Sociálne zmeny v starobe a ich charakteristika

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý prináša so sebou nielen demografické, ale aj rozsiahle sociálne zmeny. Tento článok sa zaoberá sociálnym rozmerom starnutia slovenskej populácie, pričom analyzuje adaptáciu seniorov na nové životné situácie, zmeny v ich sociálnej pozícii a úlohe, ako aj faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu života v starobe.

Úvod

Starnutie je prirodzený proces, ktorý prináša so sebou zmeny v biologickej, psychologickej a sociálnej oblasti. Sociálne zmeny v starobe sú komplexné a ovplyvňujú kvalitu života seniorov, ich postavenie v spoločnosti a vzťahy s okolím.

Sociálna adaptácia v starobe

Sociálna adaptácia je kľúčová pre plnohodnotný život seniora. Nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu. Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb. Adaptácia človeka je univerzálna a v starobe má celý rad zvláštností. V mladosti je tento proces ovplyvňovaný pracovnou činnosťou a za aktívnej účasti vedomia, no v starobe tieto faktory zanikajú. Adaptácia seniora často pripomína pud sebazáchovy.

Morfologicko-fyziologické zvláštnosti a sociálna adaptácia

Morfologicko-fyziologické zvláštnosti seniora, ktoré sú podmienené procesom starnutia, sa nemôžu meniť tak rýchlo ako okolité prostredie. V tomto dôsledku vzniká nezhoda týchto procesov, ktorej prejavom býva zmena spôsobu správania, zmena medziľudských vzťahov a sociálneho prostredia vôbec. Subjektom sociálnej adaptácie môže byť tak spoločnosť, ako celok, sociálna skupina, ako aj osobnosť. V zhode s týmto obsahom je stupeň sociálnej dezadaptácie rôzny. Môže to byť porucha jednotlivca v skupine, ale tiež skupinová porucha prispôsobenia, čiže nedostatočné spoločenské vzťahy. Sociálna dezadaptácia je nebezpečná, pretože jej príčina spočíva v rozporoch medziľudských, skupinových, politických, náboženských, ekonomických a podobne. Dôležitou podmienkou adaptácie je optimalizácia vzťahov, ktoré možno dosiahnuť na základe hlbokého vzájomného emocionálneho pochopenia.

Sociálna pozícia seniora a jej zmeny

Za začiatok sociálnej, ale aj psychologickej staroby treba považovať rok odchodu ženy a muža do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života. Tento vek je podmienený vznikajúcim sociálnym statusom muža a ženy pri odchode do dôchodku. Status dôchodcu má predovšetkým výrazný psychologický a emocionálny dosah pre jednotlivca a jeho okolie, ale tiež predstavuje zmenu jeho spoločenského postavenia danú nielen obmedzením spoločenských aktivít, ale aj ekonomického obmedzenia. Možno povedať, že v tomto veku sa začína sociálna staroba jedinca.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Sociálna pozícia seniora je určená jeho postavením, ktoré zaujíma vo vzťahu k ostatným sociálnym pozíciám. Sociálna pozícia sa skladá zo sociálneho statusu a sociálnej roly. Získaná sociálna pozícia sa nadobúda vlastným úsilím jedinca. Pripísaná je vrodená, pridelená je príslušnosťou k určitej spoločenskej vrstve. S odchodom do dôchodku každá sociálna pozícia nadobúda na dynamike vzťahov a v súčasnosti sa s narastajúcim vekom len ťažko udržiava. V starobe často prevláda pridelená sociálna pozícia vyjadrená sociálnym statusom seniora odkázaného na dôchodok. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž. Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora. Pre seniora, ktorý sa usiluje o zdravú a pozitívnu starobu, je dôležité, ako vidí sám seba a ako ho vnímame my. Sociálny status predstavuje termín, ktorý označuje postavenie jedinca v určitej vzorke spoločnosti, ako „súbor práv a povinnosti“, na rozdiel od termínu „rola“, ktorá je zavedením týchto práv a povinností do činnosti, čo znamená, že je dynamickým aspektom statusu.

