
Zápal je prirodzená reakcia imunitného systému na prítomnosť patogénu alebo infekcie v tele. Vzniká v dôsledku zvýšeného prietoku krvi a priepustnosti ciev, čo umožňuje imunitným bunkám rýchlejšie a ľahšie sa dostať do postihnutého miesta, aby zničili pôvodcu zápalu a podporili hojenie poškodeného tkaniva. Mierny zápal nemusí predstavovať hrozbu pre zdravie, avšak pretrvávajúci alebo skrytý zápal môže spôsobovať rôzne nepríjemné symptómy a oslabovať organizmus.
Skrytý zápal sa prejavuje rôznymi symptómami, ktoré môžu byť spočiatku nenápadné. Ak sa nelieči a pôsobí v tele dlhodobo, môže spôsobiť závažné ochorenia a syndrómy v dôsledku trvalého poškodenia tkaniva alebo orgánu, v ktorom pôsobí, čo trvalo ovplyvňuje jeho funkciu. Medzi najčastejšie príznaky patria:
Bolesť je výstražný signál, že niečo nie je v poriadku. Občas sa objaví nečakane a rovnako rýchlo aj odíde. Ak však máte pretrvávajúcu alebo stále sa vracajúcu bolesť v určitej oblasti tela, je potrebné spozornieť. Môže ísť o prejav akútneho alebo chronického zápalu.
Bolesť kĺbov, zhoršená pohyblivosť kĺbu alebo pocit stuhnutosti môžu byť prejavmi zápalového procesu, ako je reumatoidná artritída, alebo môžu indikovať skrytý zápal.
Únava je prirodzená reakcia tela na zvýšený výdaj energie a signalizuje potrebu oddychu. Ak je však únava atypická, prítomná aj po dobrom spánku, a nepomáhajú ani vitamíny či zmena stravy, môže ísť o prejav zápalového procesu v tele.
Prečítajte si tiež: Kvalita života v starobe
Zvýšená teplota okolo 37 °C až horúčka sú reakciou imunity na patogén alebo infekciu a signalizujú akútny zápal, ktorým sa telo snaží vyliečiť.
Črevné komplikácie, ako hnačka, zápcha, bolesť žalúdka alebo tvorba kyseliny, môžu byť prejavom akútneho i chronického zápalu tráviaceho traktu. Medzi najznámejšie diagnózy patria ulcerózna kolitída a Crohnova choroba.
Náhle priberanie alebo strata telesnej hmotnosti môžu signalizovať akútny i chronický zápal v tele, ktorý môže narušiť metabolizmus tukov.
Depresia či úzkosť môžu byť psychickým prejavom chronického zápalu v tele, v dôsledku zmeny chemickej rovnováhy v mozgu, na ktorú má zápal vplyv.
Na bolesť kĺbov sa najčastejšie sťažujú seniori v dôsledku ich opotrebovania alebo nedostatočného pohybu. Najčastejšími príčinami sú nedostatok maziva, opotrebované chrupavky, šľachy a väzy, ale aj okolité svaly. Bolesť kĺbov však môže potrápiť aj oveľa mladších jedincov, a vtedy je potrebné zbystriť pozornosť. Môže ísť totiž o prejav zápalového ochorenia postihujúceho práve kĺby.
Prečítajte si tiež: Poruchy učenia a mentálne postihnutie
U dospelých môže bolesť kĺbov signalizovať:
V prípade akútneho zápalu je nutné navštíviť lekára. Avšak následky zápalu v dôsledku podráždenia dokáže dobre riešiť aj fyzioterapia. Fyzioterapeut sa zameriava na chronické zápaly a zápaly s nízkou intenzitou. Tie predstavujú problém, pretože je ťažšie rozpoznať ich a veľakrát ich nezachytia ani laboratórne testy, aj napriek aktívnemu zápalu v tele. Pacient sa sťažuje na symptómy v jednej polovici tela, bolesti skôr malé a sťahujúce, v hĺbke a pozdĺž kostí. Takisto je prítomná veľká únava. Rehabilitácia prinesie len dočasnú úľavu, no problémy sa vrátia. Pomocou zmien na tele, respektíve pohybovom aparáte, terapeut pozná príznaky a môže účinne zasiahnuť. Nerozpoznané a neliečené zápalové procesy v tele spôsobujú neustále dráždenie a problémy. Až okolo 50% bolestí pohybového aparátu majú príčinu mimo pohybového aparátu a veľmi často je to práve zápal.
