Sociálny štát Island: Unikátny model starostlivosti o občanov

Island, ostrovný štát v severnom Atlantiku, je známy nielen svojou dych berúcou prírodou, ale aj unikátnym systémom sociálneho zabezpečenia, ktorý z neho robí vzor pre mnohé krajiny. Tento systém sa prejavuje v rôznych oblastiach života, od starostlivosti o tehotné ženy a novorodencov, cez vzdelávanie a rodinnú politiku, až po zabezpečenie v starobe a integráciu migrantov.

Starostlivosť o rodinu od počiatku

Islandský sociálny štát kladie veľký dôraz na starostlivosť o rodinu už od počiatku. Islandské deti sa zvyčajne rodia v nemocnici v Reykjavíku alebo v menších zdravotných strediskách po celej krajine, v závislosti od zdravotného stavu matky, ktorý určí lekár. Budúcim matkám, ktoré bývajú ďalej od hlavného mesta, sa odporúča presťahovať sa bližšie k Reykjavíku zopár týždňov pred pôrodom. V Reykjavíku sa momentálne stavia nová nemocnica, ktorá bude poskytovať ubytovanie aj pre rodinných príslušníkov, ktorí pricestujú s rodičkou na pôrod.

Rodičovská dovolenka a podpora

Rodičovská dovolenka na Islande trvá 12 mesiacov a je rozdelená medzi oboch rodičov - 6 mesiacov pre matku a 6 mesiacov pre otca, pričom rodičia si môžu preniesť až 6 týždňov jeden na druhého. Pokiaľ rodič svoj čas nevyužije, stráca ho - okrem spomínaných 6 týždňov, ktoré sa dajú preniesť na druhého partnera. Výška dávky sa počíta ako 80 % z priemernej mzdy až do stropu, ktorý je okolo 600 000 ISK (4 170 EUR). Dávku je možné čerpať naraz alebo po častiach, no najneskôr do 24 mesiacov od narodenia dieťaťa.

Pomenovanie detí: Unikátny systém s reguláciami

Jednou z najfascinujúcejších súčastí islandskej kultúry je systém pomenovávania detí. Na rozdiel od väčšiny západných krajín, Islanďania nepoužívajú tradičné priezviská v našom zmysle slova. Rodičia majú 6 mesiacov od narodenia na to, aby dali svojmu dieťaťu meno, a je úplne bežné, že do pol roka života dieťa meno vôbec nemá. Je normálne, že rodičia meno odhalia až počas slávnosti oficiálneho pomenovania dieťaťa. Samotný obrad pomenovania je v islandskej kultúre veľkou udalosťou. Priatelia a rodina sa stretávajú, aby to oslávili, a zvyčajne sa koná, keď si všetci trochu oddýchnu a zvyknú si na život s novým dieťaťom.

Ak sa otec volá Magnús a má syna Erika, syn sa bude volať Erik Magnússon. Je veľmi bežné, že deti dostávajú dve krstné mená a obe mená sa využívajú aj v bežnom živote (napr. María Kristín).

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Na Islande existuje Výbor pre mená, ktorý vznikol v roku 1991 a dohliada na dodržiavanie pravidiel pri výbere mien. Meno musí byť možné skloňovať podľa islandskej gramatiky a musí používať len písmená islandskej abecedy. Žiadne „c“ alebo „z“ - tieto písmená v islandčine neexistujú, rovnako tak „w“ alebo „q“. Výbor tvorí trojica expertov: jazykovedec špecializujúci sa na islandčinu, právnik znalý islandského práva a tretí člen je zvyčajne z oblasti kultúry alebo literatúry. Každé islandské meno má svoj vlastný význam.

Vzdelávanie: Od materskej školy po univerzitu

Islandský vzdelávací systém je rozdelený do štyroch hlavných úrovní, ktoré pokrývajú celé spektrum vzdelávania od raného detstva až po vysokoškolské štúdium.

