Zdravotné postihnutie a jeho definícia v kontexte Európskeho súdu a legislatívy

Tento článok sa zaoberá definíciou zdravotného postihnutia v kontexte rozhodovacej činnosti Európskeho súdu, slovenskej legislatívy a európskych smerníc. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to aj s ohľadom na práva a ochranu osôb so zdravotným postihnutím.

Zavedenie európskych preukazov ŤZP na Slovensku

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) významnú novinku - zavedenie európskych preukazov ŤZP a európskych parkovacích preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím. Cieľom je uľahčiť život a zvýšiť mobilitu občanov s ŤZP v rámci celej Európskej únie. Zavedenie týchto preukazov je reakciou na smernicu EÚ, ktorú musí ešte formálne odhlasovať Európsky parlament.

Štátny tajomník ministerstva Branislav Ondruš zdôraznil, že zavedenie týchto preukazov nebude pre občanov znamenať žiadne dodatočné náklady ani administratívu. Preukazy budú vydávané bez poplatkov. „V praxi to znamená, že každý európsky občan, ktorý príde na Slovensko, bude mať všetky výhody ŤZP ako našinec. A zase naopak, výhody ŤZP bude mať Slovák, ktorý vycestuje do európskej krajiny,“ vysvetlil Ondruš.

Európsky preukaz ŤZP bude mať formu a podobu občianskeho preukazu a bude obohatený o QR kód. Bude obsahovať aj písmeno „A“ (z anglického „assistance“), čo znamená, že je určený aj pre tých, ktorí majú prideleného asistenta. Vzhľadom na to, že údaje budú uvedené v angličtine a slovenčine, bude možné preukaz používať v celej EÚ. Európsky parkovací preukaz bude tiež obsahovať QR kód so základnými údajmi o držiteľovi.

Zákon nebude občanom prikazovať, aby si súčasný preukaz ŤZP vymenili za európsky. Stále zostáva v platnosti aj národný preukaz. Cieľom je zabezpečiť, aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli voľne pohybovať po celej EÚ a využívať výhody, ktoré im prináležia.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

Ako požiadať o preukaz ŤZP a peňažné príspevky

O vydanie preukazu pre ŤZP osobu treba požiadať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na odbore sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo lekársky nález vypisuje obvodný lekár a treba ho doložiť s kópiami všetkých potrebných nálezov odborných lekárov. Nárok na preukaz vzniká vydaním posudku, kde miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50%. Ak nie je, preukaz nemôže byť vystavený a fyzická osoba nie je považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby je bez sprievodcu alebo so sprievodcom (s červeným pásom). Na poskytnutie peňažného príspevku je potrebné požiadať takisto na príslušnom úrade práce a sociálnych vecí a rodiny.

Výhody európskych preukazov ŤZP

Zavedenie nových preukazov má za cieľ odstraňovať bariéry, ktorým dnes ľudia čelia. Je ťažká uplatniteľnosť zvýhodnení v inej členskej krajine, nie je možné si overiť platnosť preukazov. „Vďaka novým preukazom budú môcť držitelia využívať všetky zvýhodnenia a občan s ŤZP bude mať rovnaké postavenie v inej členskej krajine únie ako domáci zdravotne znevýhodnený občan,“ zdôrazňuje Ondruš. Medzi hlavné výhody patrí bezpečné a pohodlné cestovanie (možnosť zaparkovať auto na vyhradených miestach bez ohľadu na to, z ktorej členskej krajiny je držiteľ) a ďalšie zvýhodnenia (voľné vstupy, znížené vstupné, prednostný vstup, osobná asistencia (rovnaké výhody aj pre asistentov), pomôcky pre mobilitu).

Parkovací preukaz ZŤP: Podrobné informácie

Parkovací preukaz ZŤP je určený pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a vydáva sa osobám odkázaným na individuálnu dopravu motorovým vozidlom alebo má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ak osobe s ŤZP nebol v konaní o peňažnom príspevku na kompenzáciu vydaný komplexný posudok, resp. nevyplýva z neho odkázanosť osoby s ŤZP na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak má záujem o parkovací preukaz, je potrebné písomne požiadať príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

