Súčasné trendy a fungovanie internetových dražieb

História dražieb siaha až do starovekých čias, konkrétne do oblasti Blízkeho východu. Prvé záznamy o nich môžeme nájsť okolo roku 500 p.n.l. Išlo o Babylonské dražby neviest, ktoré sa konali pravidelne každý rok a na ktorých sa predávali ženy za účelom vydaja. Tieto aukcie boli zostupného typu od najkrajších k tým menej krásnym, začínalo sa na najvyššej ponuke a išlo sa postupne dole, až kým nebola ponuka nejakým záujemcom akceptovaná. V súčasnosti je svet dražieb podstatne rozvinutejší a jeho hodnota sa pohybuje v niekoľkých miliardách dolárov.

Historický vývoj dražieb

Dražby našli svoje uplatnenie aj v Rímskej ríši. Starí Rimania podnikali mnoho vojnových výprav a po každom víťazstve zabavovali vojnovú korisť, ktorá bola následne vydražená. Jedným z najčastejších ”tovarov” boli otroci. Z výťažku dražieb sa ďalej financovali vojnové ťaženia Ríma. Rimania využívali dražby aj na uhrádzanie dlhov dlžníkov, ktorých majetok bol konfiškovaný a následne vydražený. Príkladom bol aj samotný cisár Marcus Aurelius, ktorý takto predal vlastný nábytok, aby vyrovnal dlhy, pričom dražba týchto vecí trvala mesiace.

Jedna z najvýznamnejších aukcií histórie sa konala v roku 193 n.l., kedy bola pretoriánskou strážou daná do dražby celá Rímska ríša. Pretoriánska stráž najprv zabila cisára Pertinaxe, a potom ponúkla ríšu vydražiteľovi s najvyššou ponukou. Didius Julianus porazil všetkých ostatných s cenou 6 250 drachem pre každého vojaka. Od konca Rímskej ríše v 4. storočí až do 17. storočia sa dražby príliš nevyužívali.

V niektorých častiach Anglicka začali v 17.-18. storočí prebiehať tzv. dražby pri sviečke. Táto dražba začala zapálením sviečky, následne boli dávané ponuky, až kým sviečka nezhasla. Dražbu vyhrala tá ponuka, ktorá bola posledná pri zhasnutí sviečky. Koncom 18. storočia po Francúzskej revolúcii, sa začínajú konať dražby aj vo Francúzsku v rôznych hostincoch a kaviarňach, pričom sa predávalo najmä umenie. Takéto dražby sa konali denne a dokonca sa tlačili rôzne katalógy a letáky, ktoré mali prilákať ľudí na dražbu takýchto umeleckých diel. Takáto príprava sa týkala zväčša vzácnych a zberateľských kusov.

Vznik a rozvoj aukčných siení

Rozvoj aukcií je spojený najmä s obdobím kolonizácie a industrializácie. V tomto období plnom nových obchodných možností, začínajú po svete vznikať aukčné siene, ktorých hlavnou náplňou sa stalo sprostredkovanie predaja formou dražby. Najstaršia aukčná sieň na svete je Stockholm Auction House (Stockholms Auktionsverk) vo Švédsku, založené v roku 1674. Najväčšie aukčné siene, ktoré pretrvali dodnes, majú však svoj pôvod v Anglicku, v koloniálnej a industriálnej veľmoci, ktorá riadila niekoľko desaťročí obchod na celom svete. Dnes najväčšia aukčná sieň na svete Christie’s bola založená v roku 1766, druhá najväčšia Sotheby’s v roku 1744 a okrem nich funguje niekoľko desiatok ďalších aukčných siení, ktoré majú svoje korene v 18. a 19. storočí.

Prečítajte si tiež: Ochrana pred kyberšikanou

Typy dražieb

Existuje niekoľko typov dražieb, ktoré sa líšia spôsobom, akým prebiehajú a aké sú ich pravidlá:

• Anglická dražba (tzv. otvorená dražba so zvyšujúcou cenou): predstavuje najrozšírenejšiu formu aukcie, ktorá sa v súčasnosti používa. Účastníci dávajú otvorené ponuky jeden proti druhému, pričom každá nasledujúca ponuka je vyššia ako predchádzajúca. Licitátor musí oznámiť ceny, dražitelia musia sami dávať svoje ponuky alebo v dnešnej dobe môžu byť ponuky odovzdávané aj elektronicky, kedy je verejne zobrazená súčasná najvyššia ponuka. Dražba končí, ak žiadny z účastníkov už nechce ďalej ponúkať. V takom prípade získava dražiteľ s najvyššou ponukou draženú položku a musí zaplatiť ponúknutú sumu. Niekedy licitátor stanoví minimálnu čiastku, o ktorú musí nasledujúca ponuka presahovať súčasnú najvyššiu ponuku. Najvýznamnejším rozlišovacím faktorom od ostatných typov dražieb je, že súčasná najvyššia ponuka je vždy známa ostatným dražiteľom. Anglická dražba sa najčastejšie používa k predaju majetku, starožitností, umeleckých diel, ale aj realít.
• Tichá aukcia (dražba): Určitou variantnou anglickej dražby je tichá aukcia (dražba), kde sa ponuky píšu na list papiera, pričom pri vopred stanovenom konci dražby vyhráva draženú položku najvyššie uvedená ponuka. Tento typ dražby sa často používa pri charitatívnych spoločenských udalostiach, kedy sa draží viacej vecí naraz a doba trvania dražby je pevne stanovená. Dražba je „tichá” v tom zmysle, že tu nie je prítomný žiadny licitátor.
• Holandská dražba (tzv. otvorená dražba s klesajúcou cenou): je typická tým, že licitátor začne hneď s najvyššou ponukou, ktorá sa postupne znižuje dovtedy, dokým nie je niekto z účastníkov ochotný akceptovať cenu. Účastník, ktorý v dražbe vyhral, zaplatí oznámenú cenu. Holandská dražba je pomenovaná podľa svojho najznámejšieho príkladu - Holandskej tulipánovej dražby. Okrem predaja kvetín sa tento typ dražby používa napr. pre komodity rýchlo podliehajúce skaze, ako sú ryby a tabak.
• Obálková metóda (tzv. dražba so zapečatenými obálkami): funguje na princípe výhry najvyššej ponuky. Pri tomto type dražby všetci dražitelia odovzdávajú súčasne svoje zapečatené (uzatvorené) ponuky, napr. v obálke, takže žiadny dražiteľ nepozná ponuku iného dražiteľa. Dražiteľ s najvyššou ponukou platí cenu, ktorú uviedol. Tento typ aukcie je odlišný od anglickej dražby tým, že pri anglickej dražbe ponuku dáva vždy len jeden a ostatní mu môžu kontrovať vyššou ponukou nakoľko jeho ponuku poznajú. Pri obálkovej metóde dražitelia nepoznajú ponuky ostatných dražiteľov, a tak nemôžu svoju ponuku upravovať.
• Vickreyova dražba (tzv. dražba so zapečatenými obálkami, kde vyhráva druhá najvyššia ponuka): je takmer identická s obálkovou metódou s rozdielom toho, že víťazný dražiteľ zaplatí druhú najvyššiu ponuku. V súčasnosti sa tento typ dražby s určitými obmenami používa napr. pri internetových dražbách v systéme eBay, kde víťaz platí druhú najvyššiu ponuku plus prihadzovací prírastok 10%.
• Obrátená dražba: je typom dražby, v ktorej sú obrátené pozície predávajúceho a kupujúceho. Primárnym cieľom je tlačiť kúpnu cenu dole. V normálnej dražbe, kupujúci súťažia medzi sebou s cieľom získať tovar alebo službu.

Okrem týchto základných typov sa však využíva vo svete niekoľko rôznych iných variácii dražieb.

Dražby na Slovensku

Dražobná história Slovenska je veľmi krátka a dá sa skôr počítať až od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, resp. od prijatia nového zákona o dobrovoľných dražbách. Dražby sa medzi širšiu verejnosť ešte stále len predierajú a v súčasnosti slúžia najmä ako spôsob výkonu záložného práva pre záložného veriteľa. O tom, ako sa bude tento inštitút využívaž na Slovensku a či budú slovenského dražobné spoločnosti schopné dosiahnuť úroveň a kvalitu niektorých zahraničných aukčných siení ukáže len čas.