Mäkké techniky označujú pomerne zložitý proces, počas ktorého fyzioterapeut vykonáva sled pohybov. Tieto pohyby využívajú nie len tlak na príslušné body (v mäkkých tkanivách), ale i posune fascií, miernom strečingu a preťahovaní kože. Uvoľňovanie chrbta a krčnej chrbtice je z pomedzí mäkkých techník najpoužívanejšou metódou a to následkom dnešnej doby a sedavého zamestnania. Vhodnosť masáže a mäkkých techník počas akútneho či chronického zápalu však musí posúdiť odborník. Keďže počas zápalu je dané miesto prekrvené viac ako obyčajne, nie je vhodné ho masírovať. Akútny zápal a infekcia sú kontraindikáciou masáže a mäkkých techník.
Zatiaľ čo pri akútnom zápale telo bojuje s aktuálnym priebehom infekcie či zranením, pri chronickom zápale ide o dlhodobý stav, ktorý môže trvať mesiace, roky a dokonca i celý život. Chronický zápal vzniká bez zjavnej príčiny - nie je prítomné zranenie ani infekcia a lekári nevedia úplne presne prečo k nemu dochádza. Neliečený chronický zápal môže v priebehu rokov spôsobiť závažné chorobné zmeny v tkanivách, orgánoch a bunkách.
Medzi hlavné príčiny chronického zápalu patria:
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o základnom imaní
Neexistuje zatiaľ jeden spoľahlivý test, ktorý by dokázal úplne presne diagnostikovať zápal, alebo stavy, ktoré ho spôsobujú. Niektoré krvné testy však pomáhajú určiť prítomnosť biologických markerov v krvi, ktoré sú pre zápal typické. Sú to však skôr informatívne testy, lekári na základe nich ešte nevedia presne diagnostikovať, kde v tele sa zápal nachádza. To zistia až na základe ďalších doplňujúcich testov.
Krvné testy, konkrétne CRP testy, ukazujú hladinu C-reaktívneho proteínu v krvi. Ak je vysoká, značí to prítomnosť zápalu v krvi.
C-reaktívny proteín (CRP) je proteín, ktorý tvorí pečeň ako reakciu na zápal. Zvyšuje sa pri akútnych zápalových procesoch vyvolaných bakteriálnymi infekciami, pooperačnými stavmi alebo poškodením tkanív. Maximálne hladiny dosahuje za 24 - 48 hodín. Ak nedôjde ku komplikáciám, normalizácia nastáva behom 4 dní. Vyšetrenie CRP často využívajú praktickí lekári a odlíšenie vírusovej a bakteriálnej infekcie, pretože pri bakteriálnych infekciách dosahuje CRP najvyššie hodnoty, naopak vírusové infekcie nie sú sprevádzané výrazným vzostupom.
Ide o imunoglobulín tvorený bunkami lymforetikulárneho systému a uplatňujú sa ako protilátky pri reakcii s antigénom. Vznikajú ako odpoveď na rozpustené antigény (toxíny a produkty lýzy baktérií). IgG je hlavný imunoglobulín produkovaný po reimunizácii, ktorá nastáva ako sekundárna odpoveď po IgM. Tento marker je užitočný pri chronických zápaloch, chronickej hepatopatii, autoimunitných chorobách a význam jeho stanovenie je takisto pri diferenciálnej diagnostike a monitorovaní benígnych a malígnych gamapatií. Pri ochorení covid-19 sa prítomnosťou protilátok IgG preukazovala prekonaná nákaza. Tieto protilátky sa totiž v tele udržia aj niekoľko mesiacov od prekonania ochorenia.
IgA protilátky se vytvárajú na sliznici na dýchacích ciest a v telesných sekrétoch. Pokiaľ test preukáže prítomnosť týchto protilátok v krvi znamená to, že sa nákaza nedostala ďalej do vášho tela. V tomto prípade sa odporúča test zopakovať po siedmich dňoch, aby sa potvrdilo zastavenie nákazy. V prípade covid-19, ten, kto mal v krvi protilátky IgA ochorenie prekonal bez príznakov alebo iba s miernymi príznakmi.
Prítomnosť IgM protilátok v krvi poukazuje na prebiehajúcu infekciu. Tvoria sa približne na ôsmy deň od objavenia príznakov a časom úplne vymiznú (cca do 20. - 30. dňa od nákazy).
Imunoglobín IgE je protilátka a je sprostredkovateľom alergickej reakcie. Mierne zvýšená hladina IgE sa objavuje u pacientov s atopickým ochorením vrátane alergickej astmy, alergickej nádchy a atopickej dermatitídy. Na základe hodnôt IgE sa nedá posúdiť závažnosť atopických prejavov. Normálne hodnoty sérových IgE nevylučujú atopiu. Hladina celkového IgE môže byť tiež zvýšená pri parazitických infekciách, imunodeficientnych ochoreniach, autoimúnnych ochreniach, Hodgkinovej chorobe, myelóme IgE a bronchopulmonálnej aspergilóze.
Znížené hodnoty tohto proteínu C3 pozorujeme pri týchto stavoch:
Zvýšené hladiny C3 pozorujeme pri:
Znížené hodnoty C4 pozorujeme pri:
Zvýšené hladiny C4 pozorujeme pri:
Antistreptolyzíny sú špecifické protilátky proti produktom skupiny Streptococcus pyogenes, z ktorých najčastejšie používaný na laboratórne hodnotenia je antistreptolyzín O (ASLO). Stanovenie ASLO slúži na diagnostiku a monitoring streptokokových infekcií ako zápal podnebných mandlí (angína), zápal ucha a ochorenia ruža a šarlach. Protilátky proti streptolyzínu O sú detekovateľné 1-3 týždne po infekcii, maximálne hladiny dosahujú 3-6 týždňov po infekcii. Patologické hodnoty ASLO vždy svedčia…
Crohnova choroba je chronické zápalové ochorenie tráviaceho traktu, ktoré patrí medzi tzv. nešpecifické zápalové ochorenia čriev (IBD - Inflammatory Bowel Disease). Na rozdiel od bežných zažívacích ťažkostí ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastné tkanivá čreva, čo vedie k zápalu, bolestiam a poruchám vstrebávania živín. Zápal môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej trubice - od úst až po konečník - no najčastejšie zasahuje koncovú časť tenkého čreva (terminálne ileum) a začiatok hrubého čreva. Charakteristickým znakom je tzv. segmentový zápal - teda striedanie postihnutých a zdravých úsekov čreva. Ochorenie sa typicky objavuje u mladých dospelých medzi 15. a 35. rokom života, no môže sa rozvinúť v akomkoľvek veku.
Incidencia Crohnovej choroby na Slovensku sa odhaduje na 3,1 až 14,6 nových prípadov na 100 000 obyvateľov ročne. Najčastejšie sa ochorenie diagnostikuje vo veku od 20 do 35 rokov. V posledných rokoch odborné štúdie upozorňujú aj na nárast počtu pediatrických prípadov.