Žiadosť je možné podať priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska žiadateľa. Ak má fyzická osoba trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky a prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, požiada o vyhotovenie preukazu v mieste prechodného bydliska. Žiadosť môže podať aj iná fyzická osoba, ak nemôže osoba vzhľadom na svoj zdravotný stav podať žiadosť sama. Súčasťou žiadosti je aj aktuálny lekársky nález nie starší ako šesť mesiacov, ktorý vyplní obvodný lekár. Okrem toho sa k žiadosti prikladajú aj ďalšie lekárske nálezy z odborných vyšetrení (napr. psychiatrické, neurologické, interné a iné). Žiadosť musí žiadateľ osobne podpísať. V prípade splnenia podmienok pre vyhotovenie parkovacieho preukazu je potrebné úradu predložiť identifikačný preukaz (OP, pas, povolenie na pobyt) a fotografiu veľkosti 3 × 3 cm.

Elektronické podanie je možné realizovať prostredníctvom portálu slovensko.sk. Podmienkou je prihlásenie prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom (eID karta) a vytvorené podanie je potrebné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

Držiteľ parkovacieho preukazu ZŤP má nasledovné výhody: môže vchádzať do pešej zóny a na miesta, kde je vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel a môže využívať diaľnice bez úhrady diaľničnej známky. Je však potrebné, aby si podal žiadosť o oslobodenie. Táto výhoda sa viaže na evidenčné číslo vozidla, nie na parkovací preukaz.

PZP a ZŤP

Ak ste držiteľom preukazu ZŤP, aj pre vás platí povinnosť mať uzatvorené PZP na vašom vozidle. Môžete mať nárok na zvýhodnené podmienky pri uzatváraní PZP. Niektoré poisťovne poskytujú zľavy na PZP pre držiteľov ZŤP. Výška zľavy sa líši v závislosti od poisťovne a stupňa zdravotného postihnutia.

Integrovaná posudková činnosť

Nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z., zavádza od 1. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z. V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím môže fyzická osoba požiadať aj samostatne za predpokladu, že nemá platný integrovaný posudok, v tzv. skrátenom konaní o preukaze v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Pokiaľ máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.

Definícia osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a invalidnej osoby

Pre účely zamestnávania a podnikania je dôležité rozlišovať medzi dvoma kategóriami osôb so zdravotným postihnutím:

• Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
• Osoba uznaná za invalidnú podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Podľa § 2 odseku 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorá má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Funkčnou poruchou je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako rok. Na zhodnotení zdravotného stavu sa podieľa posudkový lekár a oddelenie posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dokladom o tom, že fyzická osoba je zdravotne ťažko postihnutá (ďalej len ako „ZŤP“), je preukaz ZŤP osoby, ktorý týmto osobám vydáva oddelenie posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prečítajte si tiež: Platiteľ zdravotného poistenia: Výsluhový dôchodca

Podľa § 71 odseku 1 zákona o sociálnom poistení sa za invalidného považuje fyzická osoba, ktorá má pre dlhodobo (bude trvať dlhšie ako rok) nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa hodnotí podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Dokladom o tom, že fyzická osoba je uznaná za invalidnú, je potvrdenie o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo Sociálnej poisťovne a rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo Sociálnej poisťovne.

Zvýhodnenia pre ZŤP osoby v podnikaní a zamestnávaní

Osoby so zdravotným postihnutím môžu v SR podnikať tak ako zdravé osoby, t. j. za rovnakých podmienok (napr. s.r.o. § 3 ods. 1).

Daňová licencia pri zamestnávaní ZŤP osôb je polovičná

Právnické osoby, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnuté osoby, môžu za určitých podmienok platiť polovičnú výšku daňovej licencie. V závislosti od výšky ročného obratu právnickej osoby a od toho, či k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia bola platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo nie, môže byť pre ňu daňová licencia stanovená v polovičnej výške 240 eur, 480 eur alebo 1 440 eur.

Daňová licencia sa znižuje na polovicu podľa § 46b odseku 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov u daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím je za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách. Za zamestnanca sa pritom podľa zákona o dani z príjmov považuje daňovník s príjmami zo závislej činnosti, tzn. že tento pojem zahŕňa zamestnancov pracujúcich na trvalý pracovný pomer aj zamestnancov pracujúcich na základe dohody. Za dni pracovného pokoja (soboty, nedele, sviatky) sa pri výpočte kalkuluje s počtom zamestnancov z predchádzajúceho dňa. Priemerný evidenčný počet za dlhšie obdobie, akým je napríklad celé zdaňovacie obdobie, sa vypočíta ako aritmetický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé mesiace.

