Sociálny Realizmus: Definícia, Znaky a Charakteristika

Sociálny realizmus bol dominantný umelecký smer v krajinách Sovietskeho bloku, vrátane Československa, od 30. rokov 20. storočia až do pádu komunistických režimov. Táto doktrína ovplyvnila všetky druhy umenia, vrátane literatúry, a mala za cieľ slúžiť ideologickým zámerom vládnucej komunistickej strany.

Definícia a Podstata Sociálneho Realizmu

Sociálny realizmus nie je len umelecký štýl, ale predovšetkým nástroj politickej moci. Slová ako „revolúcia“, „pokrok“ a „revolučnosť“ boli frekventované v literárnych textoch tohto obdobia, ale v skutočnosti socialistický realizmus slúžil na stabilizáciu a zachovanie mocenského status quo. Bol to umelecký konzervativizmus, ktorý zakazoval akúkoľvek inovatívnosť.

Doktrína socialistického realizmu bola formulovaná na 1. Všezväzovom zjazde sovietskych spisovateľov v Moskve v roku 1934. Na jej vzniku sa podieľali J. V. Stalin, A. A. Ždanov a Maxim Gorkij. Nástup socialistického realizmu sa zhoduje s nárastom stalinistického teroru a je jeho súčasťou. V Sovietskom zväze už nešlo o revolučnú premenu spoločnosti, ale o jej upevnenie.

Avantgardné chápanie literatúry ako neustáleho atakovania noriem a rozširovania možností literárneho výrazu nemalo v tejto dobe miesto. Socialistický realizmus mal byť normou a nástrojom stabilizácie systému. Posledné zvyšky revolučného dynamizmu boli nahradené ideovým fundamentalizmom. Zdanie pokroku mala vyvolávať eskalácia teroru.

Znaky Sociálneho Realizmu

Ideologická Zameranosť

Hlavným znakom socialistického realizmu je ideologická zameranosť. Diela mali zobrazovať život z pohľadu marxisticko-leninskej ideológie a slúžiť na propagáciu komunistických ideálov. Dôležitý bol "obsah" a "uvedomenie" (ideológia), ktoré určovali "adekvátnu" formu. Ideológia sa menila, čím sa menili aj obsahy a forma, ale vždy sa deklarovala vernosť "princípom" marxizmu-leninizmu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Zobrazovanie "Nového Človeka"

Literatúra socialistického realizmu sa zameriavala na zobrazovanie "nového človeka" - ideálneho komunistu, ktorý je oddaný práci, kolektívu a boju za lepšiu budúcnosť. Tieto postavy mali byť vzorom pre čitateľov a inšpirovať ich k nasledovaniu komunistických ideálov. Ideálne postavy socialistického realizmu sa nikdy nevzdávajú, prekonávajú všetky prekážky a bojujú za vlasť proti nepriateľovi za každých okolností. Cítia sa byť príkladom komunistických hrdinov a nasledujú ich.

Realistické Zobrazenie Skutočnosti

Napriek ideologickej zameranosti sa socialistický realizmus snažil o realistické zobrazenie skutočnosti. Diela mali zobrazovať život obyčajných ľudí, ich prácu, problémy a radosti. Realizmus bol však podriadený ideologickým cieľom, takže skutočnosť bola často idealizovaná a prispôsobovaná potrebám propagandy.

Agitačno-Propagačná Funkcia

Literárne diela mali agitačno-propagačnú funkciu. Oslavovali sa výsledky práce, vodcovia robotníckej triedy (Lenin, Stalin, Gottwald), úspechy komunistickej strany a sovietskej armády.

Jednoduchosť a Zrozumiteľnosť

Diela socialistického realizmu mali byť jednoduché a zrozumiteľné pre široké masy čitateľov. Autori sa vyhýbali zložitým umeleckým postupom a experimentom a uprednostňovali tradičné formy a štýly.

Charakteristika Sociálneho Realizmu v Slovenskej Literatúre

V dejinách slovenskej literatúry možno nájsť predchodcov a udržiavateľov socialistického realizmu. Za kľúčovú líniu možno považovať tradíciu proletárskej poézie a davistov. Cieľom bolo zmeniť svet, išlo o angažovanú poéziu. Na túto líniu nadväzujú noví povojnoví autori, ktorí za komunizmus bojujú kolektívne unisono.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

V slovenskej literatúre sa objavili rôzne podoby socialistického realizmu:

  1. Proletárska poézia a davisti: Táto línia sa zameriavala na zmenu sveta a angažovanú poéziu. Na rozdiel od českej medzivojnovej avantgardy, slovenské ľavicovo orientované básnenie zväčša zotrvalo na báze proletárskej poézie.