Sociálna rola a jej význam v starobe

Sociálna rola je správanie očakávané od osoby v istom spoločenskom postavení. Sociálna rola úzko súvisí jednak so spoločenskými normami správania, ktoré sú zakotvené v spoločenských zvykoch, obyčajach, zákonoch a tabu, jednak s formami sociálnej kontroly správania indivídua. V starobe počet úloh, a tým aj sociálnych pozícií, ubúda. Senior často už neplní ani úlohu starého rodiča v rodine. Sociálna adaptácia je interakčný proces, diferencovaného a v podstate celý život prebiehajúceho prispôsobovania meniacemu sa spoločenského a hmotnému prostrediu života subpopulácie seniorov, v ktorej starý človek žije a kde sa starý človek vyrovnáva s novými alebo zmenenými faktormi svojho sociálneho prostredia, do ktorého je včlenený. Konečnou fázou adaptačného procesu je úplné vyrovnanie, včlenenie nových podmienok, parciálna adaptabilita alebo inadaptabilita. Sociálna adaptabilita je závislá od štruktúry subjektu, veľkosti zmien, priaznivých podmienkach adaptácie a od ochoty pomôcť.

Podmienky adaptácie na starobu

Na základe týchto podmienok, človeku odchádzajúcemu do dôchodku by mali byť vytvorené vhodné podmienky na adaptáciu na nový životný štýl, nové sociálne postavenie, status a rolu, ktorú bude v danom spoločenstve zohrávať. Akceptácia nového stavu môže seniora pozitívne aktivizovať v prospech jeho nového života. Ľudia na dôchodku sa často dostávajú do úlohy odložených, aj napriek tomu, že sú materiálne saturovaní, zostávajú osamotení a odcudzení. V našej spoločnosti je vytvorený model staroby, ktorý práve starým ľuďom vyhovuje. Seniori sa musia aktívne a s príznačnou múdrosťou usilovať o obojstranne dobré vzťahy s deťmi a vnukmi. Adaptácia na starobu by mohla u niektorých jedincov prebiehať lepšie, pokiaľ by starší človek mal možnosť zapojiť sa buď do dobrovoľníckych aktivít, alebo do pracovného procesu.

Globalizácia a zmysel života v starobe

Situácia, v ktorej sa človek ocitol na prahu 21. storočia, pripomína novú historickú križovatku, na ktorej musí globalizované ľudstvo nájsť nový zmysel svojej existencie i nový smer svojho rozvoja. V podmienkach globalizácie ľudský zmysel nestratil svoj zmysel. Zmysel stráca len život, ktorý žijeme bez predstáv, ktoré nám vnútila moderná spoločnosť.

Zmeny v rodine a sociálnom prostredí

Proces starnutia je spojený s výraznými zmenami v sociálnej oblasti. K podstatným zmenám dochádza predovšetkým v rodine. Starnúci rodičia, ktorých deti už dospeli a opustili domácnosť, žijú väčšinou sami. Strácajú nielen rodičovskú, ale i prarodičovskú funkciu, predovšetkým však i významnú materiálnu, sociálnu a psychickú podporu svojich detí v starobe.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Odchod do dôchodku ako kritický zlom

Odchod do dôchodku je nielen kritickým zlomom, ale aj krízovým obdobím. Začína sa strácať sebadôvera a sebaistota. Je to psychicky náročné obdobie, v ktorom človek stráca dosahovanie sociálneho postavenia. Mnohí sa horšie adaptujú na penzijné obdobie. Hovorí sa preto o dôchodkovej kríze, penzijnom debakli alebo penzijnej chorobe. Starnúci človek sa ešte snaží dohnať to, čo predtým zameškal, ale už sa nesnaží napodobňovať svoje ideály. Počiatočný zmätok sa strieda s uspokojením prítomnosti, ale vzápätí sa vtiera nedôvera. Aby sa zabránilo úpadku sociálneho a ekonomického postavenia, je nutné sústrediť sa na cielené zvládnutie takých rizík. Človek očakáva pomerne dlhodobé obdobie medzi ukončením ekonomickej aktivity a začínajúcej závislosti od staroby. Je žiaduce naplniť ju hodnotnou činnosťou, novým programom a perspektívou života.