Na účely stanovenia toho, či má právnická osoba nárok na polovičnú výšku daňovej licencie, je potrebné osobitne vypočítať priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím vo fyzických osobách a priemerný evidenčný počet všetkých zamestnancov vo fyzických osobách, a to za celé zdaňovacie obdobie. Ak potom priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím tvorí aspoň 20 % priemerného evidenčného počtu všetkých zamestnancov, právnická osoba bude platiť len polovičnú výšku daňovej licencie.

ZŤP osoba nemusí používať elektronickú registračnú pokladnicu

Podľa § 3 odseku 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov sa povinnosť evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici nevzťahuje na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím definovaných podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Živnostník, ktorý je zdravotne ťažko postihnutá osoba a predáva tovar alebo poskytuje služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidovania tržieb z nich v elektronickej registračnej pokladnici, nemusí elektronickú registračnú pokladnicu používať vôbec. V tomto prípade ale tento podnikateľ bude povinný pri tržbách v hotovosti vydávať svojim zákazníkom doklad podľa § 16 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

Diskriminácia a antidiskriminačný zákon

Za diskrimináciu sa považuje neopodstatnené konanie, pri ktorom sa zaobchádza s človekom alebo skupinou ľudí odlišne od spôsobu, akým by sa zaobchádzalo s odlišným človekom alebo odlišnou skupinou ľudí. Tento problém sa vyskytuje v rôznych prostrediach a diskriminácia na základe veku je špecifická.

Slovenská republika pristúpila k Európskej únii. Neskôr prijatá Zmluva o Európskej únii vymedzila v článku 2 a 3 svoj postoj k diskriminácii. Problematiku diskriminácie nachádzame aj v primárnom práve Európskej únie v Zmluve o fungovaní Európskej únie, kde základné diskriminačné dôvody upravil článok 10, všeobecný zákaz diskriminácie, ktorý je vymedzený v článku 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Všetky doterajšie európske právne akty v oblasti diskriminácie Slovenská republika prebrala zákonom č. 365/2004 Z. z. Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z.

Problematika diskriminácie v rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európske únie, ako aj v členských štátoch Európskej únie, je pomerne rozsiahla.

Príklady z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie

Prípady Land Brandenburg v Sass a Roca Álvarez v Sesa Starts España ETT SA sa zaoberali rodičovskými právami. Na prípadoch je zaujímavý postoj Súdneho dvora Európskej únie, ktorý smeruje odlišným smerom ako sa uberá zákonodarná činnosť Európskej únie. V prípade Roca Álvarez žalobca požadoval priznanie platených prestávok v práci s názvom „prestávky na dojčenie“. Španielske právo obsahuje premisu, podľa ktorej zamestnankyne majú z dôvodu dojčenia dieťaťa do konca deviateho mesiaca jeho veku nárok na hodinovú prestávku v práci, ktorú môžu rozdeliť na dve časti. Na rovnaký účel sa môže žena rozhodnúť nahradiť tento nárok skrátením denného pracovného času o pol hodiny. Túto prestávku môže využiť bez rozdielu matka alebo otec v prípade, že sú obaja zamestnaní. Otcova požiadavka bola zamietnutá zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že matka dieťaťa nemala postavenie zamestnanca ale živnostníčky.

Zaujímavé je aj rozhodnutie v prípade X. Otázkou, ktorú fínsky súd položil Európskemu súdnemu dvoru bolo či zákonná úprava Poistno‑matematického výpočtu založeného na rozdielnej priemernej očakávanej dĺžke života podľa pohlavia príjemcu tohto odškodnenia je v súlade s právom Európskej únie. Európsky súdny dvor zaujal razantný postoj k nastolenej problematike a uviedol, že článok 4 ods. 1 Smernice Rady 79/7/EHS z 19.

