorganizovala stretnutie odborníkov z rôznych profesií a akademických pracovníkov. Cieľom tohto stretnutia bolo vytvoriť legislatívne podklady, na účel riešenia tejto problematiky.

Súbor pozostával zo 111 respondentov, z toho 42 asistentov sociálnej práce a 69 sociálnych pracovníkov. Prvým krokom výskumu bolo podanie žiadosti na Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce o povolenie k realizácii výskumu. Táto organizácia nám poskytla písomný súhlas s realizáciou výskumu. Na základe písomného súhlasu sme dotazník dali do elektronickej podoby a poslali internetový odkaz na Slovenskú komoru SP a ASP.

Demografické charakteristiky respondentov

Súbor tvorilo 93 (83,78%) žien a 18 (16,22%) mužov. Vyšší podiel ženského pohlavia nám prezrádza ich vyšší záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení, v porovnaní s mužským pohlavím. Veková kategória bola v rozmedzí 20 rokov až 61 a viac rokov. Najviac respondentov, ktorí sa zúčastnili výskumu bolo vo vekovej kategórií 31 - 40 rokov, presnejšie 39 (35,14%). Na základe najvyššieho dosiahnutého vzdelávania, sme zistili, že výskumu sa zúčastnilo 42 (37,84%) asistentov sociálnej práce, 62 (55,86%) sociálnych pracovníkov a 7 (6,31%) sociálnych pracovníkov malo dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie III. stupňa. Ďalším demografickým údajom bola pracovná oblasť našich respondentov. V sociálnych službách pracuje najvyšší podiel respondentov presne 52 (46,82%) respondentov, zvyšní respondenti pracujú v oblastiach ako je zdravotníctvo, verejná správa, súkromný sektor a iné oblasti. Zaujímal nás aj ďalší a zároveň posledný demografický údaj, ktorým sme zistili presné zaradenie respondentov v zamestnaní. Vo výskume sa našli okrem 10 (9,01%) asistentov sociálnej práce a 52 (46,85%) sociálnych pracovníkov aj 21 (18,92%) administratívnych pracovníkov.

Výsledky výskumu

Z odpovedí 111 respondentov môžeme jednoznačne skonštatovať skutočnosť, že 97 (87,39%) sociálnych pracovníkov pokladá vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení za významné. Z celkového počtu 111 respondentov, 66 (59,46%) označilo svoju úroveň vedomosti ako priemernú. Na základe tejto otázky sme zistili, akými informáciami disponujú naši respondenti o ďalšom vzdelávaní v problematike civilizačných ochorení. 104 (93,69%) nemá žiadne informácie. Prevažná časť odpovedí bola kladná, teda zo 111 respondentov má väčšina 96 (86,49%) respondentov záujem o vzdelávanie v oblasti civilizačných ochorení.

Stres, vyhorenie a sekundárna trauma u sociálnych pracovníkov

Vykonávanie profesie sociálneho pracovníka sa často opisuje a vníma ako ideálny stav nevyhnutnej pomoci klientovi v ťažkej životnej situácii. Levická a Mrázová (2004) uvádzajú, že sociálny pracovník by sa mal zaujímať o ľudí, mal by chcieť pomáhať a mal by mať úctu k životu. Náročnosť pomáhajúcej profesie sociálnej práce vyplýva z jej osobitnej pozície vo vzťahu ku klientovi, kde súčasťou profesionálneho výkonu práce je participácia na riešení jeho problémov (Raková, Bednarek, 2015). V tejto súvislosti Barnett a Cooper (2009) uvádzajú, že pracovníci pomáhajúcich profesií sú veľmi často ohrozovaní nadmerným stresom a syndrómom vyhorenia. Poskytujú pomoc druhým, aj keď ich vnútorné a vonkajšie zdroje môžu byť preťažené. Oblasť sociálnej práce patrí z hľadiska vzniku a rozvoja syndrómu vyhorenia k najrizikovejším (Ráczová, Köverová, v tlači). Mann (2004) dodáva, že v dôsledku intenzívnej práce s emóciami klienta, trpia pomáhajúci pracovníci tiež únavou z pomáhania v podobe sekundárnej traumy. Sekundárna trauma reprezentuje zástupnú stresujúcu skúsenosť, ktorá je výsledkom pôsobenia vyrozprávaného príbehu o traume niekým, kto ju priamo prežil (Cunningham, 2003). Taktiež na základe priamej pomoci pri stresujúcej udalosti, napríklad v podobe krízovej intervencie po hromadnej autonehode. Napriek tomu, že sociálny pracovník nie je priamo v roly obete závažnej udalosti, môže mať táto udalosť klienta na neho rovnaký dopad. Dôsledkom toho môže na sebe pociťovať prejavy sekundárnej traumy v podobe desivých snov, pocitov bezmocnosti alebo častých myšlienok na situáciu klienta. Nadmerný stres, vyhorenie a prežívanie sekundárnej traumy majú vplyv na zdravotný stav jedinca, nastáva nárast emocionálneho vyčerpania a pocitov úzkosti (Redeke, Mahoney, 2000). Ovplyvnená môže byť celková kvalita života a súčasne aj spokojnosť v práci, výkonnosť a efektivita práce sociálnych pracovníkov.

Výskum negatívnych dopadov pomáhajúcej práce

Cieľom výskumnej štúdie bolo zmapovať možný výskyt negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcej práce v populácii sociálnych pracovníkov. Zamerali sme a na faktory ako je vnímaný stres, syndróm vyhorenia a sekundárna trauma. Sústredili sme sa aj na otázku, či dĺžka praxe súvisí s nárastom negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcej profesie.