Aukčná spoločnosť SOGA

Hlavnou náplňou obchodných aktivít aukčnej siene je pravidelné poriadanie verejných aukcií. Aukčné domy (okrem tých najväčších, ako sú Sotheby, či Chriestie´s) sa spravidla špecializujú na konkrétnu komoditu. Ale aj aukčné siene ponúkajúce výhradne výtvarné umenie či starožitnosti reagujú na požiadavky a možnosti trhu užšou diferenciáciou obsahu jednotlivých aukcií -- podľa historických období, výtvarných druhov alebo umeleckých žánrov. Zdrojom zisku každej aukčnej siene je provízia z predaja, ktorú dostáva od predávajúceho a aukčná provízia, ktorú inkasuje od vydražiteľa. Aukčná sieň teda ponúkané diela nepredáva, ale sprostredkuje ich predaj. Je teda len akýmsi medzičlánkom medzi majiteľom diela a jeho kupcom. Pre majiteľa to má nespornú výhodu: oproti bežnému predaju mu aukčná sieň zabezpečí prítomnosť viacerých záujemcov o jeho dielo a v súboji ich ponúk môže dosiahnuť dielo skutočne reálnu cenu. Ale aj kupujúci z hromadného aukčného predaja svojím spôsobom profituje. Ceny nie sú ľubovoľné: sú stanovované porovnaním s inými verejnými predajmi, predkladané diela sú umelecko-historicky, technologicky a obchodne zhodnotené, odborne popísané a reštaurátorsky ošetrené. Na druhej strane: žiadna aukčná sieň na svete neručí za pravosť ponúkaných vecí, či absolútnu korektnosť a kompletnosť ich popisu v katalógu. To je však len otázka právneho statusu jej existencie. V prípade, že sa dodatočné výhrady ukážu ako vážne a opodstatnené, seriózny aukčný dom sa nebráni vráteniu peňazí. Samozrejme, že čas na prípadné námietky voči vydraženému dielu je limitovaný (v SOGE je to 30 pracovných dní od konania príslušnej aukcie).

Cenový precedens je železným zákonom obchodného zhodnocovania výtvarných diel. Pri určovaní finančnej hodnoty obrazu a sochy sa totiž nemožno oprieť o nejaké všeobecne platné cenníky: umenie je veľmi ťažko prepočítateľné na peniaze. Právne vzaté, človek nekupuje obraz, ale dáva jeho pôvodnému majiteľovi poplatok za to, že s ním môže výhradne disponovať. A tento poplatok sa nedá určiť inak, než porovnaním: môj Benka je podobný inému Benkovi, ktorý sa predal pred rokom za toľko a toľko korún a teda aj môj obrázok má obdobnú finančnú hodnotu. V praxi je to samozrejme o čosi zložitejšie. Vlastne celý obchod s umením spočíva na paradoxnom jave, že jedno a to isté dielo sa môže predať v čase a priestore za diametrálne odlišné sumy a pritom sa týmto obchodom nedá nič vyčítať. Ako sa vraví: každá cena diela je dobrá, na ktorej sa dokáže dohodnúť predávajúci a kupujúci. Cieľom dohadovania s klientami v SOGE je preto len stanovenie primeranej súčasnej obchodnej hodnoty predávaného diela. Porovnávame ponúkané dielo v súvislostiach cenových relácií aktuálnych v terajšom obchode s umením. Východiskom je stanovenie obchodného renomé autora diela.

Prečítajte si tiež: Právo na vrátenie tovaru: Všetko, čo potrebujete vedieť

Kedysi bol maliar, či sochár považovaný len za remeselníka svojho druhu. Až umenie modernej doby (približne od romantizmu), vyznávajúce neopakovateľnosť individuality umelca, nezastupiteľnosť originality jeho štýlu, povýšilo výtvarníka do rangu umelcov s veľkým U. V stredoveku, či renesancii sa preto nepovažovalo za nič neobvyklé, keď si úspešný maliar, zavalený objednávkami, zriadil dielňu. V nej jeho pomocníci (často budúci vynikajúci maliari) produkovali obrazy, ktorým Majster dodával iba základnú koncepciu, možno niekoľko ťahov štetca a signatúru. Dnes sa tieto obrazy dostávajú do aukčného obchodu s poznámkou, že sa jedná o dielenskú prácu. Ceny týchto diel sú spravidla podstatne nižšie, než obrazy deklarované ako práce „z ruky umelca“. Na druhej strane: rozlíšenie dielenskej a autorskej práce je záležitosťou nesmierne subtílnou. Z času na čas prepukajú v tomto smere spory aj o diela z tých najvýznamnejších svetových zbierok.

