Nezamestnaný invalidný dôchodca a podpora: Ako to funguje?

Strata zamestnania je náročná situácia pre každého, obzvlášť ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, ktorá poberá invalidný dôchodok. Tento článok sa zameriava na problematiku nezamestnanosti invalidných dôchodcov a možnosti podpory, ktoré sú im k dispozícii.

Invalidný dôchodok a zamestnanie: Možnosti a obmedzenia

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je rôzne podporované, aby sa vyvážilo ich znevýhodnenie v pracovnom živote.

Kto je považovaný za občana so zdravotným postihnutím?

V pracovnom práve je za občana so zdravotným postihnutím považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je to automaticky osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Podpora zamestnávania zdravotne postihnutých

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Nižšie odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Nezamestnaný invalidný dôchodca a zdravotné odvody

Zmeny v minimálnej výške preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov od roku 2025

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) pre občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce

Úrad môže poskytnúť príspevok na SZČ na chránenom pracovisku na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu prevádzkovať alebo vykonávať SZČ. Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré sú uvedené v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia chráneného pracoviska vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ na chránenom pracovisku.

Výška príspevku na SZČ sa líši v závislosti od konkrétnych podmienok. Príspevok na SZČ po splnení zákonných podmienok poskytne úrad, v ktorého územnom obvode OZP so sťaženým prístupom na trh práce vytvorí pracovné miesto na SZČ na chránenom pracovisku, na ktorom bude prevádzkovať alebo vykonávať SZČ. Úrad poskytne najviac 60% výšky príspevku príjemcovi príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ. Zvyšnú časť príspevku, t. j. 40% výšky príspevku, úrad poskytne po predložení prvej písomnej správy o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku.

Prvú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku OZP so sťaženým prístupom na trh práce na SZČ za obdobie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia CHP vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti najneskôr do posledného kalendárneho dňa, pripadajúceho na 11 kalendárny mesiac odo dňa uzatvorenia dohody, počas ktorého OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkoval alebo vykonával SZČ na chránenom pracovisku na základe právoplatného priznaného postavenia chráneného pracoviska (preukazuje 60 % výšky celkového príspevku). Druhú písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku vrátane predloženia príslušných fotokópií účtovných dokladov preukazujúcich vynaložené výdavky za príslušné predchádzajúce obdobie (k nahliadnutiu aj ich originálov) predkladá príjemca po uplynutí 24 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ na chránenom pracovisku v zmysle § 57 ods. 5 písm.

Príspevok sa neposkytuje UoZ, ktorý je občanom so ZP, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti, alebo príspevok na SZČ v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti.

Podpora v nezamestnanosti

Nezamestnaným môže byť priznaný nárok na podporu v nezamestnanosti. Právo na dávku v nezamestnanosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa poskytuje dávku v nezamestnanosti nezamestnanej osobe počas tzv. podporného obdobia. Toto obdobie trvá najviac 6 mesiacov a slúži na zabezpečenie príjmu v dôsledku straty zamestnania.

Podmienky nároku na podporu v nezamestnanosti

Základná podmienka, aby ste mali nárok na podporu, je byť nezamestnaný a byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR. Zároveň musíte odpracovať (platiť poistenie v nezamestnanosti) 730 dní za posledné 4 roky. Nie je nutné získať všetky dni u jedného zamestnávateľa. Ide o súčet dní u ľubovoľných zamestnávateľov.

Dôležité je, aby bolo poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľom skutočne zaplatené. Poistenie v nezamestnanosti zo mzdy platí zamestnanec i zamestnávateľ. Dôležité pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je aj obdobie poistenia, resp. dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na určitý alebo neurčitý čas. Najmenej 730 dní nemusí byť súvislé.

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti

Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.

Možnosť žiadosť podať aj elektronicky cez ústredný portál verejnej správy www.slovensko.sk, ak máte aktivovaný eID, t. j. eSchránku a využívajú elektronický občiansky preukaz. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Výška dávky v nezamestnanosti

V roku 2024 je výška dávky v nezamestnanosti 50 % denného vymeriavacieho základu. Suma dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Výška dávky sa počíta vzorcom DVZ x 50 % x počet kalendárnych dní (nie pracovných) v danom mesiaci, za ktorý patrí dávka. Suma dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Minimálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2024

Ak žiadateľ nemá vymeriavací základ, dávka sa vypočíta z tzv. konštanty a vyplatí sa v minimálnej sume. Určenie konštanty vychádza z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2024 vo výške 652 eur.

Upozorňujeme, že tento prípad sa týka len tých žiadateľov, ktorí nedosiahli žiaden vymeriavací základ, tzn. ak žiadateľ dosiahol akúkoľvek výšku vymeriavacieho základu, výška dávky sa vypočíta z tohto dosiahnutého vymeriavacieho základu štandardným vzorcom (DVZ x 50 % x počet kalendárnych dní v príslušnom mesiaci). Žiadateľovi nebude automaticky priznaná minimálna výška dávky vypočítaná z konštanty.

Výška DVZ z konštanty je rôzna pre rôzny počet dní v mesiaci. Od výšky DVZ z konštanty sa odvíja aj výška dávky. Platí, že čím je počet dní v mesiaci vyšší, tým je vyššia aj dávka v nezamestnanosti.