Konanie sa zaoberalo Smernicou č. 2000/78/ES - Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zakomponoval tzv. Súdny dvor Európskej únie v tomto konaní vyslovil, že Dohovor je integrálnou časťou Európskeho právneho poriadku a má nadradené postavenie nad Európskou legislatívou ako takou. V prípade Chacon Navas v Eurest Colectividades SA súd vyznačil rozdiel medzi chorobou a zdravotným postihnutím a vyslovil, že choroba nie je pokrytá danou smernicou. Pojem „zdravotné postihnutie“ uvedený v smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa patologický stav spôsobený lekársky diagnostikovanou liečiteľnou alebo neliečiteľnou chorobou, pokiaľ táto choroba spôsobuje obmedzenie vyplývajúce najmä z fyzického, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktorého vzájomné pôsobenie s rôznymi prekážkami môže brániť plnej a účinnej účasti dotknutej osoby na profesijnom živote na základe rovnosti s ostatnými zamestnancami, a ak je toto obmedzenie dlhodobé.

Prípad HK Danmark, konajúcej v mene Jesper Jens Kaltoft proti Kommunernes Landsforening (KL), konajúcej v mene Billund Kommune, ktorý obsahoval žalobu dánskeho opatrovateľa detí, ktorý bol prepustený na základe obezity. K tomuto Súd uviedol, že stav obezity pracovníka predstavuje „zdravotné postihnutie“ v zmysle tejto smernice, pokiaľ tento stav spôsobuje obmedzenie vyplývajúce najmä z dlhodobého fyzického, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť plnému a účinnému zapojeniu dotknutej osoby do profesijného života na rovnoprávnom základe s ostatnými pracovníkmi. Európsky súd spravodlivosti zdôraznil, že je podstatné, či „zdravotné postihnutie“ spôsobuje prekážku výkonu pracovnej činnosti.

Ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím pred ESĽP

ESĽP nejaký čas „hľadal“ svoju cestu k ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím. Jednou z línií, cez ktorú sa aj cez Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd dá dostať k ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím boli prípady, v ktorých rozhodoval o sťažnostiach, v ktorých bolo namietané porušenie zákazu diskriminácie, tak, ako ho ustanovuje čl. 14 Dohovoru, konkrétne prostriedkom interpretácie pojmu „iné postavenie“, pod ktorý subsumoval aj pojem zdravotného postihnutia, ktorý sa inak v Dohovore nenachádza.

Predmetom záujmu sú sťažnosti na porušenie práv garantovaných Dohovorom, ktoré sa týkajú prípadov, kde sa tieto osoby vyskytli v systéme trestnej justície v pozícii zadržaného podozrivého, obvineného, prípadne vo výkone trestu. Zmyslom a významom článku je snaha vyargumentovať s oporou v judikatúre ESĽP tvrdenie, že zvlášť niektoré skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ale v princípe všetky takéto osoby si vyžadujú zo strany štátu aj pri ich trestnom stíhaní (najmä, ak je obmedzená ich osobná sloboda a sú pod dozorom a na zodpovednosti štátu) taký prístup, ktorý zohľadňuje ich zdravotné znevýhodnenie, keďže aplikácia „normálnych podmienok a postupov“, ktorými sú vystavené zdravé stíhané osoby, by im mohla v ich prípade spôsobiť také duševné alebo fyzické utrpenie alebo iné problémy, že by mohlo takéto zaobchádzanie prísť do konfliktu s niektorým z článkov Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prípadne iných medzinárodných ­ľudskoprávnych zmlúv. Predmetom článku bude priblíženie vybraných prípadov, kde sťažovatelia namietali porušenie čl. 2 (právo na život), 3 (zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania) a čl. 5 (právo na osobnú slobodu) Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

ESĽP zastáva v posledných rokoch tzv. evolučnú teóriu ľudských práv, podľa ktorej sa ľudská spoločnosť neustále vyvíja a hýbe vpred, a preto sa vyvíja a neustále zväčšuje aj množina práv, ktoré ESĽP subsumuje pod pojmy obsiahnuté v Dohovore, keďže tento treba vždy interpretovať v konkrétnom kontexte. Rastie však nielen samotný „katalóg ľudských práv“, ktoré podľa názoru tohto súdu spadajú pod ochranu Európskym dohovorom, ale rastie aj množina právnych dokumentov, ktoré ESĽP považuje za živé medzinárodné právo tým, že ich tento súd využíva v svojej rozhodovacej činnosti a na ich základe priznáva právam sťažovateľov ochranu z nich vyplývajúcu. ESĽP jeho obsahom podporuje svoju argumentáciu o porušení alebo neporušení konkrétneho práva sťažovateľa vyplývajúceho z Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a poskytuje ochranu právam osôb so zdravotným postihnutím garantovaným týmito dohovormi, čím prepája univerzálny a európsky rámec ochrany práv týchto osôb a vysiela signál, že túto medzinárodnú zmluvu nemožno ignorovať a že rámce nimi vytvorené sa navzájom dopĺňajú.