Pravidlá dražby v SOGE

V SOGE môže byť dražiteľom byť občan nad 18 rokov, alebo právnická osoba, pôsobiaca na území SR. Samozrejme, s výnimkou majiteľov ponúkaných vecí. Záujemca o dražbu sa musí preukázať dražobným katalógom (je zároveň vstupenkou na aukciu) a tesne pred, či počas jej konania si vyzdvihne dražobné číslo. Za to sa platí záloha. SOGA vyberá 500,- Sk a zálohu vracia len tým účastníkom aukcie, ktorý počas jej priebehu urobia aspoň jedno navýšenie ceny. Majiteľ dražobného čísla podpisuje Prehlásenie, v ktorom sú uvedené jeho základné osobné údaje (meno, adresa, č. OP, telefón) a záväzok rešpektovať ustanovenia Dražobného poriadku. Podstatou Prehlásenia je záruka, že dražiteľ zaplatí a prevezme vydražené veci najneskôr do 14 pracovných dní po aukcii. Sankcia za nedodržanie tohoto prísľubu je 20 % konečnej ceny diela.

Dražobný poriadok je súbor pravidiel, ktorým sa riadi priebeh aukcie. Je neoddeliteľnou súčasťou aukčného katalógu. Aukčný poriadok SOGY síce vychádza z našej obchodnej legislatívy, v zásade sa však v máločom líši od podobných dokumentov európskych aukčných domov. Odlišnosti sú len v konkrétnostiach (spôsob navyšovania, výška aukčnej provízie). Najpodstatnejším rozdielom je, že kým inde -- dajme tomu v Sotheby -- je vyvolávacia cena tajná, u nás je zákonnou povinnosťou jej zverejnenie v katalógu. Aj keď je dražobný poriadok formulovaný suchou právnickou rečou, možno len doporučiť jeho dôkladné preštudovanie.

Aukčný katalóg je vlastne istým spôsobom graficky upraveným, zoradeným a očíslovaným zoznamom ponúkaných vecí a ich reprodukcií. Každý predmet je sprevádzaný základným odborným popisom (autor, názov, vročenie, technika, materiál, rozmer, značenie, proveniencia… ). Najdôležitejším údajom je vyvolávacia cena predmetu. V katalógoch SOGY je uvedená aj doporučená cena diela, čo vlastne obdoba „estimácie“ európskych aukčných siení (odhadovaného rozpätia konečnej, respektíve želanej ceny). Aj keď katalóg patrí k povinnej výbave dražiteľa, je vždy len pomôckou. Dražiteľ by mal kupovať výhradne len na základe fyzickej obhliadky vytipovaného diela. Už preto, že žiadny katalóg nemôže obsahovať úplne kompletný popis (málokedy sa napríklad uvádza podrobný stav hmotnej stránky ponúkaného predmetu) a fotografia tiež môže byť do určitej miery zavádzajúca (a to nespomíname povestného tlačiarenského škriatka a ním spôsobené chybné alebo nepresné katalógové údaje). Každá aukčná sieň upravuje rozsah, obsah a grafickú podobu katalógov podľa požiadaviek vlastnej klientely. Napríklad katalógy SOGY obsahujú inde neuvádzané údaje týkajúce umelecko-historického zhodnotenia ponúkaných vecí. Možno aj preto ich mnohí kupujú aj ako relatívne lacné knihy o výtvarnom umení.

Doporučená cena diela alebo predmetu sa stanovuje podľa precedensov konečných cien predchádzajúcich verejných predajov diel toho - ktorého autora, obdobia, školy a podobne. Ak nie sú takéto precedensy známe, vychádza jej určenie z porovnania predajov diel a umeleckých premetov obdobných umelecko-historických kvalít a obchodnej atraktivity. Určuje približný horný limit, ktorý by malo draženie predmetu za normálnych okolností dosiahnuť. Vyjadruje len názor aukčnej siene a má preto vyslovene informatívny a orientačný charakter. Je teda nezáväzná i keď - aspoň na aukciách SOGY - sa stáva výnimočne, že by bola výraznejšie prekročená.

Prečítajte si tiež: Informácie o dražbách v Ružomberku

Falzifikáty

Nikto nemôže nikomu vyčítať, že si vo voľnom čase maľuje repliky, napríklad obrázky v štýle Martina Benku. Horšie už je, keď sa náš nedeľný maliar snaží napodobniť Benkov podpis. Ale až vo chvíli, keď sa pokúsi obrázok predať ako dielo Martina Benku sa z neho stane falšovateľ a z nevinnej repliky falzifikát. Aj pre toto je falzifikátorstvo tak ťažko postihnuteľné. Treba si uvedomiť, že falzifikáty nie sú len nočnou morou zberateľov, ale aj predajcov. Aukcie sú verejné, doprevádzané katalógom s fotografiami, a preto akýkoľvek zisk z predaja falzifikátu nemôže nahradiť dlhodobú stratu dobrého mena a obchodnej povesti aukčného domu. To je zároveň aj prirodzená záruka, že aukčná sieň (napríklad oproti bežným priekupníkom s umením) robí všetky možné opatrenia, aby sa do jej ponuky falzifikáty nedostávali.

