
Slovenská spoločnosť sa v súčasnosti stretáva s viacerými výzvami v oblasti sociálnej politiky a podpory rodín. Jednou z nich je otázka rodičovského dôchodku a jeho potenciálneho zrušenia, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie a mobilizuje občanov k aktivite. V tomto kontexte sa objavujú petície a iniciatívy, ktoré sa snažia o zachovanie, resp. zlepšenie podpory pre rodiny s deťmi a seniorov. Tento článok sa zameriava na analýzu petície proti zrušeniu rodičovského dôchodku, na jej kontext v rámci sociálnej politiky a na prepojenie s aktuálnymi politickými udalosťami, ako sú prezidentské voľby.
Milan Krajniak, Vladimír Palko a Šimon Sádovský spustili petíciu s cieľom zabrániť zrušeniu rodičovského dôchodku a obmedzeniu podpory pre rodiny s deťmi. Iniciátori petície vyjadrujú nesúhlas s politikou vlády, ktorá podľa nich znevýhodňuje rodičov a seniorov. Krajniak, predseda petičného výboru, zdôraznil, že cieľom je zastávať sa pracujúcich rodičov a dôchodcov, ktorých deti prispievajú do štátneho rozpočtu prostredníctvom daní a odvodov.
Vladimír Palko, autor slovenskej koncepcie rodičovského dôchodku, argumentuje, že zníženie dôchodkov rodičom, ktorí vychovali pracujúce deti platiace dane na Slovensku, je nespravodlivé. Petičný výbor tvoria okrem Krajniaka a Palka aj matematik a informatik Šimon Sádovský.
Rodičovský dôchodok je relatívne nový koncept v slovenskom dôchodkovom systéme, ktorého cieľom je finančne oceniť rodičov za ich prínos k výchove detí, ktoré sa stali ekonomicky aktívnymi a prispievajú do systému sociálneho zabezpečenia. Princíp spočíva v tom, že časť odvodov detí je presmerovaná na zvýšenie dôchodku ich rodičov. Zrušenie alebo obmedzenie tohto dôchodku by tak mohlo mať negatívny dopad na príjmy seniorov, ktorí vychovali pracujúcu generáciu.
Jednota dôchodcov Slovenska (JDS) kritizuje vládnu politiku voči seniorom a označuje tohtoročnú pomoc štátu za nedostatočnú. Podľa JDS by seniori mohli z plnohodnotného 13. dôchodku získať až 700 miliónov eur, namiesto súčasných 250 miliónov eur. JDS tiež upozorňuje na fakt, že zdražovanie pripraví seniorov o ďalších viac ako 400 miliónov eur. Očkovací bonus a lotéria nie sú podľa JDS adekvátnou pomocou pre všetkých seniorov.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok a politické strany po voľbách
V kontexte petície a sociálnych otázok je dôležité spomenúť aj aktuálne politické udalosti, ako sú prezidentské voľby. Prvé kolo volieb prezidenta SR sa uskutoční v sobotu 23. marca 2024. Ak v prvom kole ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, druhé kolo sa bude konať v sobotu 6. apríla 2024. Volebná kampaň sa začala 9. januára a končí sa 48 hodín pred dňom konania prvého kola volieb.
Kandidátov na prezidenta môžu navrhnúť minimálne 15 poslancov Národnej rady SR alebo minimálne 15 000 občanov s právom voliť na základe petície. Návrhy sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady SR najneskôr do 30. januára. Obce začali vydávať hlasovacie preukazy od 7. februára.
Kandidát na prezidenta môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť maximálne 500 000 eur vrátane DPH. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady na propagáciu vynaložené 180 dní pred vyhlásením volieb. Kampaň tretích strán v prospech kandidáta nie je povolená. Finančné prostriedky na volebnú kampaň musia byť vedené na transparentnom osobitnom účte v banke. Dary a iné bezodplatné plnenia môže kandidát prijať len od fyzických a právnických osôb s trvalým pobytom alebo sídlom na Slovensku a od politických strán registrovaných na Slovensku.
Petičné aktivity a prezidentské voľby sa môžu navzájom ovplyvňovať. Petícia proti zrušeniu rodičovského dôchodku a za podporu rodín s deťmi môže mobilizovať voličov a ovplyvniť ich rozhodovanie pri voľbe prezidenta. Kandidáti na prezidenta môžu reagovať na túto petíciu a zahrnúť otázky podpory rodín a seniorov do svojich programov. Na druhej strane, výsledok prezidentských volieb môže mať vplyv na budúcu sociálnu politiku a na osud rodičovského dôchodku.
Občania majú možnosť aktívne sa zapojiť do politického procesu prostredníctvom petícií, volieb a iných foriem participácie. Je dôležité, aby si uvedomovali svoje práva a využívali ich na ovplyvňovanie verejných záležitostí. Každý volič má právo požiadať o hlasovací preukaz, ak sa v deň volieb nebude nachádzať v mieste svojho trvalého bydliska. O hlasovací preukaz možno požiadať elektronicky alebo listinne najneskôr do 4. marca pre prvé kolo volieb a najneskôr do 14. marca pre druhé kolo volieb.
Prečítajte si tiež: Priority politických strán pre seniorov
Prečítajte si tiež: Tipy pre pútavý diskusný príspevok