
Sprostredkovanie daní je oblasť, ktorá si vyžaduje špecifické znalosti a skúsenosti. V mnohých prípadoch je pre daňovníka výhodné, ak ho v daňových záležitostiach zastupuje odborník. Na to, aby mohol sprostredkovateľ (napríklad daňový poradca) konať v mene daňovníka, je potrebné splnomocnenie. Tento článok sa zameriava na vzor splnomocnenia na sprostredkovanie daní a na dôležité aspekty, ktoré s tým súvisia.
Sprostredkovateľská zmluva je upravená v Občianskom zákonníku (§ 774 - § 777) a zaraďuje sa medzi tzv. obstarávateľské zmluvy. Ide o zmluvu, ktorou sa jedna strana (záujemca) zaväzuje zaplatiť druhej strane (sprostredkovateľovi) odmenu za to, že sprostredkovateľ vytvorí pre záujemcu príležitosť uzavrieť zmluvu (napr. kúpnu alebo nájomnú zmluvu). Predpokladom je, že tento požadovaný výsledok sa dosiahne pričinením (činnosťou) sprostredkovateľa.
V praxi sa sprostredkovateľská zmluva často využíva v realitnom sektore, kde sa majiteľ nehnuteľnosti dohodne s realitným maklérom, že ten mu za odmenu nájde záujemcu o danú nehnuteľnosť. V kontexte daní môže ísť o dohodu medzi daňovníkom a daňovým poradcom, ktorý mu má sprostredkovať napríklad výhodnejšie daňové podmienky alebo zastupovanie pred daňovým úradom.
Podľa zákona musí sprostredkovateľská zmluva vždy obsahovať nasledovné body:
Označenie zmluvných strán: Je potrebné presne identifikovať záujemcu (ten, kto sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za vykonanie činnosti) a sprostredkovateľa (ten, kto má vykonať činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť zmluvu).
Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR
Predmet zmluvy: Je potrebné špecifikovať, akú činnosť má vykonávať sprostredkovateľ, teda činnosť, za ktorú mu je záujemca povinný zaplatiť odmenu. Musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované, teda k uzatvoreniu akej zmluvy pre záujemcu má sprostredkovateľ vyvíjať činnosť.
Odmena: Sprostredkovateľská zmluva je odplatný typ zmluvy. Sprostredkovateľovi patrí za vykonanie činnosti vždy odplata. Výška odmeny by mala byť primeraná. Odmena môže byť určená nielen pevnou sumou, ale taktiež aj napr. percentom z hodnoty sprostredkovanej zmluvy.
Hoci sprostredkovateľská zmluva nemusí mať nevyhnutne písomnú formu, písomná forma posilňuje právnu istotu, napr. v otázke výšky dojednanej odplaty.
Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre obe zmluvné strany nielen práva, ale aj povinnosti.
Sprostredkovateľ má právo aj na úhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti so sprostredkovanou činnosťou, ale len za predpokladu, že to bolo výslovne dojednané v zmluve.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie
Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je obstaranie uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy, teda vytvorenie príležitosti pre záujemcu, aby mohol uzatvoriť takúto sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ už ale ďalej nie je oprávnený uzatvoriť s treťou osobou samotnú sprostredkovanú zmluvu. Taktiež nie je oprávnený prijímať čokoľvek v mene a na účet záujemcu.
Na to, aby mohol sprostredkovateľ konať a prijímať plnenia za záujemcu, je potrebné, aby ho na to záujemca splnomocnil na základe plnomocenstva, ktoré musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, ak samotná zmluva bola uzatvorená ústne.
(Tento vzor je len orientačný a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnej situácii.)
Ja, dolupodpísaný/á:
Meno a priezvisko/Obchodné meno:Bydlisko/Sídlo:Dátum narodenia/IČO:
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne
týmto splnomocňujem:
Meno a priezvisko/Obchodné meno:Bydlisko/Sídlo:Dátum narodenia/IČO:
aby ma zastupoval/a vo všetkých daňových záležitostiach, a to najmä:
Toto splnomocnenie sa udeľuje na dobu: neurčitú/určitú (od … do …)
V ……………………. dňa …………………….
………………………………………………Podpis splnomocniteľa
………………………………………………Podpis splnomocnenca (ak splnomocnenie prijíma)
Odporúča sa, aby podpis splnomocniteľa bol úradne overený notárom.
V súlade s Koncepciou reformy daňovej a colnej správy bol schválený zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ktorý s účinnosťou od 1. januára 2012 nahradil doterajší zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Daňový poriadok upravuje práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb v súvislosti so správou daní. Zavádza nové inštitúty, spresňuje existujúce a vypúšťa neaktuálne. Cieľom je zabezpečiť správne zistenie dane a zabezpečenie jej úhrady.
Základné zásady správy daní sú nevyhnutnými interpretačnými návodmi, z ktorých je potrebné vychádzať pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov v oblasti daňového práva. Každý, kto sa akokoľvek na správe daní zúčastnil, je povinný ich rešpektovať a dodržiavať.
Medzi základné zásady správy daní patrí:
Daňový poriadok definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní. Správcom dane sú daňový úrad a colný úrad pre dane, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, a obec pre dane, ktoré sú príjmom obcí.
Osoby zúčastnené na správe daní sú daňové subjekty (daňovník a platiteľ dane) a iné osoby, ktoré majú práva a povinnosti pri správe daní.
Správca dane je povinný používať pri správe daní štátny jazyk, ako aj povinnosť vyhotovovať písomnosti v tomto jazyku. Zároveň ukladá aj pre daňový subjekt povinnosť vyhotovovať podania v štátnom jazyku.
tags: #splnomocnenie #na #sprostredkovanie #daní #vzor