Špeciálna predoperačná starostlivosť: Postup a dôležité aspekty

Predoperačná starostlivosť je komplexný proces, ktorý zabezpečuje optimálnu pripravenosť pacienta na operačný výkon. Zahŕňa lekárske vyšetrenia, úpravu liečby, psychologickú podporu a edukáciu pacienta. Cieľom je minimalizovať riziká spojené s operáciou a zabezpečiť čo najlepší výsledok liečby.

Príjem pacienta a plánovanie operácie

Pacient sa dostáva na štandardné lôžko buď akútne, alebo plánovane. V prípade plánovaného príjmu predchádza hospitalizácii niekoľko dôležitých krokov. Prvým krokom je kontakt pacienta s chirurgom, zvyčajne kvôli ochoreniu vyžadujúcemu operačné riešenie. Nasleduje naplánovanie operačného výkonu. Plánovaný výkon je definovaný ako výkon, ktorý nie je časovo ohrozený náhlym zhoršením ochorenia, pre ktoré bol pacient indikovaný k operácii. Realizácia takéhoto výkonu je výsledkom dohody medzi pacientom a chirurgom.

Je dôležité, aby chirurg pacienta upozornil na možné zhoršenie jeho stavu pri odkladaní výkonu a aby sa v prípade hroziaceho nebezpečenstva našlo spoločné rozumné riešenie termínu operácie. Každý chirurg musí pred operáciou dokonale poznať klinický stav pacienta. Po absolvovaní základného chirurgického vyšetrenia a po zhodnotení výsledkov pomocných vyšetrení nasleduje stanovenie diagnózy.

Ochorenia s náhlym vznikom, rýchlym priebehom a zhoršovaním stavu skracujú celkový čas vyšetrenia na hodiny, prípadne minúty. Týka sa to aj predoperačnej prípravy pacienta.

Typy operácií podľa naliehavosti

• Urgentné stavy: Indikované sú ochorenia, resp. komplikácie základného ochorenia, ktoré bezprostredne ohrozujú pacienta na živote. Ide o ochorenia, kde pacienta môže zachrániť len urgentný chirurgický výkon.
• Akútne stavy: Indikované sú ochorenia, resp. komplikácie základného ochorenia, ktoré majú náhly vznik a priebeh, ale nie je taká časová tieseň pre výkon ako v prípade urgentných stavov.

Starostlivosť o pacienta pri príjme na oddelenie

Starostlivosť o chirurgického pacienta začína jeho príjmom na oddelenie. Príjem pozostáva z lekárskeho (chirurgického) a sesterského príjmu. Nasleduje kontrola potrebnej dokumentácie, všetkých predoperačných vyšetrení (vrátane anesteziologického vyšetrenia) a umiestnenie pacienta na lôžko. Začiatok starostlivosti o chirurgického pacienta začína jeho príjmom na oddelenie. Príjem pozostáva z príjmu lekárskeho - chirurgického, tak z príjmu sesterského. Následuje kontrola potrebnej dokumentácie, všetkých predoperačných vyšetrení vrátane anesteziologického vyšetrenia a umiestnenie pacienta na lôžko.

Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

Predoperačné vyšetrenia a úprava liečby

Ako prvé v rámci predoperačnej prípravy by mal mať pacient vyhotovené dôkladné predoperačné vyšetrenie obvodným lekárom, prípadne internistom. Ak to zdravotný stav pacienta vyžaduje, je potrebné doplniť kardiologické, diabetologické, neurologické a nefrologické vyšetrenie.

Z chronickej medikácie je potrebné vysadiť lieky na riedenie krvi a previesť pacienta na LMWH (nízkomolekulárny heparín). Podobný postup platí aj pri užívaní perorálnych antidiabetík. Minimálne 48 hodín pred operačným výkonom je vhodné pacienta previesť na aplikáciu inzulínových preparátov. V prípade akútnych výkonov sa pri úvode hospitalizácie PAD (perorálne antidiabetiká) vysadia a pacientovi sa podáva krátkodobo účinkujúci inzulín podľa aktuálnej hodnoty glykémie.

