
Slovenský pozemkový fond (SPF) zohráva kľúčovú úlohu v správe a nakladaní s pôdou na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces vymahania pôdy od SPF, vrátane potrebných krokov, dokumentov a právnych aspektov. Cieľom je poskytnúť čitateľom jasné a zrozumiteľné informácie, ktoré im pomôžu orientovať sa v tejto zložitej problematike.
Vymahanie pôdy od SPF môže byť zložitý a zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a znalosť príslušných právnych predpisov. SPF spravuje rozsiahly majetok štátu, vrátane pozemkov, ktoré môžu byť predmetom záujmu občanov, obcí alebo podnikateľov. Dôvody na vymahanie pôdy môžu byť rôzne, od usporiadania vlastníckych vzťahov až po realizáciu investičných zámerov.
V prípade úmrtia vlastníka majetku, ktorý zahŕňa aj pôdu v správe SPF, je potrebné prejsť dedičským konaním. Notár, poverený súdom, vykoná súpis majetku a dlhov a vyčísli všeobecnú hodnotu majetku a jeho čistú hodnotu. Dedičia sa o týchto skutočnostiach dozvedia z uznesenia.
Medzi dlhy poručiteľa môžu patriť nezaplatené odvody na poistnom, nedoplatky na daniach, nedoplatky za byt, úverové zmluvy, ale aj rozhodnutia, ktoré ukladajú zosnulému zaplatiť veriteľovi nesplatené sumy aj s príslušenstvom. Veľmi často si uplatňujú pohľadávky exekútori, ktorí už dlh poručiteľa riešia v exekučnom konaní. Notári majú prístup do registra exekúcií a tak si zistia, či sa voči poručiteľovi vedie exekúcia. Ak dlžník počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania.
Zákon neurčuje lehotu na zisťovanie dlhov. Notár má povinnosť spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a vykonať aj také dôkazy, ktoré dedičia nenavrhli. Veriteľom vo výzve určí lehotu, v ktorej majú prihlásiť svoje pohľadávky a ak ju nedodržia, nemá to vplyv na existenciu nároku veriteľa.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
SPF má stanovené jasné pravidlá, podľa ktorých môže s pôdou, ktorú má v správe, nakladať. Tieto pravidlá sú zakotvené v platných právnych predpisoch, najmä v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní vlastníckych vzťahov k pôde, pozemkových úradoch, Slovenskom pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zákone č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a nariadení Vlády SR č. 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom.
SPF môže previesť pozemok vo vlastníctve štátu v zmysle platných právnych predpisov a za podmienok stanovených v § 3 Nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom, a to v prípadoch:
SPF môže takéto pozemky vo vlastníctve štátu odpredať aj za podmienok stanovených v § 34 ods. 4 písm. d) zákona č.330/1991 v znení neskorších predpisov - odpredaj pozemkov, ktoré sú právoplatným rozhodnutím príslušného stavebného úradu určené na výstavbu (samozrejme za predchádzajúceho súhlasného stanoviska SPF v konaní o umiestnení stavby).
Pri pozemkoch nezistených vlastníkov môže SPF previesť vlastníctvo podľa § 19 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov z nasledujúcich dôvodov:
V prvom rade je potrebné, aby obec riešila územné/stavebné konanie. SPF sa vyjadruje ku konaniu pred vydaním územného rozhodnutia / stavebného povolenia k predmetnej stavbe. Obec požiada SPF o vyjadrenie sa k projektu pre vydanie územného rozhodnutia / stavebného povolenia. Slovenský pozemkový fond vydá stanovisko, pokiaľ súhlasné, môže žiadateľ ďalej konať. Následne, ak je vydané územné rozhodnutie (stavebné povolenie), obec môže ďalej konať vo veci získania pozemku vo vlastníctve SR od SPF - v zmysle podmienok uvedených v stanovisku SPF. Stanoviská k stavbám vydáva Centrum stanovísk a vecných bremien SPF v Martine.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
K žiadosti obce o vydanie vyjadrenia k územnému konaniu na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky/neznámeho vlastníka, v správe SPF, je potrebné doložiť:
Žiadosť a doklady je možné zaslať na centrálnu podateľňu SPF alebo elektronicky cez slovensko.sk. Adresa centrálnej podateľne SPF je: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava.
Po vydaní rozhodnutia, keď je územné rozhodnutie / stavebné povolenie právoplatné, môže fond pristúpiť k vysporiadaniu pozemkov. Zo strany obce je potrebné podať žiadosť so špecifikáciou o odkúpenie pozemkov, o bezodplatný prevod k pozemkom - v zmysle podmienok uvedených v stanovisku SPF. Prevod pozemkov na obec je možný na nové stavby len na základe vydaného právoplatného rozhodnutia (územného rozhodnutia, stavebného povolenia,…), v ktorom je ako stavebník uvedená obec.
Bezodplatný prevod je možný len pri pozemkoch vo vlastníctve SR, v správe SPF - nie je možný pri pozemkoch vo vlastníctve nezistených vlastníkov, v nakladaní SPF. Bezodplatný prevod je možný len pokiaľ obec má schválený územný plán a v územnom pláne je daná stavba definovaná ako verejnoprospešná, pričom je dôležité, aby sa dalo identifikovať, že s danou stavbou je v územnom pláne počítané na pozemku, ktorý má byť predmetom bezodplatného prevodu, tzn. dôležitá je aj grafická časť územného plánu. Bezodplatný prevod je teda možný, pokiaľ je vydané územné rozhodnutie na stavbu a je v územnom pláne daná stavba uvedená definovaná ako verejnoprospešná stavba na žiadaných pozemkoch a žiadateľ disponuje stanoviskom k umiestneniu stavby, t. j. územné rozhodnutie nebolo vydané bez vyjadrenia SPF a je právoplatné.
Obec predkladá doklady:
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
SPF predáva pozemky v zmysle platných právnych predpisov za ceny v mieste obvyklé /trhové ceny/, minimálne však za cenu stanovenú znaleckým posudkom. V každom prípade je cena určená individuálne na základe dostupných podkladov a údajov tak, aby reflektovala trhové ceny v danom mieste. Pokiaľ bude spis posúdený ako spôsobilý, bude žiadateľa po určení ceny kontaktovať príslušné pracovisko Slovenského pozemkového fondu, ktoré oznámi výšku tejto ceny, za ktorú SPF predá žiadaný pozemok. Pokiaľ žiadateľ s danou cenou súhlasí, fond bude ďalej pokračovať v riešení veci.
Vzhľadom na zložitosť ďalšieho postupu podľa interných predpisov SPF a veľmi veľkého počtu doručených žiadostí, celý proces prípravy zmluvy, schválenia ceny za prevod a samotného podpisu zmluvy trvá dlhší čas. Presný časový sled nie je možné určiť. Nakoľko uvedená problematika (majetkovoprávne usporiadanie) nepodlieha konaniu podľa zákona o správnom konaní, neviažu sa k vybaveniu spisu žiadne lehoty. Snahou SPF je postupovať čo najrýchlejšie. Fond má za cieľ v tomto kalendárnom roku výrazne skrátiť čakacie lehoty na vybavenie žiadostí a tiež zlepšiť komunikáciu s fyzickými aj právnickými osobami, ktoré zamýšľajú kúpiť pozemok od SPF, príp.
Pri podaní žiadosti nie je potrebné ani vhodné doložiť znalecký posudok na ocenenie dotknutého pozemku. Po preskúmaní žiadosti na SPF bude žiadateľ v prípade potreby vyzvaný na predloženie znaleckého posudku. Upozorňujeme, že znalecký posudok je nevyhnutným dokladom pri každom prevode pozemkov SPF. V prípade prevodu je potrebné vyhotoviť geometrický plán na odčlenenie pozemku.
Základnými dokladmi, ktoré je potrebné doložiť ku každej žiadosti o odkúpenie pozemku SPF, o zámenu, alebo o zriadenie vecného bremena na pozemok (najlepšie už pri podaní žiadosti Slovenskému pozemkovému fondu) sú:
aktuálne stanovisko obce k odpredaju predmetného pozemku/pozemkov v súlade s územnoplánovacou informáciou, kde bude uvedené:
vyjadrenie príslušného okresného úradu, pozemkového a lesného odboru k otázke uplatnenia reštitučného nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. na dotknutý pozemok (pôvodnú E-KN parcelu).
Doklady ako geometrický plán, znalecký posudok a pod. neodporúčame dokladať pri predkladaní prvotnej žiadosti na SPF, aby žiadateľ vopred nevynaložil náklady na podklady, pričom ešte nie je jednoznačné, či k prevodu pozemku, resp. Nie. SPF predáva pozemky výlučne v prípadoch, v ktorých to dovoľujú platné právne predpisy.
Ak bol pozemok v darovacej zmluve prevedený zo starkej na mamu, ale z mamy na syna už neprešiel a v súčasnosti patrí Slovenskému pozemkovému fondu, je potrebné preveriť právny dôvod, na základe ktorého sa SPF stal vlastníkom pozemku. Najčastejšie k tomu dochádza v prípadoch, keď nebolo možné identifikovať vlastníka, alebo ak vlastník zomrel bez dedičov, prípadne ak išlo o pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, alebo zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom).
Ďalší krok je zistiť, či je možné pozemok od SPF nadobudnúť. SPF môže prevádzať pozemky vo svojom vlastníctve, najmä ak ide o pozemky, ktoré sú vo Vašom užívaní, alebo ak ide o pozemky, ktoré sú oplotené a fakticky ich užívate.
Odporúča sa postupovať nasledovne:
Pri kúpe podielu od Slovenského pozemkového fondu (SPF) je dôležité vedieť, že SPF nemusí byť povinný predať svoj podiel. Ak SPF zamieta predaj podielu, je pravdepodobné, že môžu existovať interné dôvody alebo stratégie správy štátnej pôdy, ktoré bránia v predaji. Odporúča sa najprv obrátiť priamo na SPF s cieľom zistiť konkrétne dôvody zamietnutia.
V prípade, že predaj podielu nie je možný, môžete skúmať iné možnosti, ako napríklad dohoda so zvyšnými spoluvlastníkmi alebo vyporiadať podiely inak, než priamou kúpou. Môže sa tiež zvažovať alternatívne riešenie cez súdne konanie o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak nedôjde k dohode.
Ak ste zdedili dom, ktorý stojí na pozemku evidovanom v katastri ako tzv. „pozemok E“ (parcela registra E), ktorý nie je vo Vašom výlučnom vlastníctve, ale máte na ňom len podiel a ďalšími spoluvlastníkmi sú fyzické osoby a Slovenský pozemkový fond (SPF), postupujte nasledovne:
Ak ste zdedili stavebný pozemok, ktorý susedí s pozemkom v správe Slovenského pozemkového fondu a s pozemkom, kde nie je vysporiadaný vlastník, a oslovili ste SPF listom so žiadosťou o vymeranie Vášho pozemku, je potrebné zistiť, prečo Vám bolo takto odpovedané a kedy bude možné pozemok vymerať.
Odpoveď SPF, že nie je možné pozemok vymerať ani odkúpiť, pravdepodobne súvisí s prebiehajúcimi alebo neukončenými pozemkovými úpravami v danej lokalite, alebo s nevysporiadanými vlastníckymi vzťahmi na susedných parcelách. V takýchto prípadoch SPF často čaká na ukončenie pozemkových úprav alebo rozhodnutie súdu o určení vlastníka, prípadne na skončenie dedičského konania.
Kedy bude možné pozemok vymerať, závisí od ukončenia týchto procesov - odporúčam sledovať vývesky obce a kontaktovať miestny pozemkový úrad, či sa v danej lokalite pripravujú pozemkové úpravy.
Ako podielový spoluvlastník môžete pozemok užívať v rozsahu svojho podielu, ale nesmiete obmedzovať práva ostatných spoluvlastníkov. Ak chcete na pozemku stavať chatu alebo mobilný dom, potrebujete súhlas všetkých spoluvlastníkov a stavebné povolenie. Bez vysporiadaných hraníc a súhlasu všetkých spoluvlastníkov však stavebný úrad pravdepodobne nevydá povolenie.
Ak potrebujete doložiť na Slovenský pozemkový fond (SPF) územnoplánovaciu informáciu - vyjadrenie obce k aktuálnemu využitiu parcely, na ktorej stojí chalupa vo vlastníctve štátu, pre účel dodatočného stavebného povolenia, a obec územný plán nemá, postupujte nasledovne:
Obec môže vydať potvrdenie alebo stanovisko, v ktorom uvedie, že územný plán nie je schválený, a zároveň popíše faktické využitie predmetnej parcely podľa evidencie a miestnych znalostí. Takéto vyjadrenie SPF vo väčšine prípadov akceptuje ako náhradný doklad.
Odporúča sa obrátiť sa na obecný úrad s písomnou žiadosťou o vydanie potvrdenia o neexistencii územného plánu a o aktuálnom využití parcely. V žiadosti uveďte, že ide o podklad pre SPF a pre účely dodatočného stavebného povolenia. Ak SPF požaduje konkrétny formát alebo obsah, odporúčam si to vopred preveriť.
Ďalším krokom je priložiť toto potvrdenie k žiadosti pre SPF. Ak by SPF trval na územnoplánovacej informácii, odporúčam komunikovať s fondom a vysvetliť situáciu, prípadne doložiť aj iné relevantné doklady (napr. list vlastníctva, snímku z katastrálnej mapy).
V súčasnosti nie je výnimkou stretnúť sa na listoch vlastníctva so zapísanou poznámkou o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, a to v časti „B“ LV pri údaji o niektorom konkrétnom vlastníkovi z titulu duplicity vlastníctva. Takáto poznámka môže znieť napr. takto: „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti je spochybnená - údaje katastra sa nesmú používať (vlastník je duplicitný s vlastníkom z LV č. pozemok má v súčte viac vlastníckych podielov, ako tvorí 1/1 (napr.
Duplicita vlastníctva je neželaným javom spôsobeným najmä spôsobom evidovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v minulosti. Od r. 1951 totiž bola pozemková kniha (a neskôr zavedená evidencia nehnuteľností) vedená viac-menej len formálne, pretože zápisy do nej už neboli povinné (nemali právotvorné účinky, teda vlastnícke právo už nevznikalo zápisom do pozemkovej knihy; zápis do nej mal len evidenčný charakter). Taktiež samotné vlastnícke vzťahy ustúpili vzťahom užívacím (kedy napr. JRD alebo iné organizácie mali oprávnenie hospodáriť na cudzích pozemkoch, pričom vlastník pozemku s pozemkom nemohol prakticky nijako nakladať), čo spôsobovalo nezáujem vlastníkov o riadnu evidenciu ich vlastníckych vzťahov. Toto následne vyústilo do situácie, kedy sa do pozemkovej knihy (od r. 1951 do r. 1964) alebo neskoršej evidencie nehnuteľností (od r. 1964 do r. 1992) nezapísali všetky tituly nadobudnutia vlastníctva pozemku. Došlo tak k tomu, že napr. jeden pozemok bol viackrát prededený v prospech viacerých dedičov, kúpna zmluva nebola zapísaná, takže vlastnícke právo sa stále odvodzovalo od pôvodných a nie nových vlastníkov a pod. Mnohé tieto skutočnosti sa zistili pri spracovaní registrov obnovenej evidencie pozemkov (tzv.
Poznámka na LV, ktorá oznamuje, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená, má obmedzujúci charakter, a teda s takouto nehnuteľnosťou nemožno disponovať (napr. ju predať). Je to práve preto, že v takomto stave nie je možné jednoznačne z LV určiť, kto je skutočným vlastníkom pozemku. Ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo, hodnovernosť údajov katastra je spochybnená (§ 29 ods. 3 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. Dôležité je tiež ustanovenie § 36a ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj len ako „Katastrálny zákon“), podľa ktorého „ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil, a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.“ Teda ak je okresnému úradu doručené napr. osvedčenie o dedičstve, kde údaje v ňom nevychádzajú z údajov katastra (lebo v ňom napr.
Podľa § 36a ods. 3 Katastrálneho zákona, ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri, okresný úrad záznam nevykoná a o vydaní súdneho rozhodnutia zapíše do katastra poznámku na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu. V prípade, že by bola okresnému úradu doručená zmluva na vykonanie zápisu do katastra vkladom, okresný úrad návrh na vklad zamietne, lebo nebude splnená podmienka preukázania, že je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou (§ 31 ods.
Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona „konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby“. Ide najmä o prípady, kedy došlo na strane pracovníkov katastra k nesprávnemu zápisu údajov z predložených listín (zapíše sa nesprávny účastník ako vlastník, zapíše sa nesprávny vlastnícky podiel a pod.). V takomto prípade teda okresný úrad začne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, a to z vlastného podnetu (sám zistí, že došlo ku chybnému zápisu) alebo na návrh účastníka. Okresný úrad je povinný rozhodnúť o návrhu na opravu chyby do 30 dní, v odôvodnených prípadoch do 90 dní odo dňa začatia konania (§ 59a ods. 3 Katastrálneho zákona), pričom na takéto konanie sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb.