Splnomocnenie verzus Úradná listina: Komplexný pohľad

Verejná listina a splnomocnenie sú dva odlišné právne inštitúty, ktoré majú svoje špecifické využitie a význam. Hoci sa môžu v niektorých situáciách prekrývať, je dôležité rozlišovať medzi nimi, aby sme správne pochopili ich právne dôsledky.

Verejná listina: Definícia a charakteristika

Pojem verejná listina nie je v slovenskom právnom poriadku všeobecne definovaný. Každý zákon si ho v prípade potreby definuje podľa seba. Definícia platná v Trestnom zákonníku nemusí platiť v rámci iného zákonníka.

Podľa Trestného zákonníka sa pod pojmom verejná listina rozumie písomnosť vydaná na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá:

• Zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti.
• Osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik.
• Osvedčuje totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť, alebo právom chránené záujmy.

Do druhej skupiny patria listiny, ktoré nie sú vydávané orgánmi verejnej moci, ale stále sú považované za verejné listiny. Ide o listiny, ktoré majú oporu v zákonoch, napr. zákon o informačných systémoch verejnej správy (95/2019 Z. z.) alebo školský zákon (245/2008 Z. z.).

Je dôležité si uvedomiť, že definícia verejnej listiny sa môže v zahraničí líšiť.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Príklady verejných listín

Medzi typické príklady verejných listín patria:

• Rodný list
• Občiansky preukaz
• Vodičský preukaz
• Rozhodnutia súdov a iných štátnych orgánov
• Výpisy z katastra nehnuteľností

Úkony spojené s verejnými listinami

Obecný úrad poskytuje rôzne služby spojené s verejnými listinami a evidenciou obyvateľstva:

• Evidencia obyvateľstva: Prihlásenie na trvalý pobyt, prechodný pobyt, odhlásenie z trvalého pobytu, potvrdenie o trvalom pobyte.
• Matrika: Vystavenie rodného listu, úmrtného listu.
• Overovanie podpisov a listín: Osvedčovanie podpisov na listinách, osvedčovanie odpisov a kópií listín.

Prihlásenie na trvalý pobyt:

Občan je povinný pri hlásení trvalého pobytu predložiť:

• Platný občiansky preukaz alebo potvrdenie o občianskom preukaze.
• Ak ide o dieťa do 15 rokov, predkladá jeho zákonný zástupca rodný list tohto dieťaťa.
• Platný cestovný doklad Slovenskej republiky alebo osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ak nemá občiansky preukaz.
• Doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy - výpis z listu vlastníctva (nie starší ako 3 mesiace, nemusí byť použiteľný na právne úkony).
• Nájomnú zmluvu, ak je nehnuteľnosť v nájme na dobu neurčitú.
• V prípade ak prihlasovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti alebo nemá nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, je potrebné predložiť písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Tento súhlas môže vlastník nehnuteľnosti dať osobne priamo pri prihlasovaní alebo v prípade jeho neprítomnosti na predpísanom tlačive s overeným podpisom.

Za rodinných príslušníkov môže trvalý pobyt hlásiť jeden z členov rodiny. Za maloleté deti hlási pobyt jeden z rodičov, za osoby zbavené spôsobilosti na právne úkony hlási pobyt zákonný zástupca (opatrovník). Pri prihlasovaní na trvalý pobyt sa občan nemusí odhlasovať z predchádzajúceho trvalého pobytu, tento úkon zabezpečí ohlasovňa.

Pri vydaní prvého občianskeho preukazu pri dovŕšení 15-teho roku je potrebné predložiť rodný list.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Pri prehlásení trvalého pobytu v rámci obce je potrebné predložiť tie isté doklady ako pri prihlásení na trvalý pobyt.

Odhlásenie z trvalého pobytu:

Občan, ktorý odchádza do zahraničia trvalo žiť, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky ohlasovni doterajšieho miesta trvalého pobytu. Ukončenie trvalého pobytu v rámci Slovenskej republiky občan hlási ohlasovni nového miesta trvalého pobytu pri prihlasovaní.

Overovanie podpisov a osvedčovanie listín:

Osvedčujúci orgán nezodpovedá za obsah a formálnu správnosť listiny, zodpovedá však za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný.

Potrebné doklady:

• Listina, na ktorej má byť osvedčený podpis.
• Občiansky preukaz, cestovný pas, povolenie na pobyt cudzinca.

Fyzická osoba, ktorej podpis sa osvedčuje, musí byť prítomná v úradnej miestnosti. V mimoriadnych prípadoch, ak o osvedčenie podpisu žiada fyzická osoba, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemôže dostaviť do úradnej miestnosti, možno osvedčenie vykonať na inom vhodnom mieste po dohode.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Na listinách určených na použitie v cudzine obec nevykonáva osvedčenie podpisu. V týchto prípadoch je potrebné obrátiť sa na notársky úrad.

Konanie matriky pri narodení dieťaťa:

• Ak sú rodičia dieťaťa zosobášení, na zápis narodenia dieťaťa do knihy narodení stačí predložiť sobášny list rodičov a občianske preukazy oboch rodičov.
• Ak nie sú rodičia dieťaťa zosobášení, je potrebná prítomnosť oboch rodičov. Matka predloží svoj občiansky preukaz a rodný list, otec predloží svoj občiansky preukaz a rodný list. Ak nie je možné určiť otcovstvo priamo na matrike, je možné ho určiť súdnym rozhodnutím.
• Ak je matka slobodná, predloží svoj občiansky preukaz a rodný list.
• Ak je matka rozvedená a dieťa sa narodilo do 300 dní od právoplatnosti rozvodu, platí zákonná domnienka, že otcom dieťaťa je bývalý manžel. V takom prípade je potrebné predložiť okrem občianskeho preukazu a rodného listu matky aj sobášny list a právoplatný rozsudok o rozvode. Ak sa dieťa narodilo viac ako 300 dní po rozvode, matka predloží občiansky preukaz a právoplatný rozsudok o rozvode.
• Ak je matka vdova a dieťa sa narodilo do 300 dní od smrti manžela, platí zákonná domnienka, že otcom dieťaťa je zosnulý manžel. Matka predloží občiansky preukaz a úmrtný list manžela.

Splnomocnenie: Nástroj zastupovania

Splnomocnenie je právny úkon, ktorým splnomocniteľ (osoba, ktorá splnomocňuje) udeľuje splnomocnencovi (osoba, ktorá je splnomocnená) oprávnenie konať v jeho mene a na jeho účet. Splnomocnenie umožňuje splnomocnencovi zastupovať splnomocniteľa v určitých právnych úkonoch alebo v celom rozsahu jeho právnej spôsobilosti.

Formy splnomocnenia

Splnomocnenie môže byť udelené:

• Písomne: Odporúča sa pri dôležitých právnych úkonoch.
• Ústne: Možné pri menej závažných úkonoch, kde zákon nevyžaduje písomnú formu.
• Konkludentne (mlčky): Z konania splnomocniteľa musí jednoznačne vyplývať vôľa splnomocniť inú osobu.

Obsah splnomocnenia

Splnomocnenie by malo obsahovať:

• Identifikačné údaje splnomocniteľa a splnomocnenca (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, prípadne rodné číslo alebo IČO).
• Rozsah splnomocnenia (na aké právne úkony je splnomocnenec oprávnený konať).
• Časové obmedzenie splnomocnenia (doba platnosti splnomocnenia).
• Dátum a miesto udelenia splnomocnenia.
• Podpis splnomocniteľa.

Osvedčenie podpisu na splnomocnení

Preukázanie pravosti podpisu splnomocniteľa je dôležité pre zabezpečenie právnej istoty. Preto sa pri splnomocneniach, ktoré sa majú použiť pri dôležitých právnych úkonoch (napr. prevod nehnuteľnosti), vyžaduje osvedčenie podpisu splnomocniteľa notárom alebo na matrike.

Obecný úrad vykonáva osvedčovanie v rámci výkonu samosprávy obce. Osvedčovanie sa vykonáva v úradnej miestnosti Obecného úradu. Ak žiada o osvedčenie podpisu fyzická osoba, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemôže dostaviť do úradnej miestnosti obecného úradu, možno osvedčenie vykonať na inom vhodnom mieste.

Pri osvedčovaní podpisu na listine obecný úrad zodpovedá za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným zákonom. Fyzická osoba, ktorej podpis sa osvedčuje musí byť vždy prítomná, nesmie ju podpísať iná osoba. Podpisuje sa pred zamestnancom úradu, ktorý podpis osvedčuje. Svoju totožnosť pri osvedčovaní preukazuje platným dokladom totožnosti.

Ukončenie splnomocnenia

Splnomocnenie zaniká:

• Uplynutím doby, na ktorú bolo udelené.
• Odvolaním splnomocnenia splnomocniteľom.
• Výpoveďou splnomocnenia splnomocnencom.
• Smrťou splnomocniteľa alebo splnomocnenca.
• Zánikom právnickej osoby, ak bola splnomocniteľom alebo splnomocnencom.

Rozdiel medzi splnomocnením a úradnou listinou

Zatiaľ čo splnomocnenie je jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ poveruje splnomocnenca na konanie, úradná listina je dokument vydaný štátnym orgánom alebo inou inštitúciou s právomocou potvrdzovať určité skutočnosti. Splnomocnenie teda umožňuje zastupovanie, zatiaľ čo úradná listina potvrdzuje právne relevantné fakty.

Využitie splnomocnenia pri úkonoch s verejnými listinami

Splnomocnenie sa môže použiť aj pri úkonoch, ktoré sa týkajú verejných listín. Napríklad, ak vlastník nehnuteľnosti nemôže osobne prísť na úrad prihlásiť inú osobu na trvalý pobyt, môže na to splnomocniť inú osobu. V takom prípade je potrebné predložiť písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti s overeným podpisom.

Miestne dane a poplatky: Povinnosti občanov

Okrem úkonov spojených s verejnými listinami, obecný úrad spravuje aj miestne dane a poplatky.

Daň z nehnuteľností

Priznanie k dani z nehnuteľnosti podávajú len tie fyzické a právnické osoby, ktorým pribudla nehnuteľnosť alebo nastala zmena oproti vlaňajšiemu roku, a to do 31. januára.

Podľa § 99a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť v dedičskom konaní, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vyznačenia právoplatnosti dedičského osvedčenia.

Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie alebo dodatočné priznanie k dani z nehnuteľností podá každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, príslušné priznanie podá zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť vyznačí v príslušnom priznaní. Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, príslušné priznanie podáva jeden z manželov.

Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností v termíne do 31. januára a v ďalšom období sa stane vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene druhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému správcovi dane z nehnuteľností. Priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. V tomto tlačive daňovník označí druh priznania, ktorým je priznanie, čiastkové priznanie, čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti, opravné priznanie alebo dodatočné priznanie.

Ďalšie miestne dane

• Daň za psa
• Daň za predajné automaty
• Daň za nevýherné hracie automaty
• Daň za užívanie verejného priestranstva
• Daň za ubytovanie

Stavebný úrad: Ohlásenie a povolenia

Stavebný úrad je ďalším dôležitým oddelením obecného úradu, ktoré rieši záležitosti týkajúce sa stavieb.

Ohlásenie drobnej stavby

Stavebník je povinný uskutočnenie určených stavieb, stavebných úprav vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu (obci).

Ohlásenie stavebnému úradu postačí:

• Pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí.
• Pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.
• Pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti.
• Pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou.
• Pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby.
• Pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m.
• Pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.
• Pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2.

K ohláseniu drobnej stavby je stavebník/občan povinný okrem žiadosti priložiť:

• Doklad preukazujúci vlastníctvo nehnuteľnosti/pozemku.
• Jednoduchý situačný výkres podľa katastrálnej mapy s vyznačením umiestnenia stavby na pozemku.
• V prípade jednoduchej stavby, projektovú dokumentáciu.
• Kópia z katastrálnej mapy, geometrický plán.
• Meno a adresa stavebného dozoru, prípadne zhotoviteľa stavby.
• Súhlas všetkých spoluvlastníkov.

Pri ohlásení prípojky inžinierskych sietí je potrebná projektová dokumentácia prípojky s vyjadrením príslušného správcu siete.

Stavebné povolenie

Stavebné povolenie sa vyžaduje pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Stavebné povolenie sa taktiež vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Žiadosť o vydanie stavebného povolenia sa podáva na príslušnom stavebnom úrade vo forme vyplneného tlačiva spolu s prílohami.

Dĺžka platnosti stavebného povolenia je dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Číže do dvoch rokoch od nadobudnutia platnosti je nutné začať s výstavbou, inak povolenie stratí platnosť a je nutné o neho opätovne požiadať.

V prípade, že nastanú udalosti, ktoré posunú termín začatia s výstavbou je nutné, aby stavebník príslušný stavebný úrad písomne požiadal o predlženie platnosti stavebného povolenia.

Ďalšie úkony stavebného úradu

• Dodatočné povolenie stavby
• Kolaudačné rozhodnutie
• Pridelenie a zrušenie súpisného čísla
• Zmena užívania stavby
• Odstránenie stavby

Sociálne veci: Pomoc v núdzi

Obecný úrad poskytuje aj služby v oblasti sociálnych vecí. Občania s trvalým pobytom v Obci Svrčinovec získajú základné informácie a potrebné žiadosti k posúdeniu odkázanosti na sociálnu službu na Obecnom úrade u Mgr. Fonšovej.

Žiadateľ v žiadosti vyplní osobné údaje a z ponuky sociálnych služieb si vyberie jeden druh sociálnej služby /zariadenie pre seniorov, opatrovateľskú službu a pod./, na ktorú bude posúdený a formu poskytovania tejto sociálnej služby /terénna, celoročná a pod./. K žiadosti je potrebné priložiť aj odborné lekárske nálezy, príp. prepúšťaciu správu z nemocnice a pod.. Všetky tieto doklady nesmú byť staršie ako 6 mesiacov od podania žiadosti. V prírpade, že žiadateľ nedisponuje uvedenými dokladmi, bude mu vydaná žiadosť, ktorú mu vyplní a potvrdí jeho obvodný lekár, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vyplnenú a podpísanú žiadosť spolu s ostatnými dokladmi doručí žiadateľ buď osobne alebo poštou na adresu obecného úradu.

V domácnosti žiadateľa bude vykonané sociálne šetrenie sociálnym pracovníkom obecného úradu za účelom vydania sociálneho posudku. Sociálny posudok a potrebné doklady, ktoré žiadateľ predloží spolu so žiadosťou, budú podkladom pre vydanie lekárskeho posudku. Lekársky posudok obsahuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby. Fyzická osoba je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je II až VI podľa zákona o sociálnych službách.

Na základe zdravotného a sociálneho posudku bude žiadateľovi vydaný posudok o odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby, v ktorom bude navrhnutý druh sociálnej služby. Po vydaní posudku o odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby a rozhodnutia vo veci odkázanosti fyzickej osoby na poskytovanie sociálnej služby na obecnom úrade, referáte sociálnych vecí žiadateľovi potvrdia právoplatnosť rozhodnutia. Následne si žiadateľ podá žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, na základe ktorej je s občanom uzavretá "Zmluva o poskytovaní sociálnej služby".

Ak má žiadateľ záujem o poskytovanie sociálnych služieb /opatrovateľská služba/ prostredníctvom neziskovej organizácie, žiadosť o uzatvorenie zmluvy spolu s právoplatným rozhodnutím vo veci odkázanosti fyzickej osoby na poskytovanie sociálnej služby môže podať priamo v sídle uvedenej organizácie. Ak má žiadateľ záujem o poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, zariadení podporovaného bývania alebo v rehabilitačnom stredisku, žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu si môže podať na VÚC Žilina.

Živnostenské podnikanie: Rozšírenie predmetov podnikania

Rozšírenie predmetov podnikania je jednou z najčastejšie zapisovaných zmien do obchodného registra. K úspešnému zápisu je potrebné komunikovať so živnostenským úradom, obchodným registrom a daňovým úradom.

Postup pri rozširovaní predmetov podnikania

1. Rozhodnutie o rozšírení predmetov podnikania: V prvom kroku je potrebné rozhodnúť o rozšírení predmetov podnikania a dať vypracovať príslušné dokumenty interne alebo externistom - špecialistom. Dokument, v ktorom sa rozhoduje o rozšírení predmetov podnikania je v prípade "jednoosobovej eseročky" rozhodnutie jediného spoločníka. V prípade firmy, ktorá má viac spoločníkov o tejto zmene rozhoduje valné zhromaždenie. Ďalšími dokumentmi, ktoré je potrebné vyhotoviť sú prezenčná listina pri viacerých spoločníkoch, úplné znenie zakladateľskej listiny/spoločenskej zmluvy a plnomocenstvo v prípade, ak zabezpečením tejto služby využijete služby inej spoločnosti. Podpisy na týchto dokumentoch nemusia byť úradne osvedčené.
2. Ohlásenie živností na živnostenskom úrade: V prípade, ak rozširujete predmety podnikania o živnosti, je potrebné tieto predmety podnikania ohlásiť na živnostenskom úrade. Pri klasickom listinnom oznámení so všetkým, čo k tomu patrí - cesta na úrad a čakanie v rade - sú poplatky za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení nasledovné: za vydanie každej voľnej živnosti zaplatíte poplatok 5,- € a za vydanie viazanej, resp. remeselnej živnosti 15,- €. Elektronické ohlásenie je mimoriadne pohodlné, dá sa zrealizovať z domu či z kancelárie. Nevýhodou je potreba vlastniť zaručený elektronický podpis a niekoľko špecializovaných programov na prácu s ním. Odmenou je pre ohlasovateľa úspora na poplatkoch. Vydanie neobmedzeného počtu voľných živnosti je totiž zadarmo a za vydanie viazaných, resp. remeselných živností zaplatíte 7,50 €.
3. Podanie návrhu na zápis zmeny do obchodného registra: Po vydaní živnostenského resp. iného podnikateľského oprávnenia a kompletne podpísanej dokumentácie je na rade podanie návrhu na zápis zmeny do obchodného registra. Ten je možné opäť podať buď klasicky v listinnej podobe alebo elektronicky. Pri listinnom podaní je súdny poplatok 66,- € a samotný návrh ako aj všetky prílohy k návrhu musia byť podané minimálne v dvoch vyhotoveniach. V prípade elektronického podania návrhu je súdny poplatok opäť polovičný - teda 33,- €.
4. Ohlásenie zmeny na daňovom úrade: Po tom, čo je rozšírenie predmetov podnikania úspešne zapísané do obchodného registra, zostáva vám posledná povinnosť. Ohlásiť túto zmenu na daňovom úrade.

tags: #splnomocnenie #vs #úradná #listina