Osoby so zdravotným postihnutím sú terminológiou ESĽP osobitne zraniteľnou skupinou osôb, a teda ak sa „obmedzenie základných práv vzťahuje na osobitne zraniteľnú skupinu osôb v spoločnosti, ktorá v minulosti trpela značnou diskrimináciou, ako sú osoby s mentálnym postihnutím, tak je miera voľnej úvahy štátu podstatne užšia a musí mať veľmi vážne dôvody na predmetné obmedzenie.

Formy diskriminácie

K diskriminácii môže dochádzať mnohými rozličnými spôsobmi a v mnohých oblastiach života. Je preto dôležité naučiť sa rozpoznávať situácie, v ktorých dochádza k diskriminácii a vedieť, či máte právo sa sťažovať a kde sa môžete sťažovať. K diskriminácii dochádza, ak sa s danou osobou zaobchádza nespravodlivo bez objektívneho dôvodu, jednoducho len preto, kým je. K diskriminácii dochádza, ak sa schopnosti, zručnosti a celkové pomery osoby neposudzujú individuálne, namiesto toho sa voči nej uplatňujú negatívne postoje, predsudky a stereotypné predpoklady založené na určitých osobných charakteristikách, ako je napríklad rasa, etnicita, náboženstvo alebo viera, pohlavie (rod), jazyk, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, vek alebo iné postavenie. Diskriminácia môže nadobúdať rôzne formy, môže sa vyskytovať v rôznych oblastiach života a môže byť zamýšľaná, ale aj nezamýšľaná.

Podľa práva ľudských práv je právo na rovnosť (rovné zaobchádzanie) a nediskriminácie chránené dvoma spôsobmi. príklad Takýto prístup vidíme v prípade Európskeho dohovoru o ľudských právach. Článok 14 Dohovoru stanovuje, že práva priznané Dohovorom musia byť zabezpečené bez diskriminácie na základe akéhokoľvek dôvodu. V zmysle niektorých iných zákonov vystupuje však zákaz diskriminácie ako autonómne, osobitne stojace právo, priamo nenaviazané na žiadne iné zákonné právo. Nezáleží teda na tom, či zároveň existuje iné zákonné právo a či to iné právo bolo porušené.

Záväzky štátu

Zákaz diskriminácie zahŕňa pozitívne aj negatívne záväzky na strane štátu. Negatívny záväzok znamená to, že štát samotný, konkrétne štátne a verejné orgány nesmú diskriminovať. Tento záväzok sa niekedy nazýva aj zákaz „vertikálnej diskriminácie“. Znamená to, že štát sa musí vyvarovať toho, aby prijímal zákony, opatrenia, politiky a programy, ktoré sú diskriminačné a že verejnoprávne orgány nesmú uplatňovať a vykonávať zákony a politiky diskriminačným spôsobom. Parlament napríklad nemôže prijať zákon stanovujúci, že do policajného zboru sa môžu prijímať len muži a nie ženy.

Ústava Slovenskej republiky deklaruje: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“, ďalej, „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Právo na rovné zaobchádzanie tu vystupuje ako „akcesorické“ právo, rovnako ako v článku 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Štát má preto aj pozitívny záväzok zabezpečiť, aby k diskriminácii nedochádzalo ani prostredníctvom konania súkromných osôb.

Osobný rozsah antidiskriminačného zákona sa vzťahuje na „každého“, t. j. V určitých prípadoch môžu verejnoprávne orgány a inštitúcie prijímať opatrenia na podporu rovnosti a odstrániť prekážky, ktoré bránia istým skupinám osôb (napr. osobám so zdravotným postihnutím) užívať ich práva rovnakým spôsobom ako druhí. Na Slovensku má napríklad zamestnávateľ povinnosť prispôsobiť pracovné prostredie potrebám osoby so zdravotným postihnutím, i keď, neexistuje zvláštna povinnosť takéhoto charakteru vo vzťahu k zamestnancom bez postihnutia.

tags: #zdravotné #postihnutie #definícia #Európsky #súd