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2024

Zákon o sociálnom poistení limituje výšku dávky, tzn. určuje maximálny DVZ, z ktorého sa výška dávky počíta, a to aj bez ohľadu na výšku skutočného vymeriavacieho základu žiadateľa. Pri výpočte maximálneho DVZ, z ktorého sa odvíja aj výška samotnej dávky, sa vychádza z tzv. všeobecného vymeriavacieho základu. Všeobecný vymeriavací základ sa mení vždy k 1. júlu príslušného roka.

Pri výpočte maximálneho DVZ sa použije vzorec 2 x všeobecný vymeriavací základ / 365.

Rozhodujúce obdobie pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti v roku 2024

Rozhodujúcim obdobím sú dva roky, ktoré predchádzajú dňu zaradenia do evidencie na ÚPSVaR. Príjmy z tohto obdobia sa použijú na výpočet DVZ a následne aj výšky dávky v nezamestnanosti.

Špecifické prípady určenia rozhodujúceho obdobia:

• ak v rozhodujúcom období nie sú dva roky, z ktorých možno zistiť DVZ, dávka sa vypočíta z tohto kratšieho obdobia,
• ak sa v rozhodujúcom období nenachádza žiaden vymeriavací základ z dôvodu vylúčenia povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, dávka sa vypočíta z tzv. konštanty a vyplatí sa v minimálnej sume,
• ak je rozhodujúcim obdobím len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ a súčasne aj obdobie dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky sa určí z vymeriavacích základov dobrovoľne poistenej osoby, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie trvalo menej ako 26 týždňov, pričom musí byť splnená podmienka zaplatenia poistenia včas a v správnej výške, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z tzv.
• ak sa pracovný pomer skončí neskôr ako sa skončila rodičovská dovolenka a v rozhodujúcom období je obdobie čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie, za ktoré je vymeriavací základ/príjem (napr. ak počas čerpania rodičovskej dovolenky vznikol iný pracovný pomer, zakladajúci právo na pravidelný mesačný príjem (napr. dohoda), výška dávky sa určí z tohto príjmu. Na tento príjem sa však nebude prihliadať, ak tento príjem bude nižší ako príjem, ktorý bol dosiahnutý v období dvoch rokov pred nástupom na rodičovskú dovolenku. V takomto prípade sa výška dávky určí spôsobom uvedeným v prvom bode.

Príklad výpočtu dávky v nezamestnanosti

Žiadateľka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR 1.5.2024. Jej rozhodujúce obdobie sú dva roky, ktoré predchádzajú dňu zaradenia do evidencie na ÚPSVaR - tzn. 1.5.2022 do 30.4.2024. Jej vymeriavací základ za toto obdobie je 21 600 eur (900 eur x 24 mesiacov). Rozhodujúceho obdobia je 730 dní.

Výplata dávky v nezamestnanosti

Dávky v nezamestnanosti sú vyplácané vždy mesačne pozadu. Sociálna poisťovňa ju vyplatí do 15. dňa v mesiaci za predošlý mesiac. Poistenec dostane peniaze medzi 18. a 27. dňom v mesiaci. Počas podporného obdobia je možné opätovne sa zamestnať. V takom prípade nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká, no v prípade opätovnej straty zamestnania, má poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia.

Náhradné doby

Sociálna poisťovňa pri výpočte dôchodku započítava dobu dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj náhradné doby, vrátane obdobia evidencie na úrade práce s dávkou v nezamestnanosti. Je dôležité si uvedomiť, že na výšku dôchodku nemá vplyv iba počet odpracovaných rokov. Rozhodujúci je aj vymeriavací základ, teda suma, z ktorej sa platilo poistné.

Evidencia na úrade práce

Pokiaľ prídete o prácu, nemusíte sa automaticky hlásiť na úrade práce. Táto evidencia je dobrovoľná, avšak pre nezamestnaných prináša výhody. Minimálne nemusíte hradiť zdravotné poistenie, odvedie ho za vás štát. Počas evidencie na úrade práce platí štát zdravotné odvody za každého evidovaného uchádzača o zamestnanie, a to bez ohľadu na poberanie dávky. V prípade dobrovoľne nezamestnaných osôb, t. j. takých, ktoré nie sú evidované na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie, si musia zdravotné odvody platiť samy.

Ak sa rozhodnete po strate zamestnania zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je potrebné, aby ste podali žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak sa rozhodnete zaevidovať na úrade práce, musí vaša žiadosť obsahovať aj povinné prílohy, ktorými sú platný občiansky preukaz, resp. preukaz totožnosti, kópia dokladu o rozviazaní pracovného pomeru a kópia dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní.

Evidencia na úrade práce je dôležitou súčasťou systému služieb zamestnanosti a zohráva svoju úlohu aj v oblasti sociálneho poistenia. V tomto prípade je potrebné požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie informácií o evidovaných obdobiach poistenia alebo si tieto informácie overiť elektronicky prostredníctvom portálu Slovensko.sk, ak máte aktivovaný eID.

Započítanie doby evidencie na úrade práce do dôchodku

Áno, doba evidencie na úrade práce sa po splnení podmienok započíta na dôchodok ako tzv. náhradná doba.

Kedy nemáte nárok na podporu v nezamestnanosti?

Ak už ste dosiahli dôchodkový vek a poberáte predčasný alebo štandardný starobný dôchodok, nárok na dávku v nezamestnanosti už nevzniká. Rovnako je to aj u invalidného dôchodcu. Výnimku tvorí výsluhový dôchodca, ktorý môže poberať dávku v nezamestnanosti a aj výsluhový dôchodok.

tags: #invalidný #dôchodca #nezamestnaný #podpora