Špecifické poruchy učenia u mentálne postihnutých

Úvod

Reč je základným pilierom ľudskej komunikácie, umožňujúcim vyjadrovať myšlienky, pocity a potreby. Narušenie komunikačnej schopnosti má významný dopad na osobný, sociálny a vzdelávací vývin jednotlivca. U mentálne postihnutých osôb sa poruchy reči vyskytujú častejšie a majú komplexnejší charakter. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na príčiny, prejavy a možnosti riešenia špecifických porúch učenia u mentálne postihnutých.

Reč a komunikácia: Základné pojmy

Reč je špecificky ľudská vlastnosť, prostredníctvom ktorej vyjadrujeme svoje pocity, želania a myšlienky. V spoločenskom kontexte vnímame aj to, čo hovoria iní. Reč ako individuálny výkon a rečové prejavy vytvárané v spoločenskom prostredí sa navzájom ovplyvňujú, čím vzniká zložitý komunikačný proces. Ľudská reč je komplexná činnosť, na ktorej sa podieľa množstvo orgánov v koordinovanej spolupráci. Poruchy reči môžu nastať v ktorejkoľvek časti reflexného oblúka, ktorý zabezpečuje spojenie medzi receptorom a výkonným orgánom. Logopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá edukáciou, korekciou a rehabilitáciou jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Špecifické vývinové poruchy učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Často sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii. Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod. Dôsledky porúch učenia (frustrácia, traumatizácia, depresie, problémy v správaní zapríčinené neustálymi školským neúspechmi) bývajú často závažnejším problémom ako poruchy samotné. Negatívne ovplyvňujú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Potrebné je preto včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia, správne techniky a metódy práce, reedukačno-terapeutická starostlivosť.

Rozdelenie špecifických vývinových porúch učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny:

• Vývinová porucha čítania (dyslexia)
• Vývinové poruchy písania (dysgrafia, dysortografia)
• Vývinová porucha počítania (dyskalkúlia)

Podobných vývinových porúch existuje pomerne veľa, no o ďalších, veľmi zriedkavých, sa tu nebudeme zmieňovať.

Prečítajte si tiež: Kvalita života v starobe

Vývinová porucha čítania - dyslexia

Dyslexia je neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu. Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa a vytvára u neho pocity menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu a často aj k vzdelávaniu ako takému.

Prejavy dyslexie

Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať.

Typy dyslexie

• Deti s pomerne dobrou technikou čítania, ale so slabým porozumením prečítaného textu.
• Deti so slabou technikou čítania a pomerne dobrým porozumením textu.
• Deti so slabou technikou čítania a so slabým porozumením textu.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dyslexiou

• Posadiť dieťa na výhodné miesto, aby sme mohli sledovať a kontrolovať jeho prácu.
• Dopriať dieťaťu dostatok času na premyslenie odpovede.
• Hovoriť pomaly a zreteľne.
• Parafrázovať zadania a overovať, či ich dieťa správne pochopilo.
• Trpezlivo vysvetľovať učivo.
• Oceňovať aj najmenšie úsilie a pokroky.
• Akceptovať silné a slabé stránky dieťaťa.
• Nezosmiešňovať jeho neúspešný výkon.
• Zvoliť pre dieťa najvýhodnejšiu formu skúšania.
• Byť v kontakte s rodičmi a odborníkmi.
• Organizáciu hodiny napísať v bodoch na tabuľu.
• Znižovať rušivé momenty.
• Používať metodické pomôcky, farebné kriedy a perá.
• Písať na tabuľu dôležité a pomocné informácie.
• Nevyvolávať dieťa k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou.
• Pred vlastným čítaním vyberať z textu ťažké slová a precvičovať ich čítanie.
• Neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy, ale ani výkony jednotlivých žiakov s dyslexiou.
• Nevyvolávať žiaka s dyslexiou k hlasnému čítaniu pred celou triedou.
• Viesť žiaka k používaniu správnej techniky čítania.
• Tolerovať pomalšie tempo čítania.
• Umožniť žiakovi používať korekčné pomôcky napr. čítacie okienko, záložky, farebné fólie.
• K domácej úlohe zadávať žiakovi len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ).
• K čítaniu používať vhodné texty napr. väčšie písmo, text členený na odstavce, použitie obrázkov.
• Knihu pre domáce čítanie by si malo dieťa vyberať samo.
• Vo vyšších ročníkoch, kde je povinné čítanie, využívať nahrávky primeranej časti diela.