Ak sa predpokladá počas plánovanej alebo urgentnej operácie podanie krvnej transfúzie, je nevyhnutné zistiť krvnú skupinu a pred operáciou zabezpečiť potrebné množstvo krvi.

Perioperačné obdobie a starostlivosť v deň operácie

V perioperačnom období, resp. v deň operácie je pacient lačný a vhodne premedikovaný, so zabezpečeným periférnym žilovým vstupom. Po rannej vizite je preložený na operačný trakt.

Pacient s varixami dolných končatín, ale aj bez nich, v rámci prevencie tromboembolických komplikácií, je nutná bandáž DK (dolných končatín). Ráno v deň operácie zabezpečiť periférny žilový vstup a vyšetriť základné fyziologické funkcie (tlak krvi, pulz, telesná teplota). Pred prevozom pacienta na operačnú sálu je nevyhnutné vyhotoviť jeho osobnú identifikáciu a prezliecť pacienta do jednodielneho oblečenia. Na operačnú sálu berie pacient celú svoju zdravotnú dokumentáciu vrátane RTG, USG, CT, angiografii či iných vyhotovených vyšetrení.

Prečítajte si tiež: Špecializovaná ambulantná starostlivosť: Čo potrebujete vedieť

Pooperačná starostlivosť

Po preložení na štandardné oddelenie je potrebné pacienta lekársky vyšetriť a skontrolovať jeho fyziologické funkcie a zhodnotiť jeho subjektívne ťažkosti. Meria sa tlak krvi, tepová frekvencia, teplota, saturácia kyslíkom, kontroluje sa prípadne zavedená drenáž - obsah, množstvo, funkcia. Ďalej je potrebné kontrolovať operačné incízie a vylúčiť komplikácie v rane. Pri operačných výkonoch na končatinách je nutné vyšetriť aj perifériu končatiny.

Nutričná podpora v predoperačnej starostlivosti

Operačný výkon je trauma sprevádzaná stresovou reakciou, ktorá je úmerná rozsahu a dĺžke trvania výkonu. Operačný stres u malnutričných pacientov sa manifestuje vo forme autokanibalizmu, s uvoľňovaním nutričných molekúl z vlastných štruktúr orgánov a tkanív, so zvýšeným rizikom multiorgánovej dysfunkcie. Malnutrícia znižuje imunitu, zvyšuje frekvenciu septických komplikácii a zhoršuje ich priebeh. Chýbajú molekuly potrebné na reparačné pochody, viazne rekonvalescencia.

Parenterálna výživa predstavuje pohodlnú alternatívu výživy pri zlyhaní GIT funkcii alebo v čase lačnenia pred operačným výkonom. Negatívum parenterálnej výživy viedlo k vývoju nutričných prípravkov enterálnej výživy so živinami v polymérnej a oligomérnej forme, ktoré sú ľahko vstrebateľné bez potreby digescie. Je indikovaná u malnutričných pacientov pripravovaných na elektívny výkon. Zvyčajne stačí 10 dní kvalitnej enterálnej výživy. V prípadoch neefektívnej enterálnej výživy alebo pri problémoch s pasážou GIT, je indikovaná parenterálna výživa.

Dychová rehabilitácia

V rámci predoperačnej prípravy je potrebné zvládnuť nácvik správneho ekonomického dýchania.

Príklad špecifickej predoperačnej starostlivosti: Operácia šedého zákalu

Operácia šedého zákalu je jedna z najčastejších a najbezpečnejších očných zákrokov v súčasnosti. Pred operáciou je nutné navštíviť očného a praktického lekára a úspešne podstúpiť predoperačné vyšetrenie. Počas zákroku sa odsaje zakalená časť očnej šošovky z šošovkového puzdra a je nahradená novou vnútroočnou šošovkou.

Prečítajte si tiež: Postihnutie a narušenie v špeciálnej pedagogike

Očné vyšetrenie pred operáciou šedého zákalu

Očný lekár berie do úvahy anamnézu, očné príznaky pacienta a zhodnotí typ, umiestnenie alebo fázu zakalenia šedého zákalu a skontroluje celkový zdravotný stav očí. Pokiaľ to pôjde, zmeria vnútroočný tlak a po rozkvapkaní očí zhodnotí stav očného pozadia.