  2. Povojnoví autori: Títo autori už nebojovali za komunizmus v dialogickom prostredí, ale kolektívne unisono. Nešlo o boj, ale o predstieranie boja.

  3. Artistná podoba: Najvýraznejšie ju predstavuje Spievajúce srdce (1952) Vojtecha Mihálika. Autor sa hlási k domácej "vysokej" tradícii (Hviezdoslav) a využíva ľudové formy ako východiskový materiál, ktorý treba rozvinúť a ideovo zužitkovať.

  4. Starší autori "s minulosťou": Títo autori sa okázalo zriekajú svojej minulosti, ale tá zanecháva stopy v ich socialistickom realizme.

    Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

    • Symbolistická tradícia: Od tridsiatych rokov sa obohacovala o modernistické a avantgardné postupy.
    • Nadrealisti: Ich literárna minulosť bola antiliterárna, atakovali ustálené poňatie literatúry a presadzovali atematickosť.

Literatúra Socialistického Realizmu a Nová Funkcia Literárnych Diel

Po prijatí socialistického realizmu za jediný štátom podporovaný umelecký smer zanikli súkromné vydavateľstvá aj literárne časopisy (Elán, Verbum, Tvorba). Vznikli nástroje centrálneho riadenia literatúry - štátne vydavateľstvá, Zväz československých spisovateľov. Autori upravovali svoje vlastné texty napísané pred prevratom roku 1948 - napr. Margita Figuli pod tlakom doby vypustila nábožensky poňatú časť textu novely Tri gaštanové kone. Mnohí medzivojnoví autori sa ťažko vyrovnávali s novými politickými i životnými podmienkami a odmlčali sa (Ján Smrek) alebo sa venovali tvorbe pre deti.

Sociálno-Psychologický Realizmus

Autori vychádzajú z realizmu, ale do diel preniká aj expresionizmus. Sústreďujú sa na zachytenie sociálnych problémov doby, v dielach vystupujú obyčajní ľudia, ale mravne čistí. Autori prenikajú pod povrch javov, vnútorný svet postáv je dôležitejší ako vonkajší dej.

Jozef Cíger-Hronský

Ako vojak bojoval v 1. svetovej vojne, pôsobil ako učiteľ, ale aj tajomník a správca MS, redigoval časopis pre deti Slniečko. Po roku 1945 z politických dôvodov emigroval do Argentíny, kde v roku 1960 zomrel. Jeho telesné pozostatky boli prevezené až v roku 1993 a sú uložené na Národnom cintoríne v Martine.

Jozef Mak

Vrcholné dielo, sociálno-psychologický román. Priestor: Horehronie. Čas: od 70. rokov 19. st. do 30. rokov 20. st. Román vyšiel v roku 1933, v čase vrcholiacej hospodárskej krízy, ale autorovým cieľom bolo metaforicky zobraziť slovenského človeka, jeho osud a biedu. Jozefa na tom svete nečaká nikto a nič. Vždy sa bude spomínať ako ľudstvo a nikdy nie ako jednotlivec. Od detstva spoznáva nespravodlivosť, biedu, tvrdosť, krutosť života. Zaľúbi sa do Maruše Meľošovej, ktorú si chce vziať za manželku a na mieste vyhoreného domu chce postaviť svoj dom. Po návrate domov zistí, že Maruša je vydatá za jeho brata Jána a bývajú v dome, ktorý on postavil. Zo vzdoru sa ožení s Julou Petriskovou, ktorá je protipólom Maruše. V diele autor poukazuje na nízky horizont dediny, prevláda pudová stránka. Autor monumentalizuje utrpenie Maka. Román patrí medzi najmlčanlivejšie romány v slovenskej literatúre, postavy sa nevedia vyjadriť slovom, preto sa autor k nim prihovára. Každá kapitola začína lyrickým opisom prírody.

Ostatné diela

  • Proroctvo doktora Stankovského: Z mestského a intelektuálneho prostredia, autor zachytáva pocity vykorenenosti v modernom svete.
  • Chlieb: Sociálny román, dedina biedy a hladu, zasiahnutá krízou a nezamestnanosťou.
  • Pisár Gráč: Autorovo najexperimentálnejšie dielo. Hlavnou postavou je obyčajný pisár, intelektuál, ktorý sa zamýšľa nad vojnou a uvedomuje si dôsledky tej, ktorá začína.

