Skúmanie kvality života u seniorov: metodológia a dopady pandémie COVID-19

Starnutie je prirodzený proces, ktorý so sebou prináša kumuláciu zmien v organizme. Tieto zmeny sa prejavujú poklesom výkonnosti, polymorbiditou a zvýšenou zraniteľnosťou. Okrem fyziologických zmien starnutie ovplyvňuje aj subjektívne vnímanie sociálnej situácie seniorov a ich kvalitu života (QOL). S ohľadom na rastúcu priemernú dĺžku života je dôležité skúmať kvalitu života starších dospelých a identifikovať faktory, ktoré ju ovplyvňujú.

Kvalita života seniorov - definícia a faktory

Kvalita života je definovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) ako subjektívne vnímanie vlastnej pozície v živote v kontexte kultúry a hodnôt spoločnosti, vo vzťahu k cieľom a očakávaniam. Toto vnímanie je ovplyvnené fyzickým a psychickým zdravím, úrovňou nezávislosti, vzťahmi, environmentálnymi faktormi a osobnými presvedčeniami. Kvalita života je chápaná ako interakcia sociálnych, zdravotných, ekonomických a environmentálnych faktorov. Domáca zdravotná starostlivosť zvyšuje kvalitu života tým, že seniorom umožňuje život v domácich podmienkach, čo je preferované pred inštitucionálnou starostlivosťou. V prípade zhoršenia zdravotného stavu a odkázanosti na pomoc prichádza na rad inštitucionálna starostlivosť.

Metodológia skúmania kvality života seniorov

Cieľom príspevku je overenie spokojnosti s kvalitou života a zdravím u starších dospelých (60+) žijúcich doma a v sociálnych zariadeniach pred pandémiou, počas pandémie COVID-19, resp. po ukončení lockdownu.

Zber údajov

Pre zber dát bol použitý Dotazník kvality života seniorov, ktorý vznikol v rámci projektu AURORA - Active aging-healthy lifestyle - medzinárodná trilaterálna spolupráca s Univerzitou Palackého v Olomouci a Univerzitou Rovira i Virgili v Španielsku. Vyplnenie dotazníka bolo dobrovoľné a anonymné. Do databázy boli zaradené len dotazníky s uvedeným vekom a pohlavím. Výslednú vzorku tvorili respondenti s vekom nad 60 rokov. V dotazníku boli sledované demografické údaje, zmena životného štýlu, kvality života a zdravia. Otázky týkajúce sa komponentov kvality života boli formované do troch časových období: pred pandémiou, v čase lockdownu a po ukončení lockdownu (v súčasnosti). Dáta boli zbierané formou online distribúcie dotazníkov (google forms) pomocou Asociácie univerzít tretieho veku od apríla 2022 do začiatku júna 2022. Respondenti navštevujúci UTV v našej vzorke reprezentujú staršiu dospelú populáciu žijúcu vo svojom domove. Druhá fáza zberu prebiehala od júla do novembra 2022 priamo v sociálnych zariadeniach, v ktorých sú seniori ubytovaní, resp. v seniorskom centre voľného času.

Druh a popis dotazníka

Pre hodnotenie spokojnosti s kvalitou života a zdravím mali respondenti k dispozícii položky likertovského typu: veľmi nespokojná/ý - nespokojná/ý - ani spokojná/ý ani nespokojná/ý - spokojná/ý - veľmi spokojná/ý. Keďže sa nepracovalo so štandardizovanými likertovými škálami, pracovalo sa s jednotlivými položkami ako s poradovými premennými s využívaním neparametrickej štatistiky. V prípade, že respondent neuviedol, alebo nechcel uviesť odpoveď na určitý typ otázky, pracovalo sa s daným počtom odpovedí, preto sa aj v niektorých parametroch vyskytujú rozdielne celkové počty.

Prečítajte si tiež: Istina a premlčanie

Štatistické spracovanie dát

Databáza bola spracovaná v programe IBM SPSS Statistics. Rozdiely medzi jednotlivými obdobiami (pred pandémiou, v čase lockdownu, v súčasnosti) testovaných premenných (spokojnosť so zdravím a s kvalitou života) boli overované Friedmanovým testom s následným použitím Wilcoxonovho testu.

Výskumná vzorka

Výslednú výskumnú vzorku tvorí 436 dotazníkov od seniorov navštevujúcich UTV, voľnočasové centrum a seniorov žijúcich v sociálnych zariadeniach. Z celkového počtu 436 respondentov bolo 330 žien a 96 mužov. Priemerný vek respondentov je 72 rokov (SD 7,34), z toho u žien je priemerný vek 71,95 (SD 7,42; min 60; max 99) a u mužov 72,18 (SD 7,07; min 61; max 93). Najvyšší podiel tvorili osoby so stredným vzdelaním (46,8 %) a s vysokoškolským vzdelaním (39,2 %). V partnerskom zväzku žilo 62,8 % respondentov (vydaté/ženatí, partnerský zväzok); 37,2 % bolo nezadaných (slobodné/í, žijú oddelene, rozvedené/í, ovdovené/í). Viac ako dve tretiny respondentov (68,1 %) žilo stále vo svojom domácom prostredí, a 31,9 % žilo v sociálnom zariadení.

Vplyv pandémie COVID-19 na kvalitu života a zdravie seniorov

Pandémia COVID-19 a s ňou spojené lockdowny mali negatívny dopad na mnohé zraniteľné skupiny populácie, vrátane seniorov. COVID-19 obzvlášť závažne prebiehal práve u starších jedincov, u ktorých sú okrem vysokého veku prítomné viaceré komorbidity, ktoré zvyšujú riziko závažného priebehu ochorenia a závažných komplikácií v dôsledku infekcie SARS-CoV-2.

Kvalita života počas pandémie

Zisťovalo sa, či počas lockdownu došlo u seniorov k zhoršeniu spokojnosti s kvalitou života a so zdravím, a či je v súčasnosti spokojnosť s kvalitou života a so zdravím u seniorov lepšia ako počas lockdownu. Výsledky Friedmanovho testu pre spokojnosť s kvalitou života odhalili, že je prítomný štatisticky významný rozdiel medzi obdobiami (QOL pred pandémiou > v súčasnosti > v dobe lockdownu; priemerné hodnotenie 2,41 > 2,05 > 1,54; p=0,000). Následné testovanie ukázalo, že signifikantné rozdiely v spokojnosti s kvalitou života sú prítomné medzi všetkými tromi obdobiami. Prítomné rozdiely v spokojnosti s kvalitou života pred pandémiou, počas lockdownu a v súčasnosti sú štatisticky významné (p=0,000). Respondenti udávali horšiu spokojnosť s kvalitou života počas lockdownu ako pred pandémiou, aj ako v súčasnosti. Kvalita života v súčasnosti sa ale nezlepšila až na úroveň spokojnosti pred pandémiou.

Zdravie počas pandémie

Z analýzy vyplynulo, že rozdiely v spokojnosti so zdravím pred pandémiou, v dobe lockdownu a v súčasnosti sú prítomné (Zdravie pred pandémiou > v súčasnosti > v dobe lockdownu; priemerné skóre 2,24 > 1,91 > 1,86; p=0,000). Následný test odhalil štatisticky významné rozdiely iba medzi obdobiami pred pandémiou - v lockdowne a pred pandémiou - v súčasnosti. Rozdiely v spokojnosti so zdravím medzi lockdownom a súčasnosťou boli štatisticky nevýznamné. Subjektívna spokojnosť so zdravím sa počas lockdownu znížila (p=0,000), a následne v súčasnosti sa zvýšila, výsledok však nie je signifikantný (p=0,075). Zároveň je zdravie v súčasnosti hodnotené signifikantne nižšie ako pred pandémiou.

Prečítajte si tiež: Žalovaná istina a premlčanie

Miesto pobytu a kvalita života

Spokojnosť s kvalitou života a so zdravím v jednotlivých obdobiach bola porovnaná u starších dospelých aj podľa toho, či žijú doma (sami alebo s rodinou) alebo v zariadení pre seniorov (ZPS). Zdá sa, že kvalita života sa signifikantne líšila podľa miesta pobytu iba pred pandémiou COVID-19 (p=0,000), v prospech bývania vo svojom domácom prostredí. Zdravotné hodnotenie respondentov sa však signifikantne líšilo vo všetkých troch obdobiach (p=0,000, resp. p=0,011). Seniorky a seniori, ktoré/í žili doma, hodnotili svoje zdravie lepšie ako tí/tie, ktorí/é žijú v sociálnom zariadení pre seniorov.

Diskusia

Výsledky naznačujú, že lockdown počas COVID-19 mal negatívny vplyv na kvalitu života starších ľudí, vnímané zdravie a pohodu. Kvalita života sa štatisticky významne nelíšila medzi staršími dospelými žijúcimi vo svojom domácom prostredí a v inštitucionálnej starostlivosti počas lockdownu ani v súčasnosti. Vplyv miesta pobytu na kvalitu života je pravdepodobne pre respondentov menší ako vplyv lockdownu počas pandémie COVID-19. Negatívny vplyv protipandemických opatrení mohol prekryť potenciálny negatívny vplyv miesta pobytu. Aj Kubíčková et al. (2019) pozorovali, že životná spokojnosť českých seniorov závisí od miesta pobytu jednotlivca, konkrétne negatívny vplyv má pobyt v zariadení pre seniorov alebo v sociálnom zariadení. Okrem toho je dôležitým faktorom to, či žijú sami. Najhoršie sú na tom tí jednotlivci, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach a žijú sami. Trybusińska, Saracen (2019) uvádzajú, že až 40 % obyvateľov domovov dôchodcov prejavuje pocit osamelosti, pričom čím väčšia je osamelosť, tým nižšia je kvalita života. Podľa Talarskej et al. (2018) faktory ako ťažkosti s pohybom mimo domova, inkontinencia moču a zábudlivosť ovplyvňovali potrebu 24-hodinovej starostlivosti, mieru nezávislosti, riziko pádov a kvalitu života. Z tohto hľadiska je pochopiteľné, že kvalita života môže byť u starších dospelých žijúcich v inštitucionálnej starostlivosti horšia ako u tých, ktorí žijú doma a sú v lepšom zdravotnom stave. A naopak senior, ktorý je na tom zdravotne dobre, nemá potrebu 24-hodinovej starostlivosti ani bývania v ZPS. Aj napriek tomu, že sa rozdiel v kvalite života medzi seniormi a seniorkami žijúcimi doma a v sociálnom zariadení potvrdil iba pred pandémiou, je potrebné preskúmať, ktoré determinanty sú zodpovedné za to, že k tomu dochádza, a implementovať intervencie pre zníženie nerovností, nakoľko nie je vylúčené, že tieto nerovnosti stále pretrvávajú.

Prečítajte si tiež: Význam špecifikácie práce

tags: #skumanie #qol #u #seniorov #metodologia