Príznaky Crohnovej choroby sa líšia v závislosti od postihnutej časti tráviaceho traktu, rozsahu zápalu a individuálnej odpovede organizmu. Pre ochorenie je typický striedavý priebeh - obdobia pokoja (remisia) a aktívne fázy ochorenia (tzv. flare-up). Najčastejším prejavom ochorenia je chronická hnačka, ktorá môže byť aj niekoľkokrát denne. Hnačka je často sprevádzaná hlienom alebo prímesou krvi. Pacienti často trpia nechutenstvom, čo vedie k chudnutiu. Štúdie uvádzajú, že hnačka a bolesti brucha sú prítomné u viac ako 70 % pacientov pri stanovení diagnózy.
Crohnova choroba nepostihuje len tráviaci trakt. U časti pacientov sa objavujú aj tzv. extraintestinálne prejavy. Tie môžu zasiahnuť kožu, oči, kĺby alebo pečeň. Medzi najčastejšie patria únava, horúčka, bolestivé afty v ústach, zápaly kĺbov (artritída), kožné zápaly ako erythema nodosum či pyoderma gangrenosum, a tiež zápaly očí (napr. uveitída).
Presná príčina vzniku Crohnovej choroby nie je dodnes známa. Výskumy naznačujú, že ide o kombináciu viacerých faktorov - genetických predispozícií, poruchy imunitného systému a vplyvu prostredia. Ľudia s Crohnovou chorobou majú častejšie výskyt ochorenia v rodine. U priamych príbuzných je riziko vzniku približne 10- až 15-násobne vyššie ako u bežnej populácie.
Crohnova choroba patrí medzi autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém omylom napáda vlastné bunky črevnej sliznice. Namiesto kontrolovanej obrany proti patogénom vzniká prehnaná a chronická zápalová reakcia. Tá vedie k poškodeniu črevného tkaniva, tvorbe vredov a narušeniu vstrebávania živín.
Významnú úlohu zohráva mikrobióm čreva - súbor baktérií a iných mikroorganizmov, ktoré v čreve žijú. Zaujímavá je aj tzv. hygienická hypotéza, ktorá predpokladá, že moderný, „príliš čistý“ životný štýl znižuje expozíciu mikroorganizmom v detstve, čím sa imunitný systém nedostatočne trénuje a neskôr reaguje neprimerane.
Diagnostika Crohnovej choroby môže byť náročná najmä v počiatočných štádiách, pretože jej príznaky sú často nešpecifické a môžu pripomínať iné ochorenia tráviaceho traktu - ako napríklad syndróm dráždivého čreva alebo infekcie. Lekár sa najprv zameriava na popis príznakov, ich trvanie a závažnosť. Dôležité sú informácie o výskyte podobných ochorení v rodine, častosti stolice, prítomnosti krvi alebo hlienu, úbytku hmotnosti, únavy či horúčky.
Krvné testy hodnotia známky zápalu (napr. zvýšený C-reaktívny proteín, sedimentácia erytrocytov), anémiu, hladiny vitamínu B12 alebo železa. V stolici sa sleduje prítomnosť infekčných patogénov a predovšetkým sa meria hladina kalprotektínu, ktorá odráža aktivitu zápalu v črevnej sliznici.
Zlatým štandardom je kolonoskopia s odberom vzoriek sliznice na histologické vyšetrenie. Pri Crohnovej chorobe sú typické segmentálne zápaly, hlboké ulcerácie a zúženiny. Pri podozrení na komplikácie (napr. fistuly, abscesy, striktúry) sa využívajú neinvazívne zobrazovacie metódy ako magnetická rezonancia enterografia (MRE) alebo CT enterografia. Tieto metódy umožňujú zhodnotiť rozsah ochorenia aj mimo sliznice čreva. Vzorky odobrané počas endoskopie sa skúmajú pod mikroskopom.
Výber liečby sa riadi Montrealskou klasifikáciou, ktorá zohľadňuje vek pacienta, lokalizáciu ochorenia a jeho aktivitu. Liečba má dve hlavné fázy - indukciu remisie a jej udržiavanie.
