
Článok sa zaoberá problematikou špecifikácie istiny a premlčania v občianskom práve, s dôrazom na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Skúma, ako súdy posudzujú náležitosti uznania dlhu, a to najmä v kontexte spotrebiteľských zmlúv, a aký vplyv má premlčanie na vymáhateľnosť pohľadávok.
Občiansky zákonník v § 558 upravuje pojem uznania dlhu. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým prejavuje vedomosť o výške svojho dlhu a ochotu tento nárok uspokojiť. Na platnosť uznania dlhu sa vyžaduje písomná forma. Nestačí len ústne uistenie veriteľa, že dlžník svoj dlh uznáva.
Dôvod dlhu, t.j. jeho bližšia špecifikácia, ako aj výška dlhu v čase uznania musia byť pri uznaní uvedené zrozumiteľne a presne. Je potrebné vymedziť, na základe čoho dlh vznikol, taktiež výška dlhu má byť konkretizovaná, presne vyčíslená. Pokiaľ dlžník uznáva dlh aj s úrokmi, je potrebné identifikovať jednotlivé zložky dlhu samostatne, t.j. výšku istiny ako i výšku úrokov.
Uznať možno aj už premlčaný dlh. Z hľadiska náležitostí takéhoto uznania sa okrem iného vyžaduje aj vedomosť dlžníka o tom, že dlh bol v čase uznania už premlčaný, čo je podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu dlžníka, teda vedomosť dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade absencie vedomosti dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).
Ak je nárok premlčaný, nemožno ho úspešne uplatniť na súde. Súd na premlčanie prihliada ex offo, teda z úradnej povinnosti. Dĺžka premlčacej doby závisí od druhu nároku. V prípade spotrebiteľských zmlúv je premlčacia doba spravidla kratšia ako v iných prípadoch.
Prečítajte si tiež: Žalovaná istina a premlčanie
Okresný súd Banská Bystrica v rozsudku č. k. 17Csp/190/2019 zamietol žalobu o zaplatenie dlžnej istiny úveru z dôvodu premlčania nároku. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle uznesenia NS SR sp. zn.
Krajský súd Banská Bystrica zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica a konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozhodnutiach sp. zn. a ďalších zaoberal otázkou náležitostí výzvy banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením pohľadávky. Súd konštatoval, že výzva musí obsahovať upozornenie na omeškanie so splnením záväzku a poučenie o možnosti zosplatnenia úveru.
V zmysle § 53 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka je povinná pred postúpením pohľadávky písomne vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy a poskytnúť mu lehotu na zaplatenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Výzva musí byť doručená dlžníkovi.
Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že za takúto výzvu je možné považovať vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Dôvodom je, že predmetom tejto výzvy je zosplatnenie úveru ako takého, a nie výzva na úhradu dlhu.
Prečítajte si tiež: Dopady COVID-19 na seniorov
Podľa § 116 ods. 1 C. s. p., súd je povinný vykonať potrebné úkony na zistenie skutočného pobytu žalovanej. Ak sa žalovaná určitý čas zdržovala u dcéry v O., súd mal žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa § 116 ods. 1 C. s. p. a doručovať ďalšie písomnosti žalovanej na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. s. p.
Prečítajte si tiež: Význam špecifikácie práce
tags: #špecifikácia #istiny #a #premlčanie