
Článok sa zaoberá problematikou spätného výživného v slovenskom právnom poriadku, s prihliadnutím na judikatúru a praktické aspekty, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie súdov v týchto prípadoch. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto zložitej téme, a to od základných princípov až po konkrétne situácie, s ktorými sa môžu účastníci konania stretnúť.
Výživné predstavuje zákonnú povinnosť prispievať na výživu osoby, ktorá nie je schopná sama sa živiť. V kontexte rodinného práva sa najčastejšie stretávame s výživným na maloleté deti, ale aj s výživným na plnoleté deti, ktoré ešte študujú alebo sa pripravujú na budúce povolanie, prípadne nie sú schopné samé sa živiť z dôvodu zdravotného stavu.
Výška výživného sa určuje na základe viacerých faktorov, ako sú potreby oprávneného (dieťaťa), schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča). Súd pri rozhodovaní zohľadňuje aj životnú úroveň rodičov a snaží sa zabezpečiť, aby dieťa malo rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia.
Zákon o rodine upravuje problematiku spätného výživného v ustanovení § 77 ods. 1, ktoré stanovuje, že "Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania." To znamená, že v zásade je možné priznať výživné len od momentu, kedy bol podaný návrh na súd. Existuje však výnimka pre maloleté deti, kedy je možné priznať výživné aj spätne, najdlhšie na dobu troch rokov odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pojem "dôvody hodné osobitného zreteľa" nie je v zákone definovaný, a preto je na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či existujú okolnosti, ktoré odôvodňujú priznanie spätného výživného. Judikatúra súdov v tejto oblasti je rozsiahla a poskytuje vodítka pre posudzovanie týchto dôvodov. Medzi najčastejšie uvádzané dôvody patria:
Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok
Je dôležité zdôrazniť, že neznalosť zákona alebo zavádzanie povinného rodiča prísľubmi samo o sebe nestačí na priznanie spätného výživného. Oprávnený rodič musí preukázať, že existovali relevantné dôvody, pre ktoré nemohol podať návrh na súd skôr.
Krajský súd v Banskej Bystrici sa vo svojom rozsudku sp. zn. 15CoP/10/2018 z 28. marca 2018 podrobne venoval problematike "dôvodov hodných osobitného zreteľa" a zdôraznil, že zákonodarca zaviedol túto podmienku v snahe zamedziť špekuláciám a zneužívaniu možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Súd uviedol, že "Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, kde účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne."
Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku zdôraznil, že súd má pri požiadavke na spätné priznanie výživného skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Krajský súd v Trenčíne v jednom zo svojich rozhodnutí uviedol, že psychická podpora maloletej dcéry po odchode matky zo spoločnej domácnosti sama o sebe nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ak otec nemal objektívnu nemožnosť požadovať výživné od matky.
V prípade plnoletých detí je situácia odlišná. Podľa zákona o rodine je možné priznať výživné pre plnoleté dieťa len odo dňa podania návrhu na súd. Nie je teda možné priznať spätné výživné, a to ani v prípade, ak dieťa študuje alebo sa pripravuje na budúce povolanie.
Prečítajte si tiež: Zmeny v zdravotných odvodoch pre invalidných dôchodcov
Existujú však určité výnimky a špecifické situácie, kedy môže byť nárok na výživné posudzovaný inak. Napríklad, ak súd už v minulosti rozhodol o výživnom na maloleté dieťa a po dosiahnutí plnoletosti dieťa pokračuje v štúdiu, môže súd na základe návrhu dieťaťa predĺžiť vyživovaciu povinnosť rodiča aj po dosiahnutí plnoletosti. V takomto prípade sa však výživné priznáva len odo dňa podania návrhu na súd.
Nezaplatenie výživného má vážne právne dôsledky. Ak povinný rodič neplatí výživné riadne a včas, oprávnený rodič môže podať návrh na exekúciu. Exekútor môže vymáhať dlžné výživné zrážkami zo mzdy, z bankového účtu alebo predajom majetku povinného rodiča. Okrem toho môže byť nezaplatenie výživného trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody.
Ak sa zmenia pomery, na základe ktorých bolo výživné určené (napr. zvýšia sa potreby dieťaťa, zvýši sa príjem rodiča), môže oprávnený rodič podať návrh na zvýšenie výživného. Zvýšenie výživného je možné priznať len odo dňa podania návrhu na súd, s výnimkou prípadov, kedy existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom zaniká, ak sa dieťa stane schopné samo sa živiť. To znamená, že ak dieťa ukončí štúdium, zamestná sa a je schopné uhrádzať si všetky svoje životné náklady, rodičia už nie sú povinní platiť výživné.
Prečítajte si tiež: Všetko o spätnom priznaní predčasného dôchodku
tags: #spatne #vyzivne #dovody #judikatura