Biologická liečba: infliximab (5 mg/kg) sa podáva v intervaloch, zvyčajne v 0., 2. a 6. Až 40-60 % pacientov potrebuje chirurgický zákrok do 10 rokov od stanovenia diagnózy. Cieľom chirurgického prístupu je maximálne zachovanie črevného tkaniva. v prípade potreby sa nasadzuje enterálna výživa s polymérnymi formuláciami (napr. Niektoré kmene ako Saccharomyces boulardii a Lactobacillus rhamnosus GG však vykazujú pozitívny vplyv na kvalitu života a celkový stav črevného mikrobiómu.
Crohnova choroba je celoživotná diagnóza, ktorá môže výrazne zasiahnuť do každodenného života pacienta. Vďaka pokroku v liečbe a lepšiemu pochopeniu ochorenia však dnes mnohí pacienti vedú plnohodnotný život. Typickým znakom Crohnovej choroby je striedanie období remisie (bez príznakov) a flare-up fáz (zhoršenie stavu). Chronické ochorenie ako Crohnova choroba môže ovplyvniť aj psychiku. Časté návštevy toalety, bolesti či strach z nečakaného zhoršenia ochorenia môžu viesť k úzkosti, depresii alebo sociálnemu vylúčeniu.
Súčasný výskum v oblasti Crohnovej choroby odhaľuje komplexnú sieť interakcií medzi genetickými faktormi, epigenetickými zmenami, črevným mikrobiómom a environmentálnymi spúšťačmi. Genomové asociačné štúdie (GWAS) identifikovali viac než 350 genetických variantov asociovaných s Crohnovou chorobou. Takmer polovica z nich ovplyvňuje funkcie vrodeného a adaptívneho imunitného systému. Epigenetické štúdie preukázali, že environmentálne toxíny, napríklad pesticídy, môžu indukovať hypermetyláciu promotora génu IL10, čo vedie k zníženej produkcii protizápalových cytokínov. Mutácie v géne IRGM ovplyvňujú schopnosť makrofágov vykonávať tzv. xenofágiu - cielené ničenie vnútrobunkových baktérií. Metagenomické analýzy odhalili štyri hlavné zápalové profily črevného mikrobiómu u pacientov s Crohnovou chorobou, s dominanciou kmeňov E. coli, Clostridium difficile, Bacteroides vulgatus a Collinsella aerofaciens. Pacienti s Crohnovou chorobou majú zvýšené zastúpenie bakteriofágov (napr. Moderné aditíva ako emulgátory (CMC, polysorbát-80) narúšajú črevnú bariéru a zvyšujú jej priepustnosť. Mikročastice plastov (napr.
Výskum osí črevo-mozog ukazuje, že vagová stimulácia dokáže modulovať zápalovú odpoveď cez aktiváciu nikotínových receptorov a podporu Treg buniek. Zaujímavá je aj metabolická adaptácia epitelu - tzv. Warburgov efekt - pri ktorom bunky prechádzajú z oxidatívnej fosforylácie na glykolýzu. Medzi najperspektívnejšie smery výskumu patrí fágová terapia cielená na AIEC, ktorá v štúdii FACHEC preukázala pokles fekálneho kalprotektínu o 78 % a endoskopickej aktivity o 4,2 bodu.
Crohnova choroba je chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje celoživotnú liečbu a manažment. Napriek tomu, s pokrokom v medicíne a dostupnými terapeutickými možnosťami, môžu dnes pacienti s Crohnovou chorobou viesť plnohodnotný a aktívny život. Cieľom liečby je dosiahnuť a udržiavať remisiu (obdobie bez príznakov), minimalizovať frekvenciu a závažnosť vzplanutí a predchádzať komplikáciám.
tags: #špecifické #a #nešpecifické #zápaly #rehabilitácia