
Článok sa zaoberá špecifikáciou žalovanej istiny a premlčaním v kontexte súdnych sporov, pričom sa zameriava na relevantné právne predpisy a judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s dôrazom na praktické aspekty a dopady pre účastníkov konania.
V súdnom konaní súd z úradnej moci skúma aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán v spore. Aktívna vecná legitimácia znamená, že žalobca je oprávnený uplatňovať nárok, zatiaľ čo pasívna vecná legitimácia znamená, že žalovaný je povinný tento nárok plniť.
Žaloba o zaplatenie dlžnej istiny úveru musí obsahovať presnú špecifikáciu žalovanej istiny. To znamená, že žalobca musí jednoznačne identifikovať výšku dlžnej istiny, ako aj právny titul, na základe ktorého si tento nárok uplatňuje. V prípade úverových zmlúv je potrebné uviesť číslo úverovej zmluvy, dátum jej uzavretia, výšku poskytnutého úveru, úrokovú sadzbu, splatnosť úveru a ďalšie relevantné údaje.
Premlčanie pohľadávky je inštitút, ktorý umožňuje dlžníkovi po uplynutí určitej doby odmietnuť plnenie svojho záväzku. Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Dĺžka premlčacej doby závisí od druhu pohľadávky. V prípade pohľadávok vyplývajúcich z obchodných záväzkových vzťahov je premlčacia doba spravidla štyri roky.
V jednom konkrétnom prípade žalobca (postupník) žaloval žalovanú o zaplatenie dlžnej istiny úveru, ktorý bol poskytnutý právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná namietala premlčanie pohľadávky a spochybňovala aktívnu legitimáciu žalobcu.
Prečítajte si tiež: Dopady COVID-19 na seniorov
Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania pohľadávky. Odvolací súd však tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pohľadávka je premlčaná. Poukázal na to, že žalovaná v priebehu konania uznala svoj záväzok, čím došlo k prerušeniu premlčacej doby.
Žalobca navrhol, aby súd rozhodol vec rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 Civilného sporového poriadku (C. s. p.). Podľa tohto ustanovenia, ak žalovaný v priebehu konania uzná nárok uplatnený žalobcom, súd môže rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Podmienkou je, aby žalovaný urobil jednoznačný prejav vôle, ktorým by nárok žalobcu uznal.
V predmetnej veci súd dospel k záveru, že podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie neboli splnené. Žalovaná totiž neurobila jednoznačný prejav vôle, ktorým by nárok žalobcu uznala. Hoci žalovaná prejavila ochotu splácať dlh vo forme splátok, nevyjadrila sa jednoznačne k uznaniu nároku ako takého.
Dôležitou otázkou v súdnom konaní je doručovanie písomností. Podľa Civilného sporového poriadku (C. s. p.), ak sa nepodarí doručiť písomnosť žalovanému na adrese jeho trvalého pobytu, súd môže nariadiť vykonanie šetrenia na zistenie jeho skutočného pobytu. Ak sa zistí, že žalovaný sa zdržuje na inej adrese, súd mu doručuje písomnosti na túto adresu.
V prejednávanej veci došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu (postupníka). Postúpenie pohľadávky je zmena v osobe veriteľa, pričom súhlas dlžníka nie je potrebný. Dôležité je, aby bolo postúpenie dlžníkovi oznámené.
Prečítajte si tiež: Istina a premlčanie
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka je povinná pred postúpením pohľadávky voči klientovi, ktorý je spotrebiteľom, písomne vyzvať klienta na zaplatenie dlžnej sumy a upozorniť ho na možnosť postúpenia pohľadávky. Táto výzva musí obsahovať presnú špecifikáciu dlžnej sumy, ako aj lehotu na jej zaplatenie.
V súvislosti s náležitosťami výzvy na zaplatenie pred postúpením pohľadávky existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu SR. Podľa tejto judikatúry, výzva musí obsahovať presnú špecifikáciu dlžnej sumy, ako aj lehotu na jej zaplatenie. Nestačí, ak banka vo výzve len všeobecne upozorní klienta na jeho omeškanie so splácaním úveru.
Zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ovplyvnil aj plynutie premlčacích dôb. Podľa tohto zákona, ak premlčacia doba uplynula v období od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020, alebo od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, premlčacia doba sa predlžuje o dobu trvania týchto období.
Prečítajte si tiež: Význam špecifikácie práce
tags: #špecifikácia #žalovanej #istiny #a #premlčanie