Priebeh dražby

Príklep sa tradične robí po treťom a poslednom vyvolaní ponuky elegantným kladivkom zo slonoviny alebo mahagónového dreva. V SOGE takéto kladivko vlastní a je to zrejme vzácnosť - žiadosti o jeho zapožičanie sú na dennom poriadku. V aukčnom katalógu je niekedy v popise diela uvedené, že je kópiou nejakej konkrétnej staršej predlohy. Treba rozlišovať medzi kópiou a reprodukciou. Kým reprodukcia je mechanická a teda bezcenná, kópie majú svoju umelecká i obchodnú hodnotu. Spravidla bývajú dielami profesionálnych výtvarníkov, alebo reštaurátorov a vznikajú zväčša zo študijných dôvodov. Kvalita kópie sa posudzuje podľa miery zhody s originálom (iba rozmer má byť o niekoľko centimetrov menší). Vysoko cenené sú najmä tzv. dobové kópie (napríklad kópie významných flámskych maliarov 17. storočia, pochádzajúce z 18. storočia).

Licitátor riadi a usmerňuje chod aukcie. Jeho povinnosťou však zďaleka nie je len zrozumiteľne artikulovať, správne počítať ponuky na navyšovanie, či neprehliadnuť žiadne zdvihnuté dražobné číslo. Musí byť aj charizmatickou osobnosťou, schopnou vycítiť nálady a očakávania sály a podľa toho beh aukcie zrýchľovať, alebo spomaľovať, musí vedieť šikovne narábať s písomnými a telefonickými ponukami, okamžite riešiť vzniknuté spory dražiteľov atď. Vraví sa, že licitátor s takýmito schopnosťami ovplyvňuje predaj viac, než akokoľvek náročne graficky spracovaný katalóg. Možno aj preto na poste licitátorov slovenských aukcií tak často zaskakujú laici z mediálnej sféry. Na tých je však príliš vidieť, že takpovediac nevedia čo predávajú. Ideálnym riešením pre výtvarné aukcie je teda skôr kunsthistorik so šarmom, matematickým talentom a aspoň základným právnym vzdelaním. Vo svete nebýva výnimkou, že licituje samotný majiteľ aukčnej siene. V každom prípade - profesionálne licitovanie si v zahraničí vyžaduje absolvovanie špecializovaného a finančne náročného štúdia (na úrovni univerzity).

Majiteľ diela alebo starožitného predmetu si zmluvne objednáva sprostredkovanie jeho predaja na aukcii. Podstatou takejto Zmluvy je dohoda o výške vyvolávacej ceny, termíne vyplatenia vydražených vecí, spôsobe prípadného mimoaukčného predaja a predovšetkým percentách provízie z predaja. V SOGE to činí približne 24% z konečnej, odklepnutej ceny predmetu (presne - 20 % z konečnej ceny plus 19 % DPH z provízie). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že majiteľ diela na Slovensku neplatí zo zisku z jeho predaja daň z príjmu. Aukčná sieň si však za svoje služby môže účtovať ďalšie poplatky. V SOGE je to 1 000,- Sk , v zahraničných aukčných domoch má majiteľ diela aj ďalšie zrážky z jeho predaja - za odbornú expertízu, reštaurovanie, rámovanie, paspartovanie a pod. Objednávateľ predaja diela so zmluvou podpisuje aj čestné prehlásenie, že je jeho majiteľom a môže s ním voľne disponovať. Aukčná sieň totiž nemá možnosť a ani právo zisťovať majetkové náležitosti ponuky. Na to si treba dať pozor. V prípade dodatočných majetkových sporov nezostáva nič iné, než už skatologizované, sfotografované a umelecko-historicky zhodnotené dielo stiahnuť z aukcie. Jednostranné rozviazanie zmluvy pre porušenie jej ustanovení zo strany objednávateľa je pritom finančne sankcionované (v SOGE je to 20 % z dohodnutej vyvolávacej ceny ako kompenzácia ušlého zisku).