Nutné je podstúpiť biometrické meranie postihnutého oka, ktoré zmeria veľkosť vlastnej očnej šošovky, refrakčný stav oka a predozadnú dĺžku oka. Vďaka biometrii oka budú zistené potrebné parametre pre výpočet novej umelej vnútroočnej šošovky, ktorá bude implantovaná namiesto zakalenej očnej šošovky.

Pomocou OCT (optická koherentná tomografia) očný lekár zistí podrobnejší stav sietnice a ich jednotlivých vrstvách. Vhodné je doplniť vyšetrenie o reliéfe rohovky.

Interné predoperačné vyšetrenie

Pred samotným operačným zákrokom je nutné navštíviť praktického lekára, ktorý vykoná interné predoperačné vyšetrenie vrátane podrobného súpisu anamnézy a odberu krvi. Rozhodne, či je pacient schopný podstúpiť operáciu vzhľadom na celkový zdravotný stav a vydá prípadné opatrenia potrebné na podstúpenie pred samotným operačným zákrokom.

Indikácie a kontraindikácie operácie šedého zákalu

Hlavným dôvodom na podstúpenie operácie je závislé predovšetkým na obťažujúcej zníženej zrakovej ostrosti obmedzujúcej každodenné potreby postihnutej osoby a na prípadných ďalších celkových a očných chorobách.

Nie je vhodné zákrok odporučiť, ak by hrozili veľmi vážne operačné komplikácie alebo pri neštandardne narušených štruktúrach vnútroočných tkanív a to najmä u sietnice, u pokročilého zeleného zákalu alebo pri prebiehajúcom zápale v oku alebo krátko po ňom.

Príprava na operáciu šedého zákalu

Pred operáciou do oka, ktoré bude operované, je vhodné kvapkať predpísané kvapky podľa odporúčania očného lekára. Pokiaľ užívate nejaké lieky, dohovorte sa vopred s lekárom o jeho užívaní v deň zákroku. Na operáciu je nutné vziať so sebou výsledky predoperačného vyšetrenia a odporúčania od lekára. V deň zákroku príďte nalačno a nepite. Pri závažných rodinných dôvodov alebo pri zdravotnej indispozícii, ako sú napr.

Priebeh operácie šedého zákalu

Pacient je oblečený do operačnej zástery. Sestrička nakvapká do postihnutého oka kvapky na navodenie rozšírenia zrenice a utlmenie bolesti oka počas operácie. Pacient si ľahne na chrbát na operačné lôžko a pokrčí nohy, ktoré môžu byť podoprené vankúšom. Oko a jeho okolie je očistené roztokom dezinfekčnej látky. Tvár je prekrytá sterilným rúškom. Očné viečka sú po celú dobu operácie roztiahnuté a pridržané rozvieračom, aby nedošlo k prípadným komplikáciám počas žmurkania. Akýkoľvek pohyb tela, kašeľ alebo kýchanie je vhodné nahlásiť operatérovi, aby sa zamedzilo prípadným následkom. Počas operácie je možné cítiť jemný tlak v oku.

Zákrok trvá zhruba 20 minút. Počas tejto doby bude operovaný neustále pod dohľadom snímača tepu a hladiny kyslíka v krvi. Operácia vo väčšine prípadov prebieha pomocou ultrazvukovej sondy, ktorá rozdrví a odsaje zakalený obsah vlastnej očnej šošovky. Do puzdra očnej šošovky sa voperuje umelá vnútroočná šošovka, ktorá sa v puzdre rozvinie do požadovaného tvaru. Počas operácie je do oka vstrekovaný viskoelastický materiál pre lepšie uchytenie vnútroočnej šošovky a zníženie následných očných komplikácií.

Väčšina pacientov je operovaná technikou umožňujúcou operovať bez stehov, v iných prípadoch sa väčšinou používa jeden steh, ktorý sa odstraňuje za niekoľko týždňov po operácii. Po operácii je oko chránené krycím obväzom, prípadne je na oko priložená špeciálna loptička na zníženie tlaku v oku.