Ciele nápravy dyslexie

Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný sa samostatne vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky. Základným predpokladom nápravy je komplexné odborné vyšetrenie (lekárske, psychologické, špeciálno-pedagogické, prípadne neurologické). Odborník či odborníci stanovia stupeň dyslexie a na základe toho vhodnú terapiu. Na nej sa zúčastňuje predovšetkým pedagóg a rodič, v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom a psychológom. V niektorých školách je možné využiť tzv.

Vývinové poruchy písania - dysgrafia a dysortografia

Ide o ďalšiu skupinu pomerne rozšírených špecifických vývinových porúch učenia.

Dysgrafia

Dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie. Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké-tvrdé a krátke-dlhé slabiky. Prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma u dieťaťa a pod.

Prečítajte si tiež: Zápaly a rehabilitácia

Prejavy dysgrafie

• Silné písmo, husté a natlačené písmo, roztiahnuté písmo.
• Nedbanie na linajkovanie/riadkovanie, skomolené písmo.
• Pisársky kŕč, trasľavé písmo, zajakavosť v písme, písmo detí s obrnou, zrkadlové písmo.
• Dieťa nepíše jedným ťahom, zamieňa podobné písmená m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d…

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dysgrafiou

• Dbať na správne sedenie pri písaní.
• Dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať žiakovi násadku na správny úchop pera.
• K písaniu používať vhodné písacie potreby.
• Využívať pomocné linajky.
• Zaraďovať uvoľňovacie cviky (u detí s dysgrafiou).
• Nenútiť žiaka k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu.
• Nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo písaného textu.
• Viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie).
• U žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu.

Dysortografia

Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedkáže okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í. Náprava je podobne ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Nadmerné písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a dieťa neprimerane zaťažuje. Nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa následne prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

Prejavy dysortografie

• Výmena, pridávanie a vynechávanie písmen alebo slabík.
• Nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík.
• Nerozlišovanie diakritických a interpunkčných znamienok.
• Nerozlišovanie krátkych a dlhých slabík.
• Nerozlišovanie sykaviek.
• Nedodržiavanie hraníc slov vo vete.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dysortografiou

• Diktáty pripravujeme ako doplňovačku.
• Dieťaťu navýšime časovú dotáciu.
• Volíme pomalšie tempo diktovania.
• Dieťa pracuje s kompenzačnou pomôckou- tabuľka pre dyslektikov, kde sú farebne odlíšené mäkké a tvrdé spoluhlásky alebo s tabuľkou abecedy s tlačenými a písanými tvarmi písmen.
• Využívame možnosti slovného hodnotenia.
• Zaznamenávame celkový počet chýb/počet chýb z aktuálne preberaného gramatického pravidla, diktát neklasifikujeme známkou.
• Chyby neopravujeme červenou, ale zelenou.
• Diktát dopredu precvičíme, napr, formou domácej úlohy.
• Špecifické poruchy sa často viažu s nešpecifickými- dieťa sa príliš sústredí na jemu známe ťažkosti a gramatické javy nestíha.
• Výrazne podčiarkneme slová napísané správne.
• Oceníme snahu o zvládnutie a aplikáciu pravopisných pravidiel, aj keď výsledok nebude tomuto úsiliu adekvátny.
• Pri overovaní vedomostí uprednostňujeme testovú formu.

Vývinová porucha počítania - dyskalkúlia

Porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Na uľahčenie vzdelávania takýchto detí je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie dieťaťa. Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat. Výskumom dyskalkúlie sa dlhé roky zaoberal prof. L.

Prejavy dyskalkúlie

• Praktognostická dyskalkúlia: Dieťa nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi. Má ťažkosti zoradiť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru, dĺžky, nedokáže porovnávať skupiny podľa počtu, nevie odhadovať počet predmetov bez zratúvania. V geometrii má ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov.
• Verbálna dyskalkúlia: Dieťa má ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, či aritmetických úkonov. Nedokáže ukázať slovne udaný počet prstov, predmetov, nevie menovať rad čísel v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla.
• Lexická dyskalkúlia: Dieťa nevie čítať matematické symboly (číslice, operačné znaky). Zamieňa operačné symboly napr. + za -, . za :. Nie je schopné prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle. Zamieňa tvarovo podobné čísla napr. 6/9, 3/8, rímske číslice VI / IV, číslo 561 prečíta ako 5, 6, 1.
• Grafická dyskalkúlia: Dieťa nevie napísať matematické znaky, číslice. Má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly). Píše neprimerane veľké číslice, písomný prejav je neúhľadný. Pri písaní pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky. V geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní.
• Operačná dyskalkúlia: Dieťa nie je schopné prevádzať matematické operácie - sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie. Často sa objavujú zámeny matematických operácií. Deti s operačnou dyskalkúliou sa často uchyľujú k písomnému počítaniu aj takých príkladov, ktoré možno ľahko zvládnuť spamäti. Žiaci s operačnou dyskalkúliou majú ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh, kde je potrebné udržať v pamäti jednotlivé výsledky tzv. reťaz 5+3+8-2.
• Ideognostická dyskalkúlia: Nedostatky v pojmovej činnosti, v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi. Nedostatky v číselnom rade (počítanie po dvoch, po piatich atď.). Číslo napr. 6 vedia prečítať aj napísať, ale nechápu, že 6 je 2.3, 3+3, 10-4. Ťažkosti sa prejavujú v slovných úlohách, dieťa nie je schopné prevesť z praxe vychádzajúcu úlohu do systému číslic a riešiť ju.

Odporúčania pre prácu s dieťaťom s dyskalkúliou

• Tolerujeme zhoršenú orientáciu na číselnej osi.
• Toleruje chyby vzniknuté zámenou znamienka + za - alebo . za :.
• Pri písomnom nácviku matematických operácií tolerujeme chyby z nesprávneho podpísania čísiel.
• Pri nácviku matematických operácií volíme ľahké čísla, aby sa dieťa mohlo sústrediť na nacvičovaný postup a nerozptyľovalo sa rozmýšľaním o náročnejších spôsoboch.
• Pri nácviku písomného delenia či násobenia používame len čísla obsahujúce číslice 1-4, napr. 234.
• Pri slovných úlohách na násobenie a delenie viaccifernými číslami tolerujeme používanie kalkulačky.
• Slovné úlohy možno riešiť pomocou manipulácie s predmetmi.
• Pri riešení písomne zadaných slovných úloh je potrebné dodržiavať správny metodický postup.
• Predpokladom správneho riešenia slovných úloh je pochopenie významu matematického pojmoslovia, pochopenie formulovaného vzťahu v rovine jazykovej, prenesenie do roviny matematickej, uskutočnenie počtovej operácie a prevedenie numerickej odpovede (výsledku) opäť do roviny jazykovej.
• Deťom so zníženým logickým myslením pomáhame pri vypracovávaní zápisu matematickej úlohy.
• Overujeme vedomosti len z práve preberaného učiva.
• Umožníme mu zápis čiastkových výsledkov (medzivýsledkov).
• Pred ústnym alebo písomným skúšaním mu dáme podobné príklady a úlohy na domácu úlohu.
• Tolerujeme používanie názoru (prstov) a znížené pracovné tempo.

Ďalšie poruchy učenia

Dyspraxia

Dyspraxia je porucha motorickej funkcie, postihnutie pohybovej koordinácie, porucha schopnosti vykonávať manuálne zložité úkony.

Poruchy reči

Komunikačná schopnosť človeka je ovplyvnená biologickými, psychickými a sociálnymi faktormi. Narušená komunikačná schopnosť nastáva, ak niektorá rovina jazykových prejavov interferuje s komunikačným zámerom.

Typy narušenej komunikačnej schopnosti

• Vývinová bezrečnosť: Narušený vývin reči, neschopnosť osvojiť si hovorenú reč z rôznych etiologických príčin. Môže mať formu oneskoreného, obmedzeného alebo prerušeného vývinu reči. Z vekového hľadiska môže ísť o fyziologickú bezrečnosť, predĺženú fyziologickú bezrečnosť a vývinovú bezrečnosť.
• Dyslália: Chybná artikulácia a používanie foném pri hovorenej reči.
• Rinolália (fufňavosť): Zmena zvuku hlások pri artikulovaní s výrazne nazálnym zafarbením. Môže mať otvorenú, zatvorenú alebo zmiešanú formu.
• Tumultus sermonis (brbľavosť): Narušenie tempa reči, pri ktorom sa reč postupne zrýchľuje až do jej nezrozumiteľnosti.
• Afázia: Centrálne podmienené narušenie produkcie a porozumenia hovorenej reči, najmä v dôsledku mozgových príhod.
• Dyzartria: Narušenie artikulácie do takej miery, že reč sa stáva ťažko zrozumiteľnou.
• Mutizmus: Onemenie, neochota komunikovať hovorenou rečou pri interpersonálnych kontaktoch, spravidla na neurotickom alebo psychotickom podklade.
• Balbuties (zajakavosť): Narušenie plynulosti reči klonickými, tonickými alebo tonicko-klonickými spazmami, na podklade komplexného narušenia koordinácie orgánov, podieľajúcich sa na rečovej produkcii.
• Poruchy hlasu: Patologické zmeny v individuálnej štruktúre hlasu, zmeny v jeho akustických kvalitách, spôsobe tvorby a používania. Funkčné poruchy hlasu sa označujú ako dysfónie.
• Kombinované chyby a poruchy reči: Súčasný výskyt viacerých druhov narušenej komunikačnej schopnosti.
• Symptomatické poruchy reči: Narušená schopnosť pri iných postihnutiach, ochoreniach, narušeniach, napr. ADHD.

Vplyv prostredia na vývin reči

Normálny vývin reči môže byť narušený vplyvom poškodenia orgánu potrebného na reč, napr. sluchu. Funkčné poruchy majú pôvod najčastejšie v nevhodnom prostredí, predovšetkým vo výchovných chybách. Vhodné výchovné prostredie poskytuje podnety k reči a vzor k napodobňovaniu reči, a tým aj prirodzenú korekciu vývojových nesprávností.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o základnom imaní

Nedostatok výchovných vplyvov

Deti žijúce izolovane, kde nemajú možnosť styku s detskou spoločnosťou, alebo deti žijúce v rodinách, kde rodičia trpia poruchou reči, začínajú rozprávať neskôr. Výchovnou zanedbanosťou sa vývoj reči oneskorí, ale neobmedzí sa.

Nadbytok výchovných podnetov

Reč sa predčasne a násilne vynucuje alebo deti, odkázané len na spoločnosť dospelých osôb, dostávajú príliš zložitý, ich schopnostiam a chápaniu neprimeraný vzor reči. Inak sa stáva, že reč sa vyvíja predčasne, že obsahová stránka je nepomerne vyspelejšia než stránka vnútorná, zvlášť výslovnostná.

Dyslália: Poruchy výslovnosti

Nesprávna výslovnosť sa nazýva dyslália. Môže postihovať buď jednotlivé hlásky alebo hláskové skupiny v slabikách, poprípade i v slovách. Mnohopočetná dyslália, ktorá postihuje väčšinu hlások spolu s redukovaním hláskových skupín, označujeme názvom tetizmus. Deti trpiace dysláliou si uvedomujú odlišnosť svojej vlastnej výslovnosti od výslovnosti druhých ľudí v rôznom rozsahu. Podľa príčin sa dyslália delí na funkčnú dysláliu a dysláliu organicky podmienenú.

Funkčná dyslália

Pri funkčnej dyslálii nie sú porušené rečové ústroje. Rozoznávame motorický a senzorický typ. Pri motorickom type ide o dôsledky celkovej neobratnosti a pohybovej zaostalosti. Typ senzorický sa vyznačuje nesprávnym vnímaním i tvorením hovorených zvukov.

Vplyvy výchovného prostredia na dysláliu

Predovšetkým je to poskytovaný vzor nesprávnej výslovnosti. Nesprávny spôsob detského vyslovovania sa upevňuje, keď sa pred dieťaťom zdôrazňuje ako roztomilá vlastnosť a dieťa sa dokonca chváli. Vznik nesprávnej výslovnosti sa podporuje i nedbanlivou výslovnosťou dospelých. Preto si musia dospelí, najmä rodičia, svoju reč aj mimiku uvedomovať a hovoriť jasne a zreteľne. Dieťa musí mať okolo seba vždy vzor správnej, prirodzenej a nemaznavej výslovnosti. Vzor reči musí byť primeraný psychickému vývoju dieťaťa, viazaný na konkrétne veci a situácie, musí byť cieľavedomý a zábavný. Správna musí byť aj melódia reči. Chuť k rozprávaniu podporujeme tým, že im dodávame vhodné hovorené podnety. Snaha a starostlivosť o správnu výslovnosť však nesmie byť nadmerná a nesmie sa pri nej vyvíjať nevhodný nátlak na dieťa. Pri neúspechu dieťa nevysmievame a pri dobrých výsledkoch vždy dieťa pochválime, na chyby neupozorňujeme. Takýmto spôsobom najlepšie predídeme zlej výslovnosti, ktorá sa upraví bez toho, aby si dieťa uvedomilo, že má nejaký nedostatok.

Agramatizmus: Poruchy gramatiky

K vývojovým poruchám vonkajšej stránky reči patrí tiež agramatizmus. Je to neschopnosť správne používať slovné gramatické tvary a vetné skladby. Agramatizmus ako vývojový jav trvá do 4. roku. Ak pretrváva aj po tomto období, potom je prejavom zníženej schopnosti dieťaťa a môže ísť o dôsledky veľmi oneskoreného vývoja reči alebo o dôsledky obmedzeného vývoja, najčastejšie na podklade slabomyseľnosti.