Základným právom každej siene je určovať výšku najvyššej možnej ponuky. V praxi to znamená, že zdvihnutím čísla dražiteľ navýši cenu o sumu, ktorá je závislá od poslednej ponuky. V SOGE je to pri cene diela do 10 000 o 1 000,- Sk, do 50 000 o 2 000,- Sk, do 100 000 o 5 000,- Sk, do 500 000 o 10 000,- Sk, od 500 000 o 25 000,- Sk. V priebehu draženia jednej položky sa teda môže stať, že navyšovacia suma sa viackrát narastaním zmení. Treba si teda pamätať dražobným poriadkom stanovené finančné zlomy, najmä pri vyšších cenových reláciách, aby nedošlo k nepríjemným disproporciám medzi plánovanou investíciou do diela a realitou. Alebo -- dražiteľ s povahou hazardéra môže stanovenú postupnosť navyšovania zrušiť hlasitou ponukou, preskakujúcou niekoľko cenových krokov. Pri rýchlosti s akou sa draží, tým obvykle „vyrazí dych“ ostatným spoludražiteľom. Takýto postup však možno doporučiť iba tým najskúsenejším: len málokto totiž dokáže odhadnúť do akej sumy je odhodlaný ísť konkurent. Jedine, že by ste poznali jeho zberateľské priority a to si žiada takrečeno kuloárové informácie a mnohonásobnú účasť na aukciách.

Osobná prítomnosť na aukcii nie je nevyhnutnosťou. Jednou z možností ako „nebyť videný“ je dať si tzv. písomný limit. Je to vlastne objednávka zastupovania dražiteľa na aukcii. Dražiteľ určí položky katalógu a výšku do ktorej môže aukčná sieň jednotlivé diela dražiť. O výške písomného limitu vie samozrejme len licitátor: sála sa ho dozvie iba v prípade, keď ho ponuka z nej prekročí (licitátor oznámi: „limit padol“). Pri vyplňovaní objednávky (je odňateľnou súčasťou katalógu) treba dať pozor, aby sa určený limit zhodoval s postupnosťou navyšovania. A navyše, prípadná ponuka zo sály má vždy prednosť. Skúsenosť zo SOGY hovorí, že písomné limity bývajú málokedy úspešné. Je totiž veľmi ťažké správne odhadnúť konkrétnu sumu, po ktorú sa tá ktorá položka bude dražiť, sála si na limit „počká“ a predraží Vás trebárs o smiešnych tisíc korún. Lepším riešením je preto telefonická dražba.

Platiť za vydražené diela sa dá počas aukcie, dražobnej prestávky, alebo v istom limitovanom čase po aukcii. Ak je dielo vydražené, avšak dražiteľom nezaplatené, aukčná sieň má právo opakovať jeho licitáciu. Toľko dražobný poriadok. SOGA však nenúti tých, ktorí chcú dražiť lukratívne položky, aby po vreckách nosili státisíce v hotovosti (dá sa síce platiť aj kartou, je to však znevýhodnené manipulačným poplatkom cca 4%). Ide len o to, aby si dražiteľ takýto „kredit“ vopred dohodol v pokladni, zložil primeranú zálohu a aby potom následne dodržal dvojtýždňovú lehotu vyrovnania podlžností. Vydražiteľ si môže prevziať dielo až po zaplatení celej kúpnej ceny (čím sa rozumie súčet konečnej ceny, aukčnej provízie a príslušnej DPH). Súčasťou zmlúv o sprostredkovaní predaja je v SOGE klauzula, že na aukcii nevydražené dielo si môže podržať 30 dní a pokúsiť sa ho predať v poaukčnej ponuke.

Online aukcie

Svet obchodu sa za ostatných dvadsať rokov zásadne zmenil - aj tie najluxusnejšie komodity sú dnes bežne ponúkané a úspešne predávané prostredníctvom internetu. V minulom roku SOGA zaznamenala značný nárast na svojich online aukciách, obrat sa v uplynulom roku zvýšil o tridsať percent. Podobne aj spoločnosť ART BID prehodnotila systém fungovania a vo svojej dramaturgii živé dražby nahradila od novembra sériou online aukcií. V nich klientele ponúka už tradične kvalitný výber slovenskej moderny a súčasného slovenského umenia. ART BID pritom nelimituje online aukcie len na diela nižšej cenovej úrovne. Do akej miery sa jej darí takto obchodovať, nie je celkom jasné, každopádne, zvýšená intenzita prezrádza, že takto inovovaný program prináša spoločnosti pozitívne výsledky.

tags: #sotebhys #aukcna #internetova #drazba #ako #funguje