Možné komplikácie operácie šedého zákalu

Komplikácie vzniknuté počas operácie šedého zákalu sú minimálne, a ak sa objavia, tak sa väčšinou môže jednať napr. o prasknutie puzdra vlastnej očnej šošovky, poškodenie uchytenia závesného aparátu očnej šošovky, spadnutie očnej šošovky do sklovca alebo krvácanie pod sietnicou.

Pooperačná starostlivosť po operácii šedého zákalu

Po operácii je nutné používať očné kvapky podľa pokynov očného lekára, jedná sa väčšinou o antibiotiká a kortikosteroidy. Je nevyhnutné na operované oko nesiahať, nemnúť a chrániť ho pred úrazom. Je nutné vyhnúť sa na niekoľko týždňov fyzickej námahe, nič ťažké neťahať, silovo necvičiť, nepredkláňať sa a nestáť na hlave. Odporúča sa vyhýbať sa infekčným priestorom, ako sú nemocnice, poľnohospodárstvo alebo kúpanie vo verejných priestoroch. Nie je na mieste používať líčidlá a manipulovať s chemikáliami. Pokiaľ je operovaný citlivý na svetlo, je vhodné používať slnečné okuliare s kvalitným UV filtrom ako ochrana proti oslneniu a nadmernému slzeniu. Pri silnej bolesti oka je vhodné ihneď zájsť k očnému lekárovi. Dôležité je nevynechať pravidelné kontrolné vyšetrenia na zhodnotenie stavu operačnej rany, vnútroočnej šošovky a ďalších častí oka pre prípadné zachytenie pooperačných komplikácií.

Pooperačné komplikácie po operácii šedého zákalu

Operačný zákrok je v dnešnej dobe relatívne bezpečný a bezbolestný. Pooperačné komplikácie väčšinou vznikajú na základe nedodržania odporúčaní očného lekára. Po niekoľkých dňoch až týždňoch môže dochádzať napr. k zvýšenému vnútroočnému tlaku, vzniku syndrómu suchého oka alebo môže vznikať filtrácia operačnou ranou. Pomerne častou reakciou je opuch rohovky prejavujúci sa zahmleným videním, tento stav sa väčšinou behom pár dní sám upraví. Najobávanejšou očnou komplikáciou je vznik ťažkého vnútroočného zápalu tzv. endoftalmitída vznikajúci väčšinou počas prvého týždňa po operácii. Tá sa vyznačuje stupňujúcou sa bolesťou a začervenaním oka, ďalej k nečakanému zhoršenému videniu ak opuchu spojivky a viečok.

Po niekoľkých mesiacoch alebo až za niekoľko rokov sa môže vyskytnúť opuch centrálnej krajiny sietnice, odlúčenie sietnice alebo môže vzniknúť sekundárny šedý zákal.

Obdobie rekonvalescencie po operácii šedého zákalu

Ustálenie zrakovej ostrosti býva dosiahnuté väčšinou za niekoľko dní až 6 týždňov po zákroku, kedy je ukončený proces hojenia. Ak pociťuje dotyčný, že nevidí ostro do diaľky alebo do blízka, je vhodné, aby navštívil očného doktora a optometristu. Optometristi väčšinou zisťujú výskyt očných chýb, najčastejšie to býva astigmatizmus prejavujúci sa rozdvojením obrazu alebo zníženie zrakovej ostrosti s tieňom. Výnimkou nie je ani vznik myopie, hypermetropie alebo presbyopie. Postihnutí sa môžu sťažovať aj na tzv. haló efekt prejavujúci sa dúhovým svetlom okolo zdroja žiarenia. Tento jav môže byť vyvolaný niektorými druhmi vnútroočných šošoviek alebo môže vzniknúť vplyvom tvorby zakalenia šošovkového puzdra. V týchto prípadoch je vhodné nechať skontrolovať umiestnenie a stav vnútroočnej šošovky očným lekárom.

Pri prítomnosti šedého zákalu na druhom oku, je druhé postihnuté oko operované väčšinou za 1-2 týždne od operácie prvého oka.

tags: #špeciálna #predoperačná #starostlivosť #postup