Milo Urban

Narodil sa na Orave, zo sociálnych dôvodov štúdium neukončil, pracoval ako redaktor v denníku Slovák, v čase vojnovej SR bol šéfredaktor denníka Gardista. Z politických dôvodov po roku 1948 nemohol publikovať.

Tvorba

Obohatil život dedinčanov o novú vrstvu racionálne nezdôvodniteľnej skutočnosti (osud). Jeho hrdinovia sa vedia vyjadriť činmi, nie slovom, orientácia na vnútorný svet postáv, baladická atmosféra diel, často sa zaoberá problematikou viny a trestu.

Za vyšným mlynom

Samostatne vydaná novela, ktorá sa stala predlohou pre operu Krútňava od Suchoňa. Ondrej Zimoň sa dopustí vraždy, od tej chvíle nenachádza pokoj, pije, aby zabudol, ubližuje manželke i dieťaťu, veľmi sa chce priznať, ale zároveň sa bojí odhalenia.

Živý bič

Román o 1. svetovej vojne, sociálny román, unanimistický. Priestor: dedina Ráztoky na Orave, ktorú nezasiahol front, dedina pánubohu za chrbtom. Čas: dielo začína v roku 1917 príchodom Ondreja Koreňa do dediny. Román končí 27.10 1918 všeobecnou rabovačkou Ráztočanov.

Postavy
  • Adam Hlavaj: Manžel Evy Hlavajovej, mužný, rozvážny človek, dezertoval z východného frontu a dozvedá sa o tragickom osude svojej ženy.
  • Eva Hlavajová: Hrdo znáša svoj osud, po odchode muža na front sa jej žije ťažko a poprosí notára Okolického, aby jej vyreklamoval muža.
  • Ilčíčka: Vdova, ktorá lipne na synovi Štefanovi. Je to žena činu, hrdá, odbojná, nikoho sa nebojí, ani vrchnosti, vo svojom žiali (smrť syna) je dôstojná.
  • Štefan Ilčík: Vojna je preňho prelomom, z ideálneho sveta domova sa dostane do sveta zloby, násilia, jeho svet sa rozbíja.
  • Notár Okolický: Predstavuje vrchnosť v dedine, je bojko, trpí po samovražde Evy výčitkami svedomia.

Vojna sa chýlila ku koncu, všade vládla anarchia, ľudia už vedia, že vojnu RÚ prehralo. Zmätok prepukol 27.10. 1918, dedina bola ako vykoľajená, dav sa pohol ku krčmárovi a raboval ako zmyslov zbavený, nakoniec krčmu podpálili.

Peter Jilemnický

Narodil sa v Čechách, ale väčšinu života prežil na Slovensku a okrem prvotín píše po slovensky. Pôsobil na Kysuciach, neskôr odišiel ako učiteľ s robotníckym družstvom Interhelpo do Kirgizska. V roku 1939 musel opustiť Slovensko, po vojne sa opäť vrátil.

Tvorba

Jeho tvorba má rozkolísanú úroveň, spočiatku bol ovplyvnený avantgardami a neskôr socialistickým realizmom.

Víťazný pád

Expresionistický, sociálny román, o kráse a biede Kysúc. Dej sa odohráva na Kysuciach, tesne po skončení 1. svetovej vojny. Hlavná postava Maťo Horoň sa vracia z vojny vymenený, ovplyvnený názormi boľševikov sa dostáva do konfliktu s otcom, lebo si chce vziať za ženu chudobné dievča Magdu Kotryzovú.

Pole neorané

Prvý román metódou socialistického realizmu. Odohráva sa v čase krízy na Kysuciach, ale aj na Ostravsku. Hlavná postava je Pavol Huščava, mladý kopaničiar, ktorý odchádza za prácou do Ostravy. Dielo má niekoľko dejových línií, zachytáva život a prácu, politické dozrievanie Huščavu, jeho lásku k Zuzke. Dielo má veľa reportážnych prvkov, stojí na strane KSČ, snaží sa vychovávať.

Kompas v nás

Autorov umelecký vrchol, dielo je tvorené 6 relatívne samostatnými prózami, ktoré tvoria tri dvojice, pričom v každej dvojici je jeden príbeh zo Slovenska a jeden z ruského prostredia. Dielo spája myšlienka šťastia a jeho podmienky. Podmienkami šťastia sú podľa autora: oslobodenie sa od majetku a existenčných starostí, sloboda ľudských citov, mať pocit domova, niekam patriť.

tags: #sociálny #realizmus #definícia #znaky #charakteristika

Ďalšie články