Predškolské vzdelávanie (Leikskóli)

Islandské deti začínajú navštevovať materské školy už od 2 rokov, hoci mnohé začínajú skôr. Rodičia riešia starostlivosť o dieťa viacerými spôsobmi. Najčastejšie riešenie je, že deti dajú do škôlky (Leikskóli), teda predškolského zariadenia. Deti trávia niekoľko hodín denne na čerstvom vzduchu, aj pri teplotách pod nulou alebo v daždi. Typický deň začína ranným zhromaždením, pokračuje voľnou hrou, kreatívnymi aktivitami a povinným časom vonku. Materské školy poskytujú nutrične vyváženú stravu.

Deti sú prihlasované do škôlok od 12 - 24 mesiacov, v závislosti od dostupnosti, no vo väčšine obcí (napr. Reykjavík) sa snažia ponúknuť miesto od 18 mesiacov, no veľa rodičov čaká omnoho dlhšie. Rodičia tak za mesiac v škôlke zaplatia okolo 45 000 ISK - 55 000 ISK (cca 300 až 370 eur). Pri druhom dieťati je zľava 50 %, tretie a ďalšie dieťa je už bez poplatku. Rodičia s nízkym alebo žiadnym príjmom môžu dostať znížený poplatok alebo nemusia platiť vôbec. Ďalšou možnosťou sú súkromné opatrovateľky, ktoré sa starajú o menšie skupiny detí (5 - 7). Rodičia využívajú túto možnosť, kým dieťa nedosiahne vek na vstup do škôlky. Niektorí rodičia majú pomoc od starých rodičov alebo iných členov rodiny, hoci to nie je veľmi bežné, keďže väčšina ľudí pracuje a žije oddelene. Island má naozaj veľkú tradíciu v nezávislosti, takže rodinná výpomoc je menej častá ako napríklad v strednej Európe.

Predškolské vzdelávanie predstavuje prvú úroveň vzdelávacieho systému a je zákonom definované ako vzdelávanie a starostlivosť o deti, ktoré nedosiahli vek šiestich rokov. Táto úroveň je pod správou jednotlivých obcí, ktoré zabezpečujú jej financovanie a organizáciu.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Povinná školská dochádzka (Grunnskóli)

Islandské deti začínajú povinnú školskú dochádzku vo veku 6 rokov. Povinná školská dochádzka na Islande trvá desať rokov a je určená pre deti vo veku od 6 do 16 rokov. Tento systém kombinuje primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie do jednej kontinuálnej štruktúry. V oblasti Reykjavíku môžu školy mať až 1 200 žiakov. Vo vidieckych oblastiach môžu mať školy menej ako 10 žiakov a približne 50 % škôl má menej ako 100 žiakov. Hlavným vyučovacím jazykom v Grunnskóli aj v Leikskóli je islandčina.

Grunnskóli sa väčšinou delí na tri stupne: mladší stupeň (ročníky 1. - 4.), stredný stupeň (ročníky 5. - 7.) a starší stupeň (ročníky 8. - 10.). Počas povinného vzdelávania sa deti učia základné predmety ako islandčinu, matematiku, prírodné vedy, spoločenské vedy, telesnú výchovu a umenia. Islandské školy používajú stupnicu známok od 0 do 10, kde 10 je najvyššia známka a 5 je potrebná na úspešné zvládnutie predmetu.

Na Islande je však povolená aj domáca výučba, ktorá sa využíva minimálne, pretože podlieha veľmi prísnym pravidlám.

Zaujímavosťou je, že deti od 13 rokov majú povolenie pracovať na Islande, a teda je úplne bežné, že v supermarkete za kasou vidíte pomerne mladé deti. Od 13 rokov je však možné zamestnať dieťa len pri veľmi obmedzených typoch práce.

Vyššie sekundárne vzdelávanie (Framhaldsskóli)

Po ukončení povinnej školskej dochádzky môžu študenti pokračovať vo vyššom sekundárnom vzdelávaní, ktoré trvá tri až štyri roky. Na rozdiel od predchádzajúcich úrovní je vyššie sekundárne vzdelávanie pod správou ústrednej vlády. Framhaldsskóli, v doslovnom preklade „pokračujúca škola“, nasleduje po nižšom strednom vzdelávaní. Obe však vedú k rovnakým kvalifikáciám a možnostiam ďalšieho štúdia.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Vysokoškolské vzdelávanie (Háskóli)

Islandské vysokoškolské inštitúcie sa nazývajú „háskóli“, čo doslova znamená „vysoká škola“. Systém zahŕňa osem vysokoškolských inštitúcií, pričom najstaršou a najväčšou je Univerzita Island, založená v roku 1911. Mnoho Islanďanov sa však rozhodne študovať vysokú školu v zahraničí. Najpopulárnejšie je Dánsko, a to hlavne z dôvodu jazykovej a kultúrnej blízkosti. Medzi populárnu voľbu patrí aj Slovensko - konkrétne mesto Martin. Martinská lekárska fakulta je populárna medzi študentmi zo Škandinávie, a preto tu môžete stretnúť pomerne veľa mladých Islanďanov.

Financovanie a riadenie vzdelávania

Jedným z najvýraznejších aspektov islandského školstva je jeho verejné financovanie. Hoci existuje určitý počet súkromných škôl, predovšetkým na úrovni predškolského, vyššieho sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania, verejný sektor zostáva dominantný. Islandský vzdelávací systém vykazuje zaujímavú kombináciu centrálneho riadenia a miestnej autonómie. Toto rozdelenie zodpovednosti umožňuje prispôsobenie vzdelávacích programov miestnym potrebám a podmienkam. Zodpovednosť za národné hodnotenie a testovanie nesie Inštitút pre vzdelávacie testovanie, ktorý je jedinou skúšobnou komisiou v krajine. Island ponúka aj rozsiahle možnosti vzdelávania dospelých a špecializované umelecké školy, predovšetkým hudobné školy.

Prevencia závislostí: Islandský model

Islandský model prevencie závislostí je založený na princípe poskytovania alternatívnych aktivít pre mladých ľudí. Štátne financovanie sa zvýšilo pre organizované športy, hudbu, umenie, tanec a iné kluby, aby sa deťom poskytli alternatívne spôsoby, ako sa cítiť súčasťou skupiny a cítiť sa dobre, namiesto používania alkoholu a drog.

Sociálna inklúzia a otvorenosť voči migrantom

Island patrí na prvé miesto v rámci Európy, ale aj v rámci celého sveta, z hľadiska akceptácie a pozitívneho pohľadu na migrantov. K rovnakým záverom prišli aj výskumníci z tamojšej univerzity, keď okolo 60 percent opýtaných uviedlo, že prisťahovalci majú na islandskú spoločnosť pozitívny vplyv. Okolo 36 percent respondentov si tiež myslí, že krajine by prospelo viac ďalších zahraničných migrantov.

Len v rámci prvých deviatich mesiacov tohto roka prišlo na Island zatiaľ okolo 6 600 zahraničných osôb. Ide o rekordné číslo. Väčšina z prisťahovalcov na Islande je poľskej národnosti, veľké zastúpenie tu majú aj obyvatelia Litvy či Filipín.

Halldór Benjamín Þorbergsson, generálny riaditeľ organizácie Samtök atvinnulífsins - Business Iceland, zastáva názor, že zahraniční pracovníci sú nevyhnutnou súčasťou islandskej ekonomiky a hospodárstva. Jeho organizácia predpokladá, že do roku 2040 bude približne 20 percent Islandu pozostávať z migrantov. Podľa neho je však dôležité, aby sa prisťahovalci od obyvateľstva neizolovali, a preto je dôležitá ich výuka islandčiny.

Výzvy a budúcnosť sociálneho štátu

Islandská populácia výrazne starne. V súčasnosti je približne 10 percent Islanďanov starších ako 70 rokov, do roku 2050 má ísť o 20 percent. Rovnako poukázal aj na zvýšený počet zdravotne postihnutých ľudí v krajine.

Island zvažuje zmeny daní z cestovného ruchu, aby turisti niesli väčší diel zodpovednosti pri ochrane prírody. Krajina nechce o turistov prísť, zároveň sa ale bráni nadmernému turizmu a jeho dopadom na miestnych obyvateľov i svoje prírodné prostredie.

tags: #sociálny #štát #Island