Dôsledky dyslálie v školskom veku

Dyslália je pomerne častou poruchou reči u detí predškolského a mladšieho školského veku. Preto je závažným pedagogickým problémom. Deti s dysláliou v predškolskom veku nemajú obvykle subjektívne problémy. Zo začiatku im ich dyslália nevadí, ani keď sú si vedomé odlišnosti vlastného spôsobu vyslovovania. Záleží však na vplyvoch prostredia, ako sa bude naďalej vytvárať postoj k vlastnej rečovej chybe. V niektorých rodinách venujú rodičia až príliš veľa pozornosti reči svojich detí. Niektorí rodičia prijímajú nesprávnu výslovnosť svojho dieťaťa ako prejav detskosti, ako roztomilý individuálny prejav dieťaťa. Vyjadrujú sa o tom s chválou, ba dokonca s pýchou i pred deťmi. Takýmto spôsobom vytvárajú u dieťaťa pocit sebavedomej výnimočnosti. Dieťa si potom vynucuje pozornosť a chválu tým, že svoju výslovnosť s chuťou predvádzajú. K pokusom o nápravu sa stavajú negatívne alebo aspoň pasívne. Ani v dospelom veku necítia potrebu vzdať sa svojej výslovnosti. Na druhej strane sú rodičia, ktorí sa svojím deťom pre ich nesprávnu výslovnosť vysmievajú, kárajú ich, alebo ich dokonca i trestajú. Pri takýchto podmienkach nesprávnou výslovnosťou trpí. Zaujímajú k týmto výchovným spôsobom určitý postoj. Ten sa prejaví zmenou povahy: niektoré dieťa začína vzdorovať, je zlostné až agresívne. Iné dieťa to znáša ťažko, uzavrie sa do seba a hocikedy prestane hovoriť vôbec. Vyvíja sa u neho neurotická hanblivosť, strach z hovorenia a obava z hanblivosti pred inými ľuďmi. V niektorých rodinách nevenujú výslovnosti svojich detí vôbec žiadnu pozornosť. Takýmto spôsobom sa síce správna výslovnosť nevychováva, ale sa nesprávna výslovnosť ani nefixuje, ani nezhoršuje sprievodnými neurotickými prejavmi. Starostlivosť o správnu výslovnosť je potom úlohou základnej školy. V škole dyslália u detí máva niekedy nepriaznivé dôsledky v školskej práci i v rozvoji osobnosti žiaka. Pretrvávajúca dyslália sa niekedy prejavuje v čítaní aj písaní. Neúspechy v týchto predmetoch sa prenášajú i na predmety iné. Dieťa stráca chuť k učeniu i k školskej práci vôbec. Boli zaznamenané prípady, že mnohopočetná dyslália u žiaka sa omylom pokladá za príznak slabomyseľnosti. Podľa toho sa so žiakmi i zaobchádzalo, a tak sa v nich vyvíjal pocit neschopnosti. Dyslália sa hodnotila, že žiak "nedokáže ešte hovoriť". Dôsledkom takéhoto hodnotenia je opakované prepadávanie žiaka, alebo dokonca preradenie do špeciálnej triedy. Nesprávnym hodnotením pretrvávajúca dyslália obmedzuje v škole nielen prospech žiaka, ale trpí aj rozvoj jeho osobnosti. Okrikovaný a zosmiešňovaný žiak stráca chuť do hovorenia. Jeho reč sa aktívne nerozvíja. Tým sa obmedzuje i rozvoj jeho myslenia a najvyšších kvalít osobnosti vôbec. Aj po charakterovej stránke môžu sa vytvoriť nežiadúce rysy, jednak v úteku do izolácie, jednak v agresívnosti a záludnom až pomstychtivom správaní k spolužiakom.

Rinolália (fufňavosť): Poruchy nosovosti

Patologicky zmenená nosovosť sa nazýva fufňavosť (rinolália). Môže byť buď znížená, vtedy hovoríme o zatvorenej fufňavosti, alebo zvýšená, teda otvorená fufňavosť. V oboch prípadoch je zvuk vyslovovaných hlások postihnutý, a tým sa stáva reč zvukovo nápadnou.

Zatvorená fufňavosť

Organicky podmienená zatvorená fufňavosť je typickým príznakom, ak je nos upchatý pri nádche. Objavuje sa tu však len dočasne, pokiaľ trvá nádcha. Pri chronických zmenách v nosnej alebo nosohltanovej dutine sa však stáva fufňavosť trvalým príznakom. U detí býva najčastejšou príčinou zatvorenej fufňavosti nosná (nosohltanová) mandľa. Zťažené nosné dýchanie, zvlášť pri nosnej mandli, má i niektoré nepriaznivé dôsledky: stálu nádchu, kašeľ, katar priedušiek a nedoslýchavosť z chronického zdurenia sliznice sluchovej trubice. Trpí i vývoj tvárovej kostry. Dutiny nosné sú úzke a tvár vpadnutá. Keď ku všetkým týmto známkam pristupuje ešte nepozornosť, ľahká unaviteľnosť a nervozita spolu s nezreteľnou rečou, môže sa stať, že také dieťa je niekedy hodnotené ako slabomyseľné.

#

tags: #špecifické #poruchy #učenia #u #mentálne #postihnutých