Metodológia výskumu

Výskumný súbor pozostával zo 193 sociálnych pracovníkov zamestnaných v zariadeniach sociálnych služieb a zariadených zriadených za účelom sociálno-právnej ochrany detí a kurately. Jednotlivé zariadenia boli vyberané náhodne, na základe elektronického generovania tak, aby boli proporcionálne zastúpené sociálne zariadenia z jednotlivých krajov Slovenska. Priemerný vek respondentov bol 41,7 (SD = 9,89). Na výskume participovalo 22 mužov a 171 žien. Priemerný počet odpracovaných rokov praxe bol 12,37 (SD = 9,50).

Na snímanie možnosti vyhorenia u sociálnych pracovníkov sme použili Maslachovej dotazník vyhorenia = MBI Maslach burnout Inventory (Maslach, Jackson, Leiter, 1996). Dotazník pozostáva z 22 položiek rozdelených do troch faktorov: emocionálne vyčerpanie MBI-EV (stav fyzického a psychického vyčerpania), depresonalizácia MBI-D (necitlivosť voči klientom) a z faktoru osobné uspokojenie MBI-OU (nepriamy ukazovateľ vyhorenia v podobe miery osobného uspokojenia s pracovnou kompetenciou a pracovným výkonom). Úlohou sociálnych pracovníkov bolo na 6-bodovej škále (0 = nikdy, 6 = denne) zakrúžkovať možnosť, ktorá ich najviac vystihuje, napr.: „Celodenná práca s ľuďmi je pre mňa skutočne namáhavá“. Vnútorná konzistencia pre faktor vyčerpanie bola 0,83, pre faktor depersonalizácia 0,85 a pre položky osobného uspokojenia 0,75.

Na hodnotenie vnímaného stresu sme použili 10 položkovú škálu Vnímanie stresu = PSS Perceived Stress Scale (Cohen, Kamarck, Mermelstein, 1983), ktorá je zameraná na globálne subjektívne hodnotenie vplyvu stresu a neočakávaných udalostí na jedinca v priebehu posledného mesiaca na 5-bodovej škále. Napr.: „Ako často ste sa v priebehu posledného mesiaca cítili vystresovaný?“. Vnútorná konzistencia položiek, Cronbachova alfa, bola 0,73.

Na posúdenie prežívania sekundárnej traumy sme použili dotazník Profesionálnej kvality života = PROQoL, Professional quality of life scale (Stamm, 2010), konkrétne jeden z jeho faktorov a to sekundárny traumatický stres PROQoL-STS. Úlohou respondenta bolo na 5 bodovej škále (0 = nikdy, 5 = veľmi často) v 10 položkách ohodnotiť, ako často v priebehu posledného mesiaca zažil príznaky sekundárnej traumy, napr.: „Príliš sa zamestnávam myšlienkami na ľudí, ktorým pomáham“.

Výsledky výskumu

Hodnoty priemerného výskytu negatívnych javov pomáhania u oslovených sociálnych pracovníkov sú opísané v tabuľke 1. Priemerná úroveň emocionálneho vyčerpania posudzovaná MBI dotazníkom MBI-EV bola 19,98 (SD = 11,27), priemerná hodnota depersonalizácie, MBI-D bola 4,94 (SD = 4,7) a priemerná hodnota osobného uspokojenia bola MBI-OU 34,36 (SD=7,6). Celková priemerná hodnota vyhorenia 38,56 (SD=17,8). Priemerná úroveň vnímaného stresu v celom výskumnom výbere bola 25,9 (SD = 5,25).

Sledovali sme vzťah dĺžky praxe a výskytu negatívnych javov spojených s vykonávaním profesie sociálnej práce (tabuľka 2). Tento vzťah sme zistili len u sekundárneho traumatického stresu a faktoru vyhorenia MBI-osobné uspokojenie. Konkrétne bola zistená pozitívna, slabá a signifikantná korelácia medzi dĺžkou praxe a sekundárnou traumou (rs = 0,15, p = 0,04). Tiež sa ukázalo, že s narastajúcim počtom odpracovaných rokov stúpa aj miera osobného uspokojenia (rs = 0,16, p = 0,03).

Vzťah dĺžky praxe a osobného uspokojenia nás zaujal, a preto sme hlbšie preskúmali aj možný vzťah veku sociálneho pracovníka a miery MBI-osobného uspokojenia (tabuľka 2). Pri grafickom zobrazení údajov o výskyte emocionálneho vyčerpania, depersonalizácie a sekundárnej traumy v priebehu odpracovaných rokov si môžeme všimnúť, že ich priemerná hodnota v závislosti od dĺžky praxe kolíše (graf 1, graf 2, graf 3). V grafe 1 vidíme, že emocionálne vyčerpanie je pomerne kritické do troch rokov praxe a opätovne môže stúpať po 20 rokoch praxe. Podobne je to aj so sekundárnou traumou, ktorá je na grafe zvýšená v prvých piatich rokoch praxe, a opätovne sa zvyšuje po 20-25 rokoch pomáhania (graf 3). Obdobie od 5 do 20 rokov praxe môže byť vo výskyte negatívnych javov plynúcich z pomáhania miernejšie.

#

tags: #sociálny #pracovník #diskusia #skúsenosti