Starší človek stráca určité sociálne úlohy, stráca skôr nadobudnuté kontakty, menia sa jeho perspektívy a hodnotový systém. Jedinec žijúci doterajším pracovným a rodinným režimom sa musí preorientovať na inú činnosť, na oblasť kultúry, športu a vlastné záujmy. Tieto zmeny v živote seniora by však mali byť postupné a nenásilné. V tomto období je senior konfrontovaný s neustále chudobnejším sociálnym prostredím, keď sa musí vyrovnávať s odchodom detí z domu, stratou životného partnera, ale aj priateľov a známych, čím sa prehlbuje sociálna izolácia. Mení sa finančná situácia, zhoršuje sa zdravotný stav a často sa starší človek nedokáže postarať o seba, a tým sa narúša kvalita života.

Stratégie zvládania staroby

Existujú rôzne stratégie, ako sa vyrovnať so zmenami spojenými so starobou:

• Konštruktivizmus: Ľudia majú optimistický postoj k životu, sú tolerantní a nadväzujú vzťahy s ostatnými. Sú zmierení s faktom starnutia a uvedomujú si možnosti svojich výkonov a ich dimenzií.
• Obranný postoj: Stratégia typická pre ľudí, ktorí majú strach z akejkoľvek závislosti a z hroziacej straty aktívneho života a z tohto dôvodu odmietajú akúkoľvek pomoc.
• Sklon k závislosti: V starobe majú ľudia, ktorí boli celý život pasívni a spoliehali sa hlavne na druhých. Aj teraz očakávajú, že ich potreby uspokojí niekto iný. Svoje problémy často zveličujú, čo im umožňuje ľahšiu manipuláciu s okolím.
• Postoj obete: Ľudia, ktorí starobu vnímajú ako nepriazeň osudu. Majú sklon zvaľovať vinu na iných, často bývajú agresívni, podráždení a nespokojní. Títo ľudia sa považujú za akúsi obeť svojho osudu, sú ľútostiví a pesimistickí. Cítia sa veľmi osamelí, ale na druhej strane ani žiadny sociálny kontakt s inými ľuďmi nevyhľadávajú.

Spôsob zvládnutia všetkých zmien spojených so starobu je vždy individuálny. Adaptácia na starobu je ovplyvňovaná celým komplexom činiteľov. Okrem už spomínanej osobnosti človeka a jeho fyzického stavu tu zo sociálneho aspektu patria činitele ako spoločenská atmosféra, preferovaný životný štýl, vstup do dôchodku, zmena spoločenského statusu, strata životného partnera či partnerky, rodina, respektíve to, či sa v nej uprednostňovalo kresťanské zmýšľanie alebo nie. Všetky tieto faktory sa podieľajú na tom, prečo sa niekto lepšie adaptuje na starobu a iný menej. Na vytvorenie mravného vzťahu k starším ľuďom je dôležitá celková spoločenská atmosféra. Dôležitým sociálnym faktorom, ktorý ovplyvňuje život staršieho človeka, je vstup do dôchodku. Vtedy dochádza k obmedzeniu rozsahu činností, k strate dovtedajšieho programu a k zúženiu styku s ostatnými ľuďmi. Senior začína sústreďovať pozornosť na svoje problémy, pripisuje im veľký význam. Takéto správanie môže viesť k sociálnej izolácii. K izolácii môže viesť aj to, že senior prestáva byť príslušníkom sociálnych skupín, ktorých bol doteraz členom. Osobná nespokojnosť (najčastejšie u muža) môže spočívať v tom, že senior nevie čo s časom, ako ho vyplniť. Povolanie mu doteraz poskytovalo životný obsah a odchodom zo zamestnania mu vzniká dlhá chvíľa a prázdnota. Pracujúci šesťdesiatroční muži s pozitívnym postojom k vstupu do dôchodku majú viac plánov a ich pohľad do budúcnosti je optimistickejší než u tých mužov, ktorí vo svojom odchode vidia prevažne negatívne aspekty. Rýchlejšie sa prispôsobujú tí dôchodcovia, ktorí si robia plány do budúcnosti ešte v čase pracovnej aktivity.

Každý senior je jedinečnou bytosťou prežívajúcou v určitom ekosystéme, v ktorom pôsobí užšia či širšia rodina, priatelia, známi, kolegovia, ale aj sídelná komunita, štát so svojimi právnymi a morálnymi normami, dokonca aj európske či svetové spoločenstvo. Východiskom a oporou ľudského poznania je u človeka vedomie vlastnej existencie, teda sebavnímanie. Sebahodnotenie a sebaponímanie sa v priebehu dejín mení a mení sa aj zmysel života.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Demografické trendy a záujem o starnutie

Predpokladá sa, že v roku 2030 bude štvrtina populácie v ekonomicky rozvinutom svete vo veku nad 65 rokov a v takmer polovici západnej Európy vo veku nad 50 rokov. Odborníci z viacerých oblastí výskumu sa venujú otázkam starnutia a staroby z viacerých uhlov pohľadov. Prvý odborný záujem o starnutie vychádzal z medicínskych kruhov. Záujem o starnutie a starobu zo strany lekárov je známy už zo staroveku a stredoveku. Dnešná gerontológia vznikla na začiatku 20. storočia. Zhromaždila množstvo materiálu a vyslovila viacero hypotéz o podstate starnutia a staroby. Predĺžil sa priemerný vek, znížila sa úmrtnosť, ale maximálna dĺžka života a tempo starnutia zostali rovnaké. Súčasná veda dokáže podstatne znížiť úmrtnosť v strednom veku, ale riziko úmrtia vo vysokých vekových skupinách neovplyvnila. Akýkoľvek pokrok medicíny, akékoľvek zlepšenie životných podmienok, akékoľvek zlepšenie v hygiene, to všetko podstatne znížilo riziko smrti u mladých a stredne starých ľudí, nepomohlo to však zraniteľnému organizmu starcov.

Aktívne starnutie a jeho význam

V minulosti sa otázkam aktívneho starnutia nevenovala takmer žiadna pozornosť. Vyššieho, či vysokého veku v dobrom zdravotnom stave sa nedožívalo mnoho ľudí, čo znamenalo, že nebolo dôležité riešiť podobnú problematiku. Situácia sa ale celkom zmenila. V súčasnosti je dôležité propagovať celoživotný aktívny prístup k životu a zvyšovať informovanosť verejnosti o formách zdravého života v starobe. Na Slovensku sa zatiaľ tento postoj nestal bežnou súčasťou života dnešných seniorov. Myšlienka aktívneho starnutia môže byť do budúcnosti riešením nielen pre spoločnosť, ale aj samotného seniora. Je nesmierne dôležité, aby človek vyššieho veku nachádzal zmysluplnosť svojho života, a aby bola čo najdlhšie zachovávaná jeho autonómia. V minulosti neboli seniori zvyknutí uvažovať o príprave na starobu, ani rozmýšľať nad starnutím ako aktívnej časti svojho života. Skôr sa od starnutia očakávalo pasívne trávenie voľného času. V poslednom čase však dochádza k veľkým zmenám, ľudia si začínajú uvedomovať, že situácia sa mení. Budúci seniori by preto mali pozerať na toto životné obdobie úplne inak. Je síce pravda, že na zmenu nikdy nie je neskoro, ale nie je možné ľuďom prikazovať, akým spôsobom majú žiť. Niektorým vyhovuje väčší podiel aktivity v priebehu života, iným zasa naopak. Napríklad introvert môže dokonca aktívny štýl života priam neznášať a bude spokojný s opačným prístupom k životu v starobe. Určite by bolo dobré, keby si všetci seniori uvedomovali, že nečinnosť má negatívne dôsledky a nakoniec môže vyústiť až do rozpadu psychiky celej osobnosti. Len veľmi ťažko sa stane z celoživotne pasívneho človeka jedinec žijúci vo vyššom veku aktívnym spôsobom života. Vo väčšine je starnutie pokračovaním predchádzajúceho štýlu života a preto je nutné začať s aktívnym prístupom čo najskôr. Ľudia musia poznať dôležitosť včasnej prípravy na starnutie, rozvíjať mimopracovné aktivity, vzdelávanie, prínos zdravého životného štýlu a preventívne opatrenia. Je značná súvislosť medzi aktívnym štýlom života a zdravotným stavom človeka. Rovnako má na prežívanie aktívneho života značný vplyv vzdelanie, partnerské spolužitie a celoživotný optimistický postoj k životu. Z prieskumov uskutočnených v posledných rokov jasne vyplýva, že existuje priama súvislosť medzi životnou spokojnosťou a schopnosťou aktívneho prístupu k životu. Celková spokojnosť seniora je vyššia, ak zostáva optimistom, venuje sa rôznorodým činnostiam a koníčkom, a ak u neho prebehla aspoň neplánovaná príprava na starobu.

Edukácia seniorov ako symbol aktívneho prístupu

Symbol nového, aktívneho, cieľavedomého a informovaného prístupu samotného seniora k svojmu životu, predstavuje edukácia seniorov. Po prvýkrát sa edukačné aktivity objavili v 70. rokoch minulého storočia ako nový fenomén vo výchove a vzdelávaní. Dnes tiež existuje vedná disciplína, označovaná termínom geragogika, ktorá je zameraná na výchovu seniorov. Značný nárast seniorov v našej spoločnosti vyžaduje ďalší rozvoj edukácie seniorov, ale v súčasnosti na mnohých miestach táto forma výchovy a vzdelávania chýba. Ďalšími faktormi potrebnosti edukácie je predlžujúci sa čas života seniorov v starobe a snaha o hľadanie nových modelov starnutia. Dnešní seniori majú iné požiadavky na život na dôchodku, než mali predchádzajúce generácie.

Faktory ovplyvňujúce starnutie

Starnutie je ovplyvnené viacerými faktormi, ktoré možno rozdeliť na:

1. Biologické faktory: sú dôsledkom involúcie štruktúr a funkcií orgánov, zhoršenia perfúzie, zhoršenia adaptačných a regulačných funkcií, poklesu imunity, zníženého zmyslového vnímania. Dotýka sa teda všetkých orgánov ale prebieha asynchrónne.
2. Psychické faktory: Vyšší vek je charakteristickým obdobím života pre vznik rôznych emočných porúch ako emočná labilita, striedanie nálad, zvýšená sugestibilita, sklon k úzkostným a depresívnym prejavom.Veľmi často sa prejavujú povahové zmeny typu šporovlivosti až lakomstva, resp. pôžitkárstva a utrácania, snahy byť v centre pozornosti, nedôvery voči okoliu, svojhlavosti, rozvoju abúzu alkoholu ako aj zvýraznený záujem o svoje fyziologické funkcie.
3. Sociálne faktory: Najvýraznejším javom sociálneho starnutia je obdobie okolo odchodu do dôchodku. Patrí k najrizikovejším obdobiam starnúceho človeka s veľkými nárokmi na jeho adaptačné schopnosti. Penzionovanie je ťažšie u mužov, pretože ženy pokračujú v starostlivosti o domácnosť a o vnúčatá. Odchod do dôchodku sa môže podieľať na vzniku manželských problémov. Manželia trávia spolu viacej času. Problémy spôsobuje i starostlivosť o závislého partnera. Menej sebestačný partner na zdravšieho partnera žiarli.

Vek a jeho aspekty

Vek je možné posudzovať z rôznych hľadísk:

1. Chronologický vek: zodpovedá skutočne prežitému času bez ohľadu na stav organizmu.
2. Biologický vek: je dôsledkom geneticky riadeného programu, pôsobenia vonkajšieho prostredia, spôsobu života a chorobných situácií.
3. Funkčný vek: zodpovedá funkčnému potenciálu človeka. Je daný súhrnom charakteristík biologických, psychologických a sociálnych.
4. Psychologický vek: je dôsledkom funkčných zmien v priebehu starnutia, individuálnych osobnostných rysov a subjektívneho veku.

Typy adaptácií na starobu

Existujú rôzne typy adaptácií na starobu:

• Konštruktívna osobnosť: akceptuje starobu, starnutie, hodnotí svoj život kladne, je aktívny a komunikatívny.
• Závislá osobnosť: osobnosť „na hojdacom kresle“, so starobou je spokojný len do istej miery, spolieha sa na ostatných, starobu považuje ako čas odpočinku a je pasívny.
• Defenzívna osobnosť: obnovená - títo ľudia sú veľmi aktívny, boja sa staroby, snažia sa stále pracovať, dokázať, že všetko ešte zvládnu.
• Hostilná osobnosť: prejavuje sa nepriateľsky, obviňuje ľudí za svoje neúspechy, reagujú mrzuto. Týmto ľuďom často hrozí izolácia.

Zdravotné problémy v starobe

Medzi časté zdravotné problémy v starobe patria:

• Osteoporóza: zvyšuje riziko zlomení, častejšie sa vyskytuje u žien, pretože hustotu kostí zvyšujú ženské pohlavné hormóny, ktorých produkcia sa výrazne znižuje v klimaktériu.
• Infekčné choroby: sú problémom najmä u starých ľudí žijúcich v inštitúciách a v zlých podmienkach.
• Psychické poruchy:
  • Zmätenosť: porucha vedomia, zapríčinená poškodením činnosti mozgu. Príčiny: vonkajšie- alkohol, lieky, hospitalizácia, zmena prostredia, alebo vnútorné- zlé prekrvenie mozgu. Môže byť sprevádzaná halucináciami, ilúziami.
  • Depresie: depresívny pacient pôsobí dojmom spomaleného filmu, spomalené pohyby, reč, smutný dojem, nechutenstvo k jedlu, zanedbaný zovňajšok, nespavosť, nezáujem o okolie.
  • Demencie: najviac vyskytujúci sa typ demencie je Alzheimerov typ - vyvolaný poškodením ciev zásobujúcich mozog. Demencie poškodzujú poznávacie kognitívne funkcie mozgu- chápavosť, úsudok, pamäť.

Sociálne služby pre seniorov

Pre seniorov sú dostupné rôzne sociálne služby:

• Organizovanie spoločného stravovania: slúži pre seniorov, ktorému stravovanie nie je možné zabezpečiť inak.
• Prepravná služba (sociálny taxík): slúži namiesto dotácií na kúpu motorového vozidla, prípadne individuálnej prepravy.
• Starostlivosť o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb: poskytuje sa občanovi, ktorému nemožno poskytnúť inú sociálnu službu, alebo poskytnutie inej dostatočne nerieši jeho hmotnú alebo sociálnu núdzu. Patria sem:
  • Domov sociálnych služieb: zabezpečené stravovanie, bývanie, zaopatrenie. Poskytuje: výchova, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná, rehabilitačná činnosť.
  • Domovy dôchodcov: sú pre seniorov, ktorí majú priznaný starobný alebo invalidný dôchodok a potrebujú komplexnú starostlivosť, ktorú nevie zabezpečiť ich rodina. Poskytuje sa tu: stravovanie, bývanie, zaopatrenie.

Zmeny v organizme a psychike v starobe

V starobe dochádza k rôznym zmenám:

• Oslabuje sa činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním a niektoré z nich prestávajú úplne fungovať.
• V stenách ciev sa ukladá vápnik a cholesterol, cievy strácajú pružnosť a zvyšuje sa krvný tlak.
• Nervová sústava je menej odolná voči záťažovým situácia, preto sa ľahko unaví.
• Starý človek potrebuje viac odpočinku a spánku.

Psychický vývin v starobe

• Poznávacie procesy:
  • Pomalé a nejasné vnímanie a orientácii v priestore.
  • Rýchlosť myslenia, vnímania a analýzy skutočnosti sa spomaľuje.
  • Pamäť - oslabené je mechanické vštepovanie do pamäti, ľahšie si zapamätá to, čo má logickú súvislosť. Dlhodobá pamäť funguje veľmi dobre - starý človek si pamätá i udalosti z pred 10 rokov a krátkodobá pamäť je oslabená - človek si nepamätá kde si práve položil okuliare.
• Sociálne vzťahy:
  • Sociálne vzťahy sú obmedzované zdravým starých ľudí a možnosťou ich pohybom a cestovania.
  • Medziľudské vzťahy sa zhoršujú.
  • Zvýrazňuje sa egoizmus, vzťahovačnosť, tvrdohlavosť, pedanstvo, podozrievavosť, detinskosť, so starým človek sa ťažšie vychádza.
  • Na druhej strane potrebujú starí ľudia kontakty s ľuďmi, potrebujú spomínať, rozprávať sa o bežných veciach.
  • Najdôležitejšie kontakty s deťmi, vnúčatami, rodinou, priateľmi.

Odchod do dôchodku a jeho fázy

Odchod do dôchodku - starí ľudia ho prežívajú ako ŠOK a TRAUMU, najmä tí, ktorí naň nie sú pripravení. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky. Odchod do dôchodku znamená: stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a soc. status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil staval pred nich ciele a programy. Na dôchodku si človek má odrazu tvoriť program sám, na čo nebol zvyknutý a nevie to robiť.

Rozlišujeme 5 fáz adaptácie na dôchodok:

1. fáza šoku - môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti a potešenia z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastne aktivity.
2. fáza odpočinku a uvoľnenia - zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť.
3. fáza prehodnocovania a rozčarovania - človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu 4 stien.
4. fáza reorientácia - seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania.
5. fáza rutiny - dosiahnutia stabilného život. Štýlu, kt. prináša uspokojenie, dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinne a nemá rád, keď sa jeho program poruší.

Osamelosť v starobe

Osamelosť - jedna z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí je úmrtie jedného s partnerov a nasledujúca samota.

Dôsledky straty partnera:

• Pocity osamelosti, prázdnoty, strata odvahy a životnej istoty.
• Mení sa denný režim činností, človek musí prebrať aj činnosti, ktoré doteraz vykonával partner.
• Zhoršená ekonomická situácia hlavne pre ženy.
• Smútok, depresia, sklesla nálada, neochota stretávať sa s ľuďmi.

Muži a ženy prežívajú samotu rozdielne:

• Muži: Potláčajú svoje city a emócie
• Ženy: smrť partnera prežívajú búrlivejšie, v byte im viac veci pripomína manžela, častejšie chodievajú na cintorín, kde spomínajú pri hrobe manžela. Tento rituál predstavuje novú náplň života.

Typy dôchodkov

Rozlišujeme rôzne typy dôchodkov:

• Predčasný starobný dôchodok: dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem v starobe.
• Invalidný dôchodok/čiastočne invalidný dôchodok: dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z invalidného poistenia, účelom je zabezpečiť poistencovi príjem dôchodku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.
• Vdovský dôchodok: dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť pozostalému manželovi/ manželke príjem.
• Sirotský dôchodok: dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem sirote v prípade úmrtia rodiča. Nárok má nezaopatrené dieťa po zomrelom rodičovi.

tags: #sociálne #zmeny #